Bratislava žije iný príbeh ako zvyšok Slovenska. Kde krajina najviac zlyháva?

  • Slovensko má najväčší rozdiel medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny v celej EÚ.
  • Najväčšie nedostatky vykazujeme v tolerancii voči menšinám a dôvere v inštitúcie.
  • Z krajín V4 jedine Česká republika prekonala európsky priemer sociálneho pokroku.
Ekonomika Bratislava žije iný príbeh ako zvyšok Slovenska
Bratislava žije iný príbeh ako zvyšok Slovenska. Zdroj: shutterstock.com/Marek M, jsmir
Coinfactory PC banerCoinfactory mobil baner

Slovensko nedosahuje európsky štandard v oblasti sociálneho pokroku. Vyplýva to z aktuálneho Európskeho indexu sociálneho pokroku (EU-SPI) za rok 2024. Kým Bratislavský kraj sa takmer vyrovná priemeru Európskej únie, zvyšok krajiny za ním výrazne zaostáva. Vyplýva to z údajov Inštitútu pre stratégie a analýzy.

Slovensko dosiahlo v indexe skóre 84,8, čo ho zaraďuje pod priemer EÚ (100). Bratislavský kraj sa s hodnotou 98,6 približuje k európskemu štandardu, no stále ho nedosahuje. Zvyšné slovenské regióny zaznamenali približne o 17 percent horšie výsledky, než je európsky priemer.

Alarmujúce čísla

„Medzi Bratislavským krajom a zvyškom Slovenska existuje najväčší rozdiel v celej EÚ,” upozorňuje správa. Rozdiel 13,8 bodu medzi hlavným mestom a celoslovenským priemerom predstavuje rekordnú hodnotu v rámci Únie.

Najhoršie výsledky zaznamenal západoslovenský región. Obyvatelia tejto oblasti sa cítia menej bezpečne a sťažujú sa na nedostatočnú kvalitu vody. Treba však zdôrazniť, že do tohto regiónu nepatrí Bratislavský kraj, ktorý by celkové hodnotenie značne vylepšil.

Česko predbehlo ostatné krajiny V4

V porovnaní s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky si Slovensko vedie podobne ako Maďarsko (84,9) a Poľsko (86,5). Jedine Česká republika sa dokázala dostať nad európsky priemer so skóre 102,3.

Na špici rebríčka dominujú severské krajiny, ktoré prevyšujú priemer EÚ takmer o tretinu. Na chvoste sa umiestnili Rumunsko a Bulharsko, ktoré nedosiahli ani 65 bodov.

98 %

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 69 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Kde máme silné a slabé stránky

Index hodnotí tri hlavné oblasti: základné potreby, základy blahobytu a príležitosti. Každá oblasť zahŕňa štyri kategórie s konkrétnymi ukazovateľmi.

Slovensko sa najviac približuje k európskemu priemeru v oblasti základných potrieb so skóre 95,2. Darí sa nám v základnom vzdelávaní, kvalite bývania, prístupe k vode a sanitácii, ako aj v kvalite životného prostredia.

Najväčšie nedostatky vykazujeme v oblasti príležitostí, kde sme dosiahli len 66,2 bodu. „Zlyhávame najmä v tolerancii voči menšinám a v dôvere občanov voči verejným inštitúciám,” konštatuje správa.

Mierny pokrok v globálnom meradle

V celosvetovom porovnaní obsadilo Slovensko 34. miesto spomedzi 170 hodnotených krajín. Od roku 2016 sme si polepšili o dve priečky, čo naznačuje postupné zlepšovanie situácie. Zatiaľ čo celosvetový index aktualizujú každý rok na úrovni štátov, európsky index vyhodnocujú každé štyri roky a zameriava sa aj na regionálne rozdiely.

Prečo je index dôležitý

Európsky Index sociálneho pokroku vytvorila Európska komisia spolu s organizáciou Social Progress Imperative a výskumným inštitútom Orkestra. Index pomáha politikom a odborníkom lepšie pochopiť sociálne a environmentálne aspekty rozvoja jednotlivých regiónov.

„Tento nástroj identifikuje silné a slabé stránky regiónov nezávisle od ekonomických ukazovateľov, čo umožňuje presnejšie zacieliť rozvojové politiky,” vysvetľuje Európska komisia.

Pre Slovensko výsledky jasne naznačujú potrebu zmenšiť regionálne rozdiely a zlepšiť oblasti, v ktorých zaostávame – predovšetkým toleranciu k menšinám a budovanie dôvery občanov v štátne inštitúcie.

txbtxb
Autor:
Karina Daráková
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.