- Takmer 40 % Slovákov v riziku chudoby nevládze plnohodnotne jesť.
- V EÚ je ohrozených chudobou alebo vylúčením 21 % ľudí.
- Ženy, mladí a nezamestnaní nesú najväčšie bremeno chudoby na Slovensku.
Ženy, mladí a nezamestnaní sú najzraniteľnejší
Analýza Eurostatu ukazuje, že sociálne vylúčenie a chudoba nepostihujú všetkých rovnako. Ženy sú ohrozené viac než muži – podiel žien v riziku dosahuje 21,9 %, zatiaľ čo u mužov je to 20 %.
Najzraniteľnejšou skupinou sú však mladí ľudia vo veku 18 – 24 rokov. Viac než štvrtina z nich (26,2 %) žije v domácnostiach ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.
Deti a tínedžeri do 18 rokov sú na tom podobne – 24,2 % z nich vyrastá v domácnostiach, ktoré zápasia s nedostatkom. Pre porovnanie, dospelí vo veku 25 – 49 rokov čelia riziku len v 19,2 % prípadov.
Významnú úlohu zohráva aj vzdelanie. Až 33,9 % ľudí s nízkym vzdelaním sa nachádza v ohrození chudobou, zatiaľ čo u ľudí s vysokoškolským vzdelaním je to len 10,2 %.
Najvyššie riziko patrí nezamestnaným obyvateľom vo veku nad 18 rokov. Viac než dve tretiny (66,6 %) z nich žijú na hranici chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
Veľmi zraniteľnou skupinou sú aj ekonomicky neaktívni ľudia, ktorí nepracujú a zároveň nepoberajú dôchodok – 43 % z nich žije v riziku. Naopak, medzi dôchodcami je tento podiel len 18,1 % a medzi zamestnanými dosahuje 10,9 %.
Deti v ohrození: domácnosti s deťmi zápasia viac
Podľa Eurostatu majú domácnosti s nezaopatrenými deťmi o niečo vyššie riziko než domácnosti bez detí. Takmer 21,9 % rodín s deťmi žije v ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením. Pre porovnanie, medzi domácnosťami bez detí je to 20,1 %.
Rozdiely medzi štátmi sú však výrazné. Bulharsko (30,8 %), Rumunsko (30,4 %) a Španielsko (30,2 %) patria medzi krajiny s najväčším podielom rodín s deťmi, ktoré čelia riziku. Na druhej strane, Slovinsko má iba 9,8 % takýchto domácností, čo je najnižšia hodnota v EÚ.
Slovensko v nelichotivých číslach. Zdroj: shutterstock.com/earthphotostock
Hlboká sociálna nerovnosť v Európe
Výsledky jasne ukazujú, že Európska únia čelí vážnym sociálnym rozdielom. Kým v západnej Európe dokážu vlády lepšie zabezpečiť obyvateľom dostupnosť potravín a základných potrieb, v strednej a východnej Európe ostávajú mnohé rodiny odkázané na minimum. Situáciu zhoršuje inflácia, rast cien potravín a energií aj slabšie sociálne siete v niektorých krajinách.
Európska únia preto prostredníctvom Akčného plánu pre sociálne práva sleduje cieľ znižovať počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Napriek postupným zlepšeniam je jasné, že milióny Európanov žijú na hranici dôstojného prežitia.
