- AI oklamala už každého tretieho Slováka.
- Mnohí si ani neuvedomujú, že naleteli falošnému obsahu.
- Prieskum odhaľuje alarmujúcu nevedomosť a slabú digitálnu gramotnosť.
AI, teda umelá inteligencia, sa stáva dokonalým klamárom. Nový prieskum Inštitútu pre verejné otázky odhaľuje šokujúce čísla: takmer tretina Slovákov má už osobnú negatívnu skúsenosť s obsahom vytvoreným AI – najprv takémuto obsahu uverili, až neskôr zistili, že boli oklamaní.
Ešte znepokojivejšie je však to, že až 33 % opýtaných netuší, či už boli obeťou AI manipulácie alebo nie. Len 35 % ľudí tvrdí, že skúsenosť s klamlivým obsahom nemá. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu na vzorke 1 020 respondentov starších ako 18 rokov.
Seniori a menej vzdelaní sú najzraniteľnejší
Najviac problémov s rozpoznaním AI obsahu majú seniori nad 65 rokov (44 %), ľudia so stredoškolským vzdelaním bez maturity (42 %) a nezamestnaní (38 %). Dôchodcovia si neuvedomujú manipuláciu až v 47 % prípadov.
Kľúčovú úlohu hrá digitálna gramotnosť. Ľudia so základnými digitálnymi zručnosťami nedokážu rozoznať klamlivý obsah v 37 % prípadov – výrazne častejšie ako tí s pokročilejšími zručnosťami.
Situáciu navyše komplikuje fakt neustáleho zdokonaľovania AI až do takej miery, že vygenerovaný obsah často nedokážu identifikovať ani profesionáli,” vysvetľuje analytik IVO Marián Velšic.
Umelá inteligencia AI. Zdroj: shutterstock.com/Have a nice day Photo
AI test odhalil šokujúce výsledky: Rozoznať pravdu dokáže len pätina ľudí
Výskumníci pripravili jednoduchý, no odhaľujúci test. Respondentom ukázali štyri fotografie vo vysokom rozlíšení, z ktorých bola jedna vytvorená umelou inteligenciou.
Výsledky sú alarmujúce: správnu AI fotografiu identifikovalo len 21 % ľudí. Zvyšných 64 % označilo za AI jednu z troch skutočných fotografií a 15% nevedelo vôbec rozhodnúť.
Tretina Slovákov sa už aktívne bráni AI manipulácii
Pozitívnou správou je, že 36 % populácie už využíva rôzne nástroje na overovanie podozrivého obsahu. Najčastejšie overujú informácie cez priateľov, známych a rodinu (19 %), zatiaľ čo oficiálne zdroje ako vedci či štátne inštitúcie využíva 16 % ľudí.
Technické riešenia používa 22 % opýtaných – od algoritmických varovaní na sociálnych sieťach (11 %) až po špecializované detektory deepfake videí (6 %) a fact-checkingové služby (5 %).
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Mladí a vzdelaní sú na tom lepšie
Aktívny prístup k odhaľovaniu manipulácie je výrazne rozdielny medzi skupinami. Kým mladí 18-24-roční využívajú overovacie nástroje v 51 %, seniori nad 65 rokov len v 27 %.
Vysokoškolsky vzdelaní sa bránia v 42 % prípadoch, zatiaľ čo ľudia so základným vzdelaním len v 32 %. Najaktívnejší sú študenti (54 %) a manažéri s tvorivými odborníkmi (45 %).
V regionálnom pohľade dominujú obyvatelia najväčších miest (50 %) a Bratislavského kraja (43 %).
Prieskum realizoval Inštitút pre verejné otázky s podporou Nadácie ESET, ktorá dlhodobo podporuje rozvoj digitálnych zručností a kybernetickej bezpečnosti na Slovensku.
