- Umelá inteligencia zvyšuje produktivitu, no nemusí zlepšiť príjmy väčšiny domácností.
- Nerovnomerné rozdelenie výnosov z AI prehlbuje demografické aj fiškálne napätie.
- Dôvera v inštitúcie rozhoduje o konkurencieschopnosti a dlhodobom ekonomickom raste.
Slovenská sporiteľňa dlhodobo upozorňuje, že technologický pokrok sám o sebe nestačí. Umelá inteligencia dnes sľubuje vyššiu produktivitu, rýchlejší rast a nové obchodné modely. Zároveň však vstupuje do ekonomiky, ktorá starne, polarizuje sa a čoraz viac pochybuje o vlastnej budúcnosti. Práve tento súbeh rozhodne o tom, či sa z AI stane zdroj širokej prosperity, alebo len ďalší faktor prehlbujúci napätie v spoločnosti, uvádza sa v najnovšej analýze.
Uplynulé týždne opäť potvrdili, že finančné trhy vnímajú umelú inteligenciu ako hlavný motor technologického sektora. Výsledky veľkých firiem sprevádzala výrazná volatilita a investori sledovali najmä to, ako rýchlo dokážu firmy pretaviť AI do vyšších ziskov. Debata sa však sústreďuje najmä na výkon ekonomiky, nie na to, kto z tohto výkonu získa príjem. Práve tu sa skrýva podstatný problém. Ekonomika nepotrebuje len vyrábať viac, potrebuje aj zákazníkov, ktorí si produkciu môžu dovoliť kúpiť.
Umelá inteligencia podľa analytikov prichádza v čase, keď vyspelé krajiny čelia rýchlemu starnutiu populácie. Pracovná sila sa zmenšuje a verejné financie sa stále opierajú najmä o dane z práce. Menej pracujúcich znamená slabší príjem štátu, zatiaľ čo výdavky na dôchodky a zdravotníctvo rastú. Ak algoritmy nahradia ľudí, hodnota z ekonomiky nezmizne. Presunie sa však z miezd do ziskov. Z práce ku kapitálu. Otázka preto neznie, či bude ekonomika efektívnejšia, ale komu bude patriť výsledok tejto efektivity.
Dáta z posledných desaťročí ukazujú, že rast produktivity sa do miezd premieta čoraz slabšie. V Spojených štátoch rástla produktivita od konca 70. rokov výrazne rýchlejšie než mzdy bežných pracovníkov. Väčšina domácností tak z rastu ekonomiky profitovala len obmedzene.
Tento trend má zásadné dôsledky. Domácnosti míňajú väčšinu svojich príjmov na spotrebu. Kapitálové príjmy smerujú do spotreby oveľa menej. Výsledkom môže byť ekonomika s vysokou kapacitou, no slabým dopytom.
AI môže tento rozpor ešte prehĺbiť. Ak posilní zisky a oslabí rast miezd, zvýši neistotu najmä medzi mladšími ľuďmi. Nestabilné príjmy komplikujú bývanie, plánovanie rodiny a dlhodobé rozhodnutia. Technológia sa tak nepriamo prepája s demografiou. Nižšia pôrodnosť pritom sama o sebe nemusí znamenať problém. Problém vzniká vtedy, keď sociálne a ekonomické systémy počítajú s rastúcou populáciou, ktorá sa už pravdepodobne nevráti.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Slovenská sporiteľňa upozorňuje aj na verejné financie
Ekonomické napätie sa premieta aj do verejných financií. Ak mzdy stagnujú, daňová báza sa zužuje práve v období rastúcich výdavkov. Ekonomika môže bohatnúť a štát môže zároveň chudobnieť. To zvyšuje tlak na zmeny v daňovej štruktúre a na silnejšie prerozdeľovanie. Nejde pritom o ideologickú voľbu, ale o otázku makroekonomickej stability.
Tieto obavy potvrdzujú aj globálne prieskumy. Global Risks Report 2026 upozorňuje, že polovica expertov očakáva v najbližších rokoch turbulentný vývoj svetovej ekonomiky. V dlhšom horizonte rastie podiel tých, ktorí rátajú s nestabilitou.
Rastú geopolitické napätia, vracia sa inflácia a technológie napredujú rýchlejšie než ich regulácia. Nerovnosť patrí medzi najviac prepojené globálne riziká už druhý rok po sebe. Zároveň sa svetová ekonomika fragmentuje a čoraz viac sa delí na regionálne bloky.
Popri ekonomických rizikách rastie aj kríza dôvery. Edelman Trust Barometer ukazuje, že spoločnosť sa uzatvára do vlastných názorových a informačných bublín. Až sedem z desiatich ľudí váha dôverovať niekomu s odlišnými hodnotami. Polarizácia sa stáva bežnou súčasťou pracovného prostredia aj spotrebiteľského správania. Zamestnanci podávajú nižší výkon, firmy spolupracujú opatrnejšie a inovácie sa spomaľujú. Ide o reálny ekonomický náklad, nie len o kultúrny konflikt.
Ekonomika nie je jediné, čo trápi ľudí. Zdroj: shutterstock.com/Vitalii Stock
Ľudia si problém uvedomujú
Zaujímavé je, že väčšina ľudí si tento problém uvedomuje. Spoločnosť cíti, že rastúca nedôvera predstavuje vážnu hrozbu. Otázkou už nie je, či treba dôveru obnoviť, ale kto a ako to dokáže. Pozitívnym signálom zostáva vysoká dôvera vo vedcov a učiteľov. Naznačuje to, že fakty, vzdelanie a otvorený dialóg stále majú váhu.
Dôležitú úlohu zohráva aj otvorenosť ekonomiky. Nová obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Indiou znižuje clá na väčšinu európskeho exportu a otvára prístup na rýchlo rastúci trh. Pre Európu ide o strategický krok v čase rastúcej globálnej konkurencie. Slovensko pocíti vplyv najmä nepriamo, no vzniká priestor pre firmy, ktoré dokážu ponúknuť vyššiu pridanú hodnotu. Samotné dohody rast nezaručia. Príležitosti musia využiť podniky s podporou predvídateľnej politiky.
Umelá inteligencia tak predstavuje technologický prísľub aj spoločenskú skúšku. Produktivitu zvýši takmer určite. Oveľa menej isté je, ako sa jej výnosy rozdelia. Ak sa koláč zväčší, no počet ľudí pri stole klesne, porastie napätie aj nedôvera v budúcnosť.
Ak sa prínosy dostanú k domácnostiam, technológia môže podporiť rast životnej úrovne a stabilitu. Budúcnosť preto neurčí len výkon algoritmov, ale aj rozhodnutia, ktoré určia, komu tento výkon prinesie skutočný úžitok, dodáva Slovenská sporiteľňa a jej analytici.
