- Predĺženie pracovného času by teoreticky mohlo priniesť vyššie príjmy do štátnej pokladnice.
- Predĺžená pracovná doba už funguje v niektorých krajinách.
- Tento systém má však aj svoje nevýhody.
Ekonomickí analytici zároveň poukazujú na rastúce náklady na sociálny systém. Predĺženie pracovného času by teoreticky mohlo priniesť vyššie príjmy do štátnej pokladnice, ktoré by pomohli financovať dôchodkový systém a sociálne zabezpečenie. Tento krok by však musel byť starostlivo zvážený vzhľadom na jeho potenciálne negatívne dopady.
Hoci v súčasnosti nie je 6-dňový pracovný týždeň na Slovensku oficiálne diskutovanou témou, odborníci varujú, že pri pokračujúcich negatívnych trendoch by sa táto možnosť mohla stať reálnou alternatívou.
Riešením by však malo byť predovšetkým zlepšenie pracovných podmienok, zvýšenie miezd a vytvorenie atraktívnejšieho pracovného prostredia, ktoré by pomohlo udržať kvalifikovaných pracovníkov na Slovensku.
Situácia si vyžaduje komplexný prístup a spoluprácu medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi, aby sa predišlo takýmto krajným riešeniam. Kľúčové bude najmä investovanie do vzdelávania, podpory mladých rodín a vytvárania podmienok pre návrat slovenských pracovníkov zo zahraničia.
Systém funguje v Grécku
V čase, keď mnohé krajiny experimentujú so skracovaním pracovného týždňa, Grécko sa vydáva opačným smerom. Informoval o tom portál The Guardian.
Pravicová vláda premiéra Kyriakosa Mitsotakisa zdôvodňuje toto rozhodnutie demografickou krízou a nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Krajina čelí výraznému odlivu mladých vzdelaných ľudí – od finančnej krízy v roku 2009 odišlo približne 500 000 Grékov.
Nová legislatíva sa týka najmä súkromných podnikov poskytujúcich nepretržité služby. Zamestnanci budú môcť pracovať buď o dve hodiny denne navyše, alebo si pridať celú osemhodinovú zmenu, za čo dostanú 40-percentný príplatok k dennej mzde.
Odborové zväzy označujú toto opatrenie za barbarské a tvrdia, že v skutočnosti ide o útok na päťdňový pracovný týždeň. „Je to nezmyselné,” vyjadril sa Akis Sotiropoulos z odborovej organizácie Adedy. „Zatiaľ čo civilizované krajiny zavádzajú štvordňový pracovný týždeň, Grécko ide opačným smerom.”
Grécki zamestnanci už teraz pracujú najdlhšie v Európe – v priemere 41 hodín týždenne podľa štatistík Eurostatu, pričom ich mzdy patria k najnižším. Opozícia kritizuje situáciu ako bulharské platy s britskými cenami.
Výskumy pritom ukazujú, že kratší pracovný týždeň vedie k vyššej produktivite práce. Krajiny ako Belgicko, Británia či Japonsko už experimentujú so štvordňovým pracovným týždňom, zatiaľ čo Grécko sa rozhodlo ísť proti tomuto trendu.
Kritici sa obávajú, že pri slabej tradícii pracovných inšpekcií v krajine budú zamestnávatelia zneužívať nové pravidlá a nútiť zamestnancov pracovať dlhšie. Do diskusie sa zapájajú aj dôchodcovia, ktorých nová legislatíva tiež povzbudzuje k práci.
