- Pokles životnej úrovne na dôchodku očakáva 65,7 % Slovákov.
- Väčšina Slovákov plánuje úspory využiť na cestovanie a kúpele.
- Len 29 % Slovákov investuje svoje voľné finančné prostriedky.
Slováci aj Česi vo veku nad 50 rokov predpokladajú, že po odchode do dôchodku ich životná úroveň klesne. Slováci však vykazujú väčší pesimizmus než ich českí susedia.
Vyplýva to z prieskumu online investičnej platformy Portu medzi respondentmi vo veku 50 až 65 rokov, ktorý realizovala agentúra Ipsos prostredníctvom aplikácie Instant Research. Prieskumu sa zúčastnilo 840 respondentov v Českej republike a 525 na Slovensku.
Pokles životnej úrovne na dôchodku očakáva alebo už zažilo 65,7 % Slovákov a 60,6 % Čechov. „Zaujímavým faktom je, že menšími pesimistami sú ľudia, ktorí už dôchodok poberajú. Z nich totiž pokles životnej úrovne zaznamenalo 58,8 % respondentov, kým pracujúci očakávajú prepad približne v 70 % prípadov,” uviedol Marek Malina, analytik Portu.
Najväčšie obavy z prepadu životnej úrovne panujú medzi zamestnancami v manažérskych pozíciách, na ktorých sa negatívne podpisuje zastropovanie osobného mzdového bodu v prvom pilieri.
Vyššie odvody pri príjmoch nad trojnásobok priemernej mzdy sa už na výške dôchodku neodrazia. Preto odborníci odporúčajú využívať nielen druhý pilier, ale aj osobné šetrenie. Platforma Portu v tomto smere ponúka dôchodkové účty s poplatkom 0,5 % zo spravovaného majetku.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Bitmarkets a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Šetria ľudia na dôchodok?
Na budúcnosť si podľa prieskumu šetrí väčšina Slovákov, pričom len 16,8 % respondentov priznalo, že nemá žiadne úspory. Najviac, 41,1 %, si odkladá peniaze bez špecifického účelu, 36,6 % si šetrí na neočakávané udalosti a 26,7 % cielene na prilepšenie dôchodku.
Úspory plánuje väčšina respondentov využívať na cestovanie a pobyty v kúpeľoch. Na Slovensku to uviedlo 63,2 % opýtaných, v Česku 59,8 %. Chuť užívať si úspory rastie so zvyšujúcim sa príjmom a vzdelaním.
„Opatrnejší prístup majú ľudia s nižším príjmom a nižším vzdelaním, čo je rozumné najmä v prípade menších úspor, kde je dôležité myslieť na nepredvídané udalosti,” upozornil Malina.
Investovanie voľných prostriedkov deklaruje iba 29 % Slovákov a 26,9 % Čechov. „Treba však myslieť na to, že investovanie je spojené s rizikom a vhodné je len pre prostriedky, ktoré nebudeme v blízkej dobe potrebovať,” dodal Malina.
Podľa výsledkov prieskumu investuje 38,6 % Slovákov s vysokoškolským vzdelaním, zatiaľ čo medzi absolventmi s výučným listom je to len 20 %. Miera investovania stúpa aj s výškou príjmu. „Opäť sa potvrdzuje, že finančná gramotnosť na Slovensku potrebuje väčšiu podporu už na úrovni základných škôl. Riešiť ju až na vyšších stupňoch vzdelávania sa ukazuje ako neskoro,” uzavrel Malina.
