- Ekonomika vstupuje do obdobia, keď už nemôžeme len slepo veriť, že všetko bude vporiadku.
- Drahšie energie, napätie vo svete a slabší rast môžu zasiahnuť aj bežné domácnosti.
- Najdôležitejšia otázka dnes znie: čo to spraví s cenami a našimi peňaženkami?
Ekonomika sa znovu dostáva pod tlak a tentoraz to nie je len téma pre bankárov či investorov. To, čo sa dnes deje vo svete energií, geopolitiky a úrokových sadzieb, sa môže veľmi rýchlo premietnuť do cien potravín, hypoték aj bežných nákupov. A práve preto je dôležité vedieť, čo sa vlastne mení.
Podľa najnovšej analýzy Slovenskej sporiteľne s názvom „Jeden svet nestačí” už dnes nestačí počítať len s jedným „pravdepodobným” vývojom. Svet je príliš neistý a ekonomika sa môže vyvíjať viacerými smermi. Ako píšu analytici, „Treba myslieť v scenároch pre rôzne svety, ktoré môžu nastať.”
Ekonomika a energie: Prečo je to problém aj pre Slovákov
Najväčším rizikom sú dnes ceny energií. Ak ropa a plyn zostanú drahé dlhšie, nebude to znamenať len drahšie tankovanie či kúrenie. Vyššie náklady sa postupne prelejú aj do cien služieb, výroby a potravín.
Európska centrálna banka už zhoršila svoj výhľad. V základnom scenári počíta s vyššou infláciou a slabším rastom, pričom v horších scenároch by sa eurozóna mohla dostať do veľmi nepríjemnej kombinácie drahoty a slabého výkonu ekonomiky.
ECB varuje pred možným rastom inflácie. Zdroj: shutterstock.com/HJBC
To je zlá správa aj pre Slovensko. Naša krajina je silno naviazaná na eurozónu a zároveň veľmi citlivá na vývoj cien energií. Ak sa situácia zhorší, domácnosti to môžu pocítiť nielen cez účty, ale aj cez pomalší rast miezd či drahšie úvery.
Ekonomika domácností: Čo to môže znamenať pre bežných ľudí
Dobrá správa je, že priame zdraženie energií je zatiaľ u domácností tlmené reguláciou. To však neznamená, že sme v bezpečí. Problém sa môže objaviť neskôr a nenápadnejšie, napríklad v cenách potravín.
Dôležitá obchodná cesta cez Hormuzský prieliv je totiž kľúčová nielen pre ropu, ale aj pre hnojivá. Podľa UNCTAD cez ňu prechádza približne tretina svetového námorného obchodu s hnojivami, čo môže mať v prípade dlhšieho narušenia dosah aj na ceny potravín.
Do toho prichádza neistota okolo Blízkeho východu. Americký prezident Donald Trump odložil útoky na iránske energetické ciele po „produktívnych” rozhovoroch, čo trhy na chvíľu upokojilo. Situácia však zostáva veľmi krehká.
Čo si z toho vziať?
Pre bežného človeka to znamená, že ekonomika vstupuje do obdobia, keď bude dôležitejšia opatrnosť než optimizmus. Ak budú energie dlhšie drahé, môže to znamenať drahšie potraviny, menej priaznivé úroky a slabší ekonomický rast. Zatiaľ nejde o paniku. Ale ide o varovanie, že najbližšie mesiace môžu byť oveľa tvrdšie, než sa ešte nedávno zdalo.
