- Za roky 2023 a 2024 podali ľudia 72-tisíc žiadostí.
- Odchod v roku 2023 priniesol približne o 13 % vyššiu penziu.
- IFP odhaduje zhoršenie verejných financií o viac než 500 miliónov.
Pravidlo „40 rokov” otvorilo dvere ďalším ľuďom
Ďalší impulz priniesla legislatívna zmena, ktorá umožnila odísť do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch s miernejším krátením. Táto úprava rozšírila okruh ľudí, ktorí sa do predčasnej penzie zmestili. Niektorí mohli skončiť aj viac než dva roky pred riadnym dôchodkovým vekom.
IFP odhaduje, že vlna priniesla približne 41-tisíc predčasných dôchodkov nad bežný počet. Viac než polovici z týchto ľudí chýbali do riadneho dôchodku viac ako dva roky. Predčasné dôchodky tak neznamenali len skorší odchod „o pár mesiacov”. Pre mnohých išlo o výraznejší zásah do trhu práce.
Účet zaplatil rozpočet aj ekonomika
Masové odchody z práce mali podľa IFP jasné následky. Štát musel vyplácať viac dôchodkov. Zároveň prišiel o časť príjmov z daní a odvodov, pretože ľudia prestali pracovať skôr. Najväčší zásah prišiel v roku 2024, keď začali postupne nabiehať dôchodky zo žiadostí podaných ku koncu roka 2023.
IFP hovorí o zhoršení salda verejných financií o viac než 500 miliónov eur. Neskôr sa dodatočné náklady podľa neho budú znižovať, no riziko ostáva. Ak sa zopakuje inflačný šok, systém môže znova vytvoriť „výhodné okno”.
Dopad pocítil aj trh práce. Slovensko už dnes bojuje s nedostatkom ľudí a s nepriaznivou demografiou. Predčasné dôchodky tento problém urýchlili. IFP uvádza, že najviac odchodov zaznamenala priemyselná výroba, kde do predčasného dôchodku odišlo takmer 15-tisíc ľudí. Výrazné relatívne úbytky zaznamenali aj baníctvo a poľnohospodárstvo, teda odvetvia, kde ľudia často začínajú pracovať v mladšom veku a podmienku 40 rokov splnia skôr.
IFP navrhuje zmenu, ktorá má odstaviť „arbitráž”
IFP tvrdí, že problém nespočíva len v peniazoch. Zasahuje aj princíp spravodlivosti medzi ročníkmi. Systém vytvoril trvalé rozdiely vo výške dôchodkov, ktoré sa opierajú najmä o termín odchodu, nie o prácu a odvody.
Ako najpriamejšie riešenie IFP navrhuje zrušiť prvú valorizáciu pri priznaní dôchodku. Podľa jeho prepočtov by to prinieslo dlhodobú úsporu takmer 0,14 % HDP. V časoch ďalších inflačných šokov by úspory mohli dosiahnuť stovky miliónov eur.
IFP spomína aj alternatívny prístup. Systém by mohol počas mimoriadnych období vyrovnávať rozdiel medzi valorizáciou dôchodkov a rastom priemernej mzdy tak, aby nové penzie nevyskočili natrvalo len vďaka výnimočnému roku. Hlavná správa znie jednoducho: keď pravidlá vytvoria výraznú výhodu v konkrétnom období, ľudia si to všimnú a využijú. A keď to spravia masovo, následky pocíti rozpočet aj pracovný trh.
