- Slovensko bohatne, no sociálna ochrana zaostáva.
- Životné minimum sa roky vzďaľuje realite.
- Experti varujú, že pracujúci chudobnejú potichu.
Slovensko bohatne. Mzdy rastú, ekonomika sa posúva vpred. Napriek tomu čoraz viac ľudí cíti, že pracovať sa neoplatí tak, ako kedysi. Najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) totiž ukazuje nepríjemnú pravdu: Sociálna ochrana na Slovensku sa potichu rozpadá. A deje sa to bez veľkej verejnej diskusie.
Slovensko a životné minimum: Čísla, ktoré znepokojujú
Kľúčovým problémom je životné minimum – zákonom stanovená hranica príjmu, ktorá má zabezpečiť pokrytie základných životných potrieb. Ako upozorňuje RRZ, priemerná mzda na Slovensku dlhodobo rastie rýchlejšie než životné minimum.
Nožnice medzi pracujúcimi a ľuďmi odkázanými na sociálnu pomoc sa stále viac otvárajú.
Životné minimum bolo v dnešnej podobe nastavené ešte v roku 1998, keď predstavovalo približne tretinu priemernej mzdy. Dnes sa jeho podiel prepadol na odhadovaných 17 % v roku 2026. Navyše, podľa RRZ si nízkopríjmové domácnosti môžu zo životného minima kúpiť o 16 % menej tovarov a služieb než v roku 1998.
Slovensko, sociálne dávky a „tiché zdanenie”
Životné minimum neovplyvňuje len nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Naviazané sú naň viaceré sociálne dávky, napríklad rodičovský príspevok, náhradné výživné, minimálne dôchodky či daňový bonus na dieťa.
Keď životné minimum rastie pomaly, reálne klesá aj hodnota týchto dávok.
RRZ upozorňuje aj na ďalší vážny jav – tzv. tiché zdanenie. Keďže životné minimum ovplyvňuje nezdaniteľnú časť príjmu, jeho pomalý rast spôsobuje, že daň z príjmu platí čoraz viac nízkopríjmových ľudí.
Inými slovami: Štát zdaňuje aj tých, ktorí balansujú na hranici prežitia.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Experti varujú: Systém potrebuje zmenu
Podľa RRZ si nastavenie životného minima vyžaduje zásadnú systémovú reformu. Slovensko je dnes výrazne bohatšou krajinou než pred 25 rokmi, no definícia základných životných potrieb tomu nezodpovedá.
Experti preto hovoria o potrebe opätovnej „kalibrácie” životného minima podľa reálnych nákladov na život.
Reforma životného minima je spomenutá aj v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023 – 2027. Či však nezostane len na papieri, ukážu až najbližšie roky.
Jedno je isté už dnes: Slovensko má čoraz viac ľudí, ktorí pracujú, no napriek tomu chudobnejú. A to je problém, ktorý sa môže čoskoro dotknúť oveľa širšej časti spoločnosti.
