Čo je Blockchain?

Pre začiatočníkov ECB: Blockchain môže zmeniť obchod s cennými papiermi.
ECB: Blockchain môže zmeniť obchod s cennými papiermi. Zdroj: shutterstock.com/RDVector
BitmarketsBitmarkets

V roku 2009 sa na internet dostala prvá úspešná kryptomena, Bitcoin. Jej základnou charakteristikou bol fakt, že ju nikto nikdy nemôže vlastniť, vyrobiť, sfalšovať a ovládať. Žije si svoj vlastný život. Ale, ako je to možné? Každá mena predsa má svoju centrálnu banku, inštitúciu, ktorá reguluje množstvo meny v obehu, jej cenu, vzhľad bankoviek… Nuž, s trochou predstavivosti môžeme povedať, že centrálnou bankou pre Bitcoin je technológia známa ako Blockchain.

Môže Vás zaujímať: Čo je kryptomena?

Podľa wikipédie, “Blockchain je v informatike špeciálny druh distribuovanej databázy uchovávajúcej neustále sa rozširujúci počet záznamov, ktoré sú chránené proti neoprávnenému zásahu ako z vonkajšej strany, tak aj zo strany samotných uzlov peer-to-peer siete.” A teraz bez všetkých tých technických blábolov okolo.

Polopate:

Na začiatok, Blockchain je databáza. V informatike sa týmto pojmom označuje miesto, kde sa skladujú informácie. Napríklad názvy a ceny produktov v e-shope, videá na YouTube alebo Facebookové statusy. V súčasnosti je zažitý model takzvanej centralizovanej databázy. To znamená, že máte jedno veľké dátové centrum s obrovským  množstvom pevných diskov a rýchlym pripojením, cez ktoré neustále preteká obrovské množstvo informácií. Problém tohto prístupu je jasný. Zničte dátové centrum a zničíte dáta. Samozrejme, dnes už väčšina služieb využíva stovky dátových centier, takže ak v jednom vypadne elektrický prúd, nič zlé sa nestane. Užívatelia budú jednoducho presmerovaní niekde inde. Napriek tomu je fundamentálne nemožné vyriešiť niektoré problémy centralizovaných databáz.

Ak chcete dostávať aktuálne informácie zo sveta kryptomien, sledujte nás na našom facebooku.

Prvým z nich je fakt, že dávajú veľkú moc do rúk malej skupiny ľudí. V dnešnom svete informácie znamenajú peniaze. Kto má jedno, má aj to druhé. Veľké spoločnosti ich môžu využiť na takzvanú cielenú reklamu, pri ktorej roboti sledujú vašu internetovú históriu a snažia sa vás formou reklám zlákať na kúpu vecí, ktoré pravdepodobne ani nepotrebujete. Horšie je, ak sú informácie o vás predané vláde. Tá ich potom môže využiť na špehovanie. Možností je veľa a riziko zneužitia vysoké.

Položme si otázku. Čo by sa stalo, ak by všetky funkcie Bitcoinu zabezpečovala takáto centralizovaná sieť? Ak by všetky transakcie, overovanie, šifrovanie zaisťoval nejaký centralizovaný systém? Nuž, Bitcoin by sa veľmi nelíšil od klasických fiat peňazí, na ktoré sme zvyknutí. Teda, až na jednu maličkosť. Hodnota takéhoto Bitcoinu by bola nulová, pretože za ním nestojí žiadny štát. Nikto by Bitcoin neprijal ako platidlo nehovoriac o tom, že samotné zaistenie chodu Bitcoinu by bolo veľmi nákladné.

Rozdiel medzi centralizovanou, decentralizovanou a zdieľanou sieťou:

Typy databáz

Riešením je decentralizácia:

Práve preto je Bitcoin a 99% ostatných kryptomien DISTRIBUOVANÝ! Funguje vďaka technológii známej ako Blockchain. Ide o druh distribuovanej databázy, ktorá sa stará sama o seba. Neexistuje v nej žiadny jednoznačný slabý bod. Žiadne miesto útoku. Nikto ju neriadi. Nepotrebuje obrovské datacentrá a veľké firmy, ktoré ich udržujú v chode. Naopak, beží na miliónoch, počítačov vlastnených obyčajnými ľuďmi, “minermi”, ktorí ťažia Bitcoin.


