- Nedostatok pracovnej sily brzdí výrobu a investície priemyselných firiem.
- V roku 2025 uviedlo 53 % firiem slabý dopyt.
- Slovensko v roku 2024 udelilo len 32 modrých kariet.
Slovenská ekonomika stojí na priemysle. Ten ťahá export, drží pracovné miesta v regiónoch a často rozhoduje o tempe rastu. Kompas500 však upozorňuje, že firmy narážajú na limity, ktoré samy nepretlačia.
Údaje Štatistického úradu SR z konjunkturálnych prieskumov ukazujú dve prekážky, ktoré sa v čase striedajú a niekedy pôsobia naraz: nedostatok pracovnej sily a nedostatočný dopyt. Keď sa spoja, priemysel cíti tlak z oboch strán a následne ho cíti aj slovenská ekonomika.
V rokoch silnej aktivity sa do popredia dostáva najmä problém ľudí. V období 2018 až 2019 uvádzala viac než tretina priemyselných podnikov nedostatok zamestnancov ako priamu brzdu rastu produkcie. Po pandémii tlak zoslabol, no problém sa nevytratil. Firmy dnes nehovoria len o počte pracovníkov.
Najväčšiu dieru vidia v kvalifikovaných technických profesiách, ktoré moderná výroba potrebuje každý deň. Keď ich nenájdu, odkladajú rozšírenie výroby, nové programy aj rýchle zmeny pri plnení objednávok. Výsledok je jednoduchý: kapacity ostávajú „na hrane” a slovenská ekonomika stráca časť potenciálu.
Do toho vstupuje druhý limit, ktorý v roku 2025 silno zosilnel. Podniky opäť častejšie hlásili slabšie objednávky a označili nedostatočný dopyt za kľúčovú bariéru rastu. Podľa údajov sa k nemu v roku 2025 priklonilo približne polovica firiem. Ešte jasnejšie vyznieva porovnanie s predpandemickými rokmi.
V období 2016 až 2019 uvádzali podniky tento problém v priemere v 37 % prípadov, no v roku 2025 už v 53 %. To signalizuje vyššiu neistotu na trhoch, ktoré slovenské firmy nevedia ovládať, no musia sa im prispôsobiť.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Slovenská ekonomika a nebezpečná kombinácia
Práve tu vzniká najnebezpečnejšia kombinácia. Keď dopyt kolíše a ľudia chýbajú, priemysel potrebuje flexibilitu aj efektívnosť zároveň. Firmy pritom neprestávajú riešiť náklady, mzdy a investície. Slabšie objednávky neznamenajú, že sa modernizácia môže zastaviť. Skôr naopak. Podnik, ktorý chce prežiť, potrebuje zvyšovať produktivitu, šetriť pracovnú silu a zlepšovať kvalitu výroby. Kompas500 preto prirodzene smeruje pozornosť k tomu, ako sa priemysel prispôsobuje.
Najčastejšiu odpoveď tvoria automatizácia, digitalizácia a rast produktivity. Firmy investujú do robotizácie a inteligentných procesov, aby dokázali vyrobiť viac aj s menším počtom ľudí. Takéto investície však stoja veľa a návratnosť trvá roky. Podniky preto potrebujú stabilné a predvídateľné podmienky. Navyše automatizácia nevyrieši personálny problém „bez práce”.
Naopak, zvyšuje dopyt po ešte kvalifikovanejších ľuďoch, napríklad v IT, elektre alebo v procesnom inžinierstve. Ak krajina nezlepší prípravu pracovnej sily a rekvalifikácie, modernizácia sa rozbehne pomalšie, než priemysel potrebuje. A slovenská ekonomika sa bude ťažšie posúvať k vyššej pridanej hodnote.
Téma ľudí sa zároveň spája s mzdami. Nedostatok pracovníkov tlačí firmy do zvyšovania odmien a do zlepšovania podmienok, aby si udržali kvalifikovaných zamestnancov. Kompas500 upozorňuje aj na nastavenie minimálnej mzdy, najmä na mechanizmus, ktorý ju automaticky prepája s príplatkami a mzdovými tarifami.
Takéto prepojenie zvyšuje náklady aj mimo skupiny zamestnancov na minimálnej mzde a znižuje predvídateľnosť plánovania. Zároveň minimálna mzda rastie rýchlejšie než nezdaniteľná časť základu dane, takže náklady zamestnávateľov rastú rýchlejšie než čisté mzdy zamestnancov. Slovenská ekonomika tak rieši otázku, ako podporiť kvalitné pracovné miesta bez toho, aby sa zamestnávanie stalo príliš drahým.
Kompas500 upozorňuje na konkrétne problémy. Zdroj: shutterstock.com/Ekkasit A Siam
Modrá karta s potenciálom
Kompas500 sa nepozerá len do výroby. Upozorňuje aj na to, že podnikanie brzdí kvalita regulácií. Svetová banka v indikátore kvality regulácií sleduje, či štát nastavuje pravidlá tak, aby podporovali súkromný sektor, a či ich dokáže stabilne presadzovať.
Slovensko v tomto meraní dlhodobo klesá: z 66,03 bodu v roku 2015 na 64,48 bodu v roku 2020 a na 61,25 bodu v roku 2024. Česko sa naopak zlepšilo a rozdiel medzi krajinami sa výrazne zväčšil. To nie je detail. Investori v praxi reagujú na dôveru, stabilitu a predvídateľnosť.
Tretí problém sa týka talentu. Slovensko veľmi slabo využíva modrú kartu EÚ pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. V roku 2024 udelilo len 32 modrých kariet. V prepočte to predstavuje 12 kariet na milión zamestnaných, kým Česko dosiahlo približne 121 a Nemecko 1 367. Slovenská ekonomika tak prehráva súťaž o odborníkov, ktorých potrebuje priemysel, IT, zdravotníctvo aj výskum.
Kompas500 preto ponúka jasný odkaz. Slovensko musí riešiť dopyt, ľudí a pravidlá naraz. Priemysel chce modernizovať a zvyšovať produktivitu, no potrebuje prostredie, ktoré mu to uľahčí. Bez toho slovenská ekonomika bude narážať na rovnaké bariéry opakovane.
