- Priemerná výmera bytov klesla z 80 m² na polovicu.
- Malé jedno- a dvojizbové byty sa v novostavbách predávajú najrýchlejšie.
- Mladí ľudia robia kompromisy v rozlohe, dispozícii aj vybavení bytov.
Otáznik nad komfortom bývania
Otáznik ostáva visieť nad komfortom takéhoto bývania, a to najmä z dlhodobého hľadiska. Psychológovia varujú, že život v stiesnených podmienkach môže znižovať jeho kvalitu. Človek podvedome trpí frustráciou, že napriek tomu, že pracuje a má príjem, každý deň musí žiť inak, než by si želal a než by reálne potreboval.
Kým u nás sú zatiaľ najmenšími bežnými bytmi garsónky a jednoizbové byty okolo 30 – 40 m², v mestách ako Tokio, Hongkong či Amsterdam sú bežné byty pod 25 m² a v niektorých prípadoch ide o takzvané „kapsulové bývanie”, extrémne malé jednotky s minimálnou výbavou.
V metropolách ako Londýn alebo Berlín sa preto diskutuje o regulácii mikrobytov, aby sa predišlo extrémom, kde ľudia žijú na pár metroch štvorcových.
Je otázkou času, či sa podobný trend rozšíri aj na Slovensku. Vzhľadom na súčasnú situáciu na realitnom trhu je pravdepodobné, že dopyt po malých bytoch bude pretrvávať a developeri sa budú snažiť vyťažiť z tohto trendu maximum.
Menšie byty ako dobrá investícia?
Napriek tomu zostáva faktom, že malé byty sú výhodnou investíciou. „Každý byt, ktorý označíme ako dobrú investíciu z pohľadu ceny, stavu bytu a lokality, je z dlhodobého hľadiska považovaný za dobrú investíciu. Pri kúpe nehnuteľností odporúčame poradiť sa s odborníkom, či má daná nehnuteľnosť potenciál držať si svoju likviditu prenájmu alebo budúceho predaja,” odporúča K. Zápalová.
Či to povedie k vzniku mikrobytov v pravom slova zmysle, ukáže až budúcnosť. Jedno je však isté už dnes – Slováci sú pripravení bývať na menšej ploche, ak im to umožní bývať samostatne a vo vlastnom. Alebo ak chcú takúto nehnuteľnosť kúpiť ako výhodnú investíciu.
