- Slovenská populácia starne.
- Mladí Slováci sa nemôžu spoliehať na dôchodky od štátu.
- Analytici vysvetľujú, že situácia je vážna.
Dôchodky mladých Slovákov nebudú také vysoké, ako dostavajú dnešní penzisti. Stabilita dôchodku pre súčasnú mladú generáciu vyvoláva mnoho neznámych. Analytik 365 banky Tomáš Boháček pripúšťa, že na jednej strane demografické zmeny a zmeny na trhu práce naznačujú, že dôchodkový systém môže byť v budúcnosti menej udržateľný.
Starnúca populácia a klesajúca pôrodnosť znamenajú, že na jedného dôchodcu bude pripadať menej pracujúcich ľudí. Rastúca flexibilita práce a nárast krátkodobých pracovných zmlúv, taktiež môžu viesť k nižším odvodom do dôchodkového systému,” vysvetľuje Boháček.
Na druhej strane, sa však ľudia podľa jeho slov začínajú čoraz viac aktívne zaujímať o dôležitosti zabezpečenia dôchodku. Ako Boháček uvádza, problémom však ostáva nestabilita nastavenia systému z pohľadu početnosti zmien, čo zvyšuje neistotu a ohrozuje časové hľadisko.
Podľa odborníka na štátne dôchodky Igora Horvátha situácia o 45 až 50 rokov, kedy budú súčasní dvadsiatnici v dôchodkovom veku, môže mať pesimistický alebo optimistický scenár.
„Pesimistický by znamenal, že pri predpokladanom pokračujúcom znižovaní populácie sa podiel prispievateľov do systému a poberateľov zo systému postupne vyrovná. To bude mať devastačné účinky a celý štátny dôchodkový systém skolabuje, prípadne budúci dôchodcovia dostanú možno nejakú jednotnú dávku životného minima,” vysvetľuje Horváth.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Dôchodky môže ovplyvniť niekoľko faktorov
Optimistický scenár by podľa odborníka znamenal prilákanie investorov s vysokou pridanou hodnotou, čím sa Slovensko stane krajinou s výrazne vyššími príjmami, čo umožní vyššie odvody a príjmy do Sociálnej poisťovne. Rovnako môže príliv pracovnej sily z tretích krajín zvrátiť negatívnu demografiu.
„Alebo začneme rozumne a adresne prerozdeľovať zdroje z dôchodkového poistenia dôchodcom pri zachovaní princípov zásluhovosti, ale aj korektnej solidarity,” pokračuje dôchodkový odborník.
Ďalšou možnosťou podľa neho je aj to, že zvýšime odvody a zlepšíme podmienky pre sporenie a zhodnocovanie úspor v druhom a treťom pilieri, ktoré by mohli byť dôležitou a vitálnou náhradou neistého dôchodku z prvého štátneho piliera.
„Štátne dôchodky sú extrémne drahou ale základnou položkou sociálneho štátu. Z politického hľadiska je ťažké si predstaviť, že by došlo k ich zrušeniu. Mladí ľudia by ale mali počítať s tým, že tak vysoké dôchodky ako ich poznáme dnes, v pomere k priemernej mzde, veľmi pravdepodobne dostávať nebudú,” predpovedá analytik INESS Radovan Ďurana.
Kombinácia súčasnej neochoty šetriť vo verejných financiách a starnutia obyvateľstva spôsobí podľa Ďuranu prudký rast výdavkov a nárast dlhu. Budúce vlády tak podľa jeho slov nebudú mať inú možnosť ako znižovať mieru náhrady, a teda dôchodky budú menej štedrejšie ako dnes.
