- Slovenské daňové zaťaženie 40 % odrádza podnikateľov od podnikania doma.
- Česko láka investorov 15 % daňou a časovým testom.
- Paraguay ponúka 10 % daň a nezdaňuje zahraničné príjmy.
Vláda tento rok zdvihla základnú sadzbu DPH z 20 % na súčasných 23 %. A to na väčšinu tovarov a hlavne služieb. Výrazné zvýšenie nastalo aj minulý rok v prípade zdravotných odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), keď sa sadzba zvýšila zo 14 % o jeden percentuálny bod na 15 %. Významné zmeny nastali aj v sadzbe zrážkovej dane z dividend. Tie v roku 2024 narástli zo 7 % na 10 % a od roku 2025 boli vrátené na pôvodnú sadzbu. Vďaka tomuto kroku budú podnikatelia viac motivovaní k práci a ekonomickej aktivite.
Napriek posledným konsolidačným balíčkom Ficovej vlády sme v porovnaní s EÚ niekde v priemere. To však neznamená, že si môžeme dovoliť ďalej oslabovať už tak krehkú a malú slovenskú ekonomiku. V niektorých prípadoch, hlavne u podnikateľov, ktorí majú zabehnutý biznis a nie sú príliš viazaní na svoje pôsobisko, môže vysoké daňové zaťaženie pôsobiť odpudzujúco. Stačí sa presťahovať o 30 kilometrov ďalej do Česka a zrazu vaša plánovaná ročná daňová povinnosť klesne z 10 000 na 4 000 eur.
V Česku, ak zarobíte do 48-násobku priemernej mzdy za rok, daníte svoj príjem ako fyzická osoba iba 15 % sadzbou. Na Slovensku je to 34 %, respektíve až 40 %. Pretože k 19 % a 25 % dani z príjmu sa pripočítava ďalších 15 % na zdravotný odvod. „Takže ak sa pri investovaní do kryptomien zraníte, štát bude mať z čoho financovať vaše ošetrenie.”
Dlhodobá vízia pre udržateľný daňový systém
Nie je samozrejme riešením zrušiť dane úplne, ani na druhej strane zaviesť príliš vysoké daňové zaťaženie. V prvom prípade by štát prišiel o potrebné príjmy na financovanie verejných služieb. V druhom prípade by domáci podnikatelia čelili neprimeraným nákladom a zahraničných investorov by nemuseli prilákať ani ponúkané investičné stimuly.
Z dlhodobého hľadiska síce 23 % sadzba DPH môže priniesť okamžitý nárast príjmov v roku 2025, ale v dlhodobom horizonte môže spôsobiť odliv podnikateľov do susedných krajín. V konečnom dôsledku tak príjmy štátu môžu zostať rovnaké alebo dokonca klesnúť.