- Banka spravuje všetky financie u 45 percent Slovákov.
- Každý piaty človek si časť peňazí odkladá doma.
- Starší ľudia využívajú banku častejšie než mladšie generácie.
Banka si na Slovensku udržiava silnú pozíciu pri správe osobných financií. Nový prieskum 365.bank ukázal, že 45 percent Slovákov a Sloveniek rieši všetky svoje peniaze výlučne cez banku.
Pre veľkú časť ľudí tak banka nepredstavuje len miesto na účet, ale aj hlavný nástroj na kontrolu výdavkov, úspor a každodenných platieb. Zároveň však platí, že časť populácie zostáva pri peniazoch opatrná a necháva si rezervu aj mimo finančných inštitúcií. Každý piaty opýtaný má časť peňazí uloženú doma v hotovosti.
Výsledky prieskumu ukazujú, že Slováci pri správe peňazí často kombinujú viacero riešení. Popri bankách sa objavujú aj poisťovne a nebankové firmy. Trinásť percent respondentov uviedlo, že peniaze majú aj v poisťovni, desať percent v nebankovej inštitúcii. Najsilnejšiu dôveru si však naďalej držia práve banky, ktoré sa pre mnohých stali hlavným partnerom pri finančných rozhodnutiach.
Zaujímavé rozdiely vidno pri veku. Čím sú ľudia starší, tým častejšie zverujú všetky financie banke. V skupine od 18 do 26 rokov spravuje všetky peniaze cez banku 36 percent ľudí. Vo veku od 54 do 65 rokov je to už viac než polovica.
Opačný obraz ponúka hotovosť doma. Mladší ľudia ju držia častejšie než starší. V najmladšej sledovanej skupine si časť peňazí odkladá doma 36 percent respondentov, medzi staršími len 14 percent. Tento rozdiel naznačuje, že jednotlivé generácie pristupujú k peniazom odlišne.
Podľa 365.bank za rastúcou dôverou v banky stojí najmä pohodlie a väčší prehľad. Moderné bankové služby dnes umožňujú sledovať výdavky, odkladať si rezervu a riešiť väčšinu bežných potrieb bez návštevy pobočky. Banka tak podľa prieskumu už dávno neplní len úlohu bezpečného miesta na uloženie peňazí. Čoraz viac funguje aj ako nástroj na každodenné plánovanie financií.
Banka a Slováci – čo ukazujú čísla?
Výrazné rozdiely priniesol aj pohľad na vzdelanie. Len 28 percent ľudí so základným vzdelaním spravuje všetky financie cez banku. Pri vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch je to už 48 percent. Naopak, približne každý tretí respondent so základným vzdelaním má časť životných úspor doma v hotovosti. Z čísel tak vyplýva, že vyššie vzdelanie často súvisí aj s väčšou dôverou v bankové služby.
Rozdiely sa ukázali aj podľa miesta, kde ľudia žijú. V obciach do 1 000 obyvateľov spravuje financie cez banku 40 percent opýtaných, kým v mestách nad 100-tisíc obyvateľov ide už o polovicu populácie. Väčšie mestá tak jasne ukazujú silnejšiu orientáciu na bankové a digitálne služby.




