”Blockchain je nezničiteľná sieť ekonomických transakcií, ktorá v budúcnosti
môže slúžiť nie len finančníctvu, ale v podstate všetkému, čo má hodnotu.”
Don & Alex Tapscott, autori knihy Blockchain Revolution (2016)


Celý koncept ťaženia Bitcoinu (a ďalších kryptomien) je veľmi zaujímavý. Blockchain je sieť, v ktorej je bezpečnosť prioritou. Všetky dáta sú v nej masívne šifrované hashovacím algoritmom. Ak sa chcete stať súčasťou siete, ponúknete časť výpočtového výkonu svojho počítača. Vašou úlohou je teraz nájsť ďalší blok transakcií. Ako? Musíte nejak zistiť jeho hash. Ako? Nuž, použijete svoj počítať a náhodne začnete skúšať rôzne hashe. Ak sa trafíte ako prvý, získate sladkú odmenu.

Bitcoin blockchain je navrhnutý tak, hľadanie jedného bloku trvalo ~10 minút. Ak sa pridajú ďalší mineri, zvýši sa aj obtiažnosť ťažby. Takže pridanie nového výpočtového výkonu nezvýši rýchlosť siete. Ostávame na jednom bloku raz za desať minút.

Na čo je ten blok dobrý? Nuž, sú v ňom transakcie. Každý uzol siete po vyťažení nového bloku tieto transakcie skontroluje a ak sú všetky z nich valídne, blok sa pridá na najdlhší chain (reťaz). Odtiaĺ máme názov – blockchain.

Trochu technickejšie:

Ako fungujú blockchainové transakcie? V podstate veľmi jednoducho. Povedzme, že chcete poslať transakciu z peňaženky A do peňaženky B. Každá peňaženka má svoj verejný a privátny kľúč. Privátny kľúč umožňuje prístup ku kryptomene, ktorú máte uloženú v peňaženke.

Skvelé, poďme teda vytvoriť transakciu. Najprv musíte nájsť niekoho, komu chcete poslať svoje mince. V podstate potrebujete adresu (alebo verejný kľúč) peňaženky príjemcu. Zvolíte, koľko mincí chcete na túto adresu poslať a pomocou vášho privátneho kľúča vytvoríte digitálny podpis, do ktorého zabudujete detaily transakcie (teda adresu príjemcu a množstvo prevádzanej kryptomeny). Transakcia je pripravená na odoslanie.

Vyťažil sa ďalší blok a je v ňom vaša transakcia. Gratulujeme! Teraz sa na ňu pozrú milióny počítačov z celého sveta. Teraz musia dokázať, že nie je falošná. Na to použijú váš verejný kľúč. Ten poslúži na overenie digitálneho podpisu, ktorý ste pripli ku transakcii.

Super! Transakcia bola overená a navždy bude zapísaná v blockchaine.

Celý proces krásne popisuje nasledujúca infografika:

Transakcia - kryptomena

V čom je sila blockchainu? Predstavte si dokument, ktorý je tisíckrát duplikovaný po celej sieti. Táto sieť sa periodicky aktualizuje a rozosiela dokument medzi miliónmi počítačov. Teraz máte základnú predstavu o tom, ako funguje Blockchain.

Informácie na Blockchaine existujú, ako zdieľaná databáza. Tento spôsob využívania siete má zaujímavé výhody. Vzhľadom na to, že všetky záznamy sú zdieľané neexistuje centrum, ktoré by bolo náchylné na útoky hackerov. Iste, je možné zmeniť lokálnu kópiu dokumentu. Ten však sieť okamžite odmietne. Prípadný hacker by musel disponovať obrovskou výpočtovou silou, aby mohol reálne ovplyvniť fungovanie Blockchainu. Navyše, všetky dáta sú verejne prístupné a transakcie sa vykonávajú transparentne.

Zamyslime sa nad analógiou verejne zdieľaného dokumentu. Rád by som vám ukázal úryvok knihy od Blockchainového špecialistu Williama Mougayara:


“Tradičný spôsob zdieľania dát je dnes relatívne jednoduchý. Pošlete Microsoft Word dokument príjemcovi (napríklad cez e-mail) a požiadate ho, aby spravil korekciu. Problém tohto prístupu je, že musíte čakať, než príjemca pošle upravenú kópiu späť do vašej schránky. Dokument je uzamknutý, dokým ho druhá osoba upravuje. Takto fungujú dnešné databázy. Dvaja vlastníci naraz nemôžu upravovať tie isté dáta. Takto banky uschovávajú peniaze a takto spravujú transakcie. Na chvíľu uzamknú váš účet, než vykonajú  prevod, potom aktualizujú druhú stranu a otvoria prístup k účtu. Blockchain umožňuje obom stranám editovať dokument v rovnakom čase, pritom ale existuje iba jedna verzia daného dokumentu. Zaujímavé je, že jeden dokument môže na Blockchaine spravovať neobmedzený počet ľudí a systém to zvládne.”

Okazio PCOkazio mobil