Boj o bývanie: Slováci hľadajú útočisko pred drahými hypotékami v prenájmoch

  • Slováci aktuálne uprednotňujú viac prenájom ako branie hypotéky.
  • Pri priamom porovnaní vychádza prenájom lacnejšie.
  • Najdrahším regiónom na prenájom nehnuteľností je Bratislava I.
Ekonomika Drahé hypotéky vytláčajú ľudí do prenájmov
Drahé hypotéky vytláčajú ľudí do prenájmov. Zdroj: shutterstock.com/wavebreakmedia/BalanceFormCreative
BitmarketsKvakomat mobil

Aj keď mnohí Slováci už bývajú vo vlastnom, niektorým sa to kvôli drahým hypotékam nedarí. Preto čoraz viac vyhľadávajú prenájom. Téme sa venoval denník Pravda.

S tým súvisí aj menšia kúpyschopnosť nehnuteľností, čo sa naplno odráža aj na realitnom trhu. Jediným riešením je tak zabývať sa do prenájmu, aspoň teda do obdobia, kým sa situácia s hypotékami nezlepší.

Vyriešenie otázky, ako sa dostať k vlastnému bývaniu, je v súčasnosti výrazne náročnejšie. S narastajúcimi úrokovými sadzbami a nákladmi spojenými s vlastníctvom nehnuteľností sa čoraz viac ľudí obracia k alternatívam, ako je prenájom, pričom mnohí ľudia nemajú inú možnosť. Tento trend smeruje k zvyšujúcemu sa počtu ľudí, ktorí uprednostňujú flexibilnejší a finančne menej zaťažujúci spôsob bývania.

Realitná kancelária Re/Max zaznamenala 22-percentný medziročný nárast záujmu o prenájom bývania, pričom v niektorých regiónoch záujem vzrástol aj o 30 %.

Rastie záujem o prenájmy

Rastie záujem o prenájmy. Zdroj: shutterstock.com/Pormezz

Pokiaľ sa pozrieme na ceny prenájmu, tak najvyššiu sumu za meter štvorcový zaplatia záujemcovia v našom hlavnom meste. Tam sa cena pohybuje okolo 15 eur za meter štvorcový, čo znamená 15-percentný medziročný nárast.

To znamená, že taký 2-izbový byt v Bratislave aj s energiami môže vyjsť mesačne na sumu 861 eur. Rast cien však súvisí aj s väčším dopytom práve po tejto forme bývania.

98 %

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 74 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Prenájom sa oplatí viac ako hypotéka

Ak sa pozrieme na modelový príklad, tak splácanie bytu s výmerou 50 metrov štvorcových pri ročnej úrokovej sadzbe 4,5 % vyjde o 12,6 % drahšie ako jeho prenájom. Z toho priamo vyplýva, že Slováci si tento rozdiel naplno uvedomujú, preto aktuálne mieria častejšie do prenájmov.

Situácia so zvýšenými úrokovými sadzbami priamo súvisí s vyššími cenami prenájmov. Z trhu vypadli investiční kupujúci, ktorí zapĺňali dieru s prakticky neexistujúcim štátom podporovaným nájomným bývaním. Ľudia, ktorí si momentálne kúpia nehnuteľnosť, ju kupujú za účelom vlastného bývania.

Situácia s hypotékami je skutočne zlá. Zatiaľ čo v rokoch 2021 a 2022 sa držala priemerná úroková sadzba na úrovni 0,9 %, dnes je to okolo 3,9 %. To v praxi znamená, že pri braní hypotéky vo výške 100-tisíc eur na 30 rokov by ste dnes mesačne platili približne 477 eur, pred dvomi rokmi by to bolo len 321 eur.

Situácia so záujmom o prenájmy sa naplno prejavila aj v developerských firmách. Tie dávajú do prenájmu aj také bytové jednotky, ktoré sa im dlhšiu dobu nepodarilo predať. Je to cesta, ako si aj v takomto období zabezpečiť príjem.

Najlepšie sa aktuálne majú ale majitelia nehnuteľností, ktorí ich ponúkajú na prenájom. Je to aj tým, že ceny prenájmov medziročne narástli o viac ako 10 %.

Najdrahším regiónom na prenájom nehnuteľností je Bratislava I. Priemerný 3-izbový byt tam stojí približne 1 094 eur mesačne. Na druhom konci rebríčka je okres Poltár, kde rovnako veľký byt stojí 250 eur mesačne.

Uprednostnili by ste aktuálne hypotéku alebo prenájom?

Prečítajte si aj: Čakajú nás vyššie účty za vodu? Vláda schválila zmenu zákona

Kvakomat PC bannerOkazio mobil
Autor:
Michal Sobek
Michal Sobek

Vyštudoval odbor masmediálne štúdia. Od skončenia školy sa venuje redaktorstvu, pričom okrem technológií aktívne sleduje aj politické dianie, ktoré s jeho témami často úzko súvisí.