- Konsolidácia môže Slovensku pomôcť, ale aj výrazne uškodiť.
- Experti upozorňujú, že rozhoduje najmä to, aké opatrenia vláda zvolí.
- Zlé nastavenie môže podľa nich spomaliť ekonomiku a priniesť ďalšie miliardové problémy.
Konsolidácia sa na prvý pohľad môže zdať ako nudné slovo z ministerských tabuliek. V skutočnosti však rozhoduje o tom, či bude ekonomika rásť, alebo sa ešte viac zabrzdí. A podľa najnovších prepočtov expertov môže Slovensko pri zle nastavených opatreniach zaplatiť oveľa vyššiu cenu, než sa dnes zdá.
Analytici upozorňujú, že pri ozdravovaní verejných financií nezáleží len na tom, koľko štát ušetrí, ale najmä na tom, kde šetrí a kde berie peniaze.
Práve v tom sa môže skrývať najväčší problém. Podľa analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hrozí Slovensku takzvaná „konsolidačná pasca” – teda stav, keď sa deficit síce krátkodobo zníži, no ekonomika sa oslabí natoľko, že si štát neskôr bude musieť pripraviť ďalšie bolestivé balíčky.
Konsolidácia nie je len o škrtoch. Rozhoduje jej zloženie
Najdôležitejší odkaz expertov je jednoduchý: nie každé šetrenie pomáha rovnako.
RRZ doslova upozorňuje:
„Nezáleží len na veľkosti konsolidácie, ale aj na jej štruktúre.”
To v praxi znamená, že ak vláda postaví ozdravovanie rozpočtu hlavne na vyšších daniach z práce a podnikania, môže tým podkopať rast ekonomiky.
A presne to je pri dnešnom slabom výkone Slovenska veľké riziko. Národná banka Slovenska nedávno konštatovala, že ekonomika „naďalej ledva rastie”, pričom záver roka 2025 priniesol len veľmi mierne tempo rastu.
Naopak, podľa simulácií RRZ najlepšie fungujú stratégie, ktoré viac tlačia na úspory v prevádzke štátu a zároveň hľadajú iné príjmy než vyššie zaťaženie práce.
Takýto prístup vytvára priestor na nižšie daňové brzdy pre ekonomiku a zároveň necháva väčší priestor pre verejné investície, ktoré krajine pomáhajú rásť.
Konsolidácia verejných financií. Zdroj: shutterstock.com/Sergei Telenkov
Slovensko môže znížiť dlh. Ale aj ho nebezpečne nafúknuť
Rozdiel medzi dobrým a zlým mixom opatrení je podľa expertov obrovský. Ak by Slovensko išlo prorastovejšou cestou, ekonomika by mohla do roku 2040 rásť rýchlejšie, deficit by bol nižší a verejný dlh by mohol byť výrazne priaznivejší.
Ak sa však štát spolieha najmä na vyššie dane a slabé úspory na vlastnej prevádzke, výsledok môže byť opačný. Slabší rast, vyšší tlak na rozpočet a ďalšia potreba konsolidácie.
A problém je ešte hlbší. Slovensko už dnes patrí podľa Európskej komisie medzi krajiny s vysokým rizikom pre verejné financie v strednodobom aj dlhodobom horizonte.
RRZ pripomína, že za tým stojí nielen dnešný deficit a dlh, ale aj starnutie populácie, ktoré bude v ďalších rokoch ešte viac tlačiť na dôchodky, zdravotníctvo a verejné výdavky.
Pre bežného človeka z toho plynie jednoduchý záver. Konsolidácia sama o sebe nestačí. Ak bude zle nastavená, Slovensko síce na chvíľu ušetrí, ale neskôr môže zaplatiť oveľa viac.
A práve preto bude najbližších pár rokov rozhodovať o tom, či sa krajina postaví na nohy, alebo sa zamotá do ešte drahších problémov.
