- EÚ vytvorí sieť pre zásobovanie v spolupráci s členskými štátmi.
- Stratégia zdravotníckych protiopatrení urýchli vývoj a výrobu život zachraňujúcich produktov.
- Správa Sauli Niinistöho navrhuje 80 odporúčaní na posilnenie pripravenosti EÚ.
V čase veľkých kríz, ako sú energetické výpadky, prírodné katastrofy, vojenské konflikty alebo pandémia, je kľúčovým faktorom zabezpečenie prístupu k základným tovarom. Ide o potraviny, vodu, ropu, palivo a lieky.
Európska komisia preto predložila dve dôležité stratégie, ktoré majú pomôcť zlepšiť dostupnosť týchto životne dôležitých komodít počas krízových situácií.
Stratégia vytvárania zásob je prvým komplexným prístupom Európskej únie, ktorý sa zameriava na zabezpečenie dostatočných zásob kľúčových komodít v prípade núdze. Táto stratégia zahŕňa vytvorenie siete pre zásobovanie v spolupráci s členskými štátmi, čo umožní lepšiu koordináciu a efektívnejšie riadenie zásob. K ďalším opatreniam patrí identifikácia medzier a duplicít v zásobách, ktoré môžu ohroziť pripravenosť na krízu.
Cieľom je zvyšovať zásoby na úrovni EÚ, aby sa zabezpečila dostatočná kapacita pre všetky členské štáty. Komisia sa tiež zameriava na posilnenie dopravy a logistiky, aby bolo možné rýchlo reagovať na rôzne krízové situácie.
Tieto kroky sú podporené civilno-vojenskými, verejno-súkromnými a medzinárodnými partnerstvami, ktoré sú nevyhnutné pre efektívnu reakciu na krízu.
Stratégia zdravotníckych protiopatrení: Zabezpečenie prístupu k životazachraňujúcim liekom
Rovnakú dôležitosť ako zásoby potravín a palív má aj prístup k životazachraňujúcemu zdravotníckemu vybaveniu v čase núdze.
Stratégia zdravotníckych protiopatrení sa zameriava na urýchlenie vývoja, výroby a zavádzania zdravotníckych produktov, ako sú vakcíny proti chrípke, antibiotiká na antimikrobiálnu rezistenciu, antivirotiká a iné lieky pre ochranu pred chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými hrozbami.
Táto stratégia podporuje aj posilnenie spravodajských informácií a sledovania a urýchľuje inováciu v oblasti zdravotníckych technológií. Zabezpečenie škálovateľnej výroby je kľúčové pre to, aby sa zdravotnícke opatrenia rýchlo dostali tam, kde sú potrebné.
Okrem toho táto stratégia kladie dôraz na posilnenie globálnej spolupráce a medziodvetvovej spolupráce, ktorá je nevyhnutná pre efektívnu reakciu na zdravotné krízy.
Tieto dva návrhy sú súčasťou širšej Stratégie únie pripravenosti, ktorá má za cieľ posilniť schopnosť EÚ predchádzať hrozbám a efektívne na ne reagovať. Vzhľadom na stále zložitejšie krízy, od rastúceho geopolitického napätia po kybernetické hrozby, zmenu klímy a častejšie prírodné katastrofy, je táto stratégia mimoriadne dôležitá.
Komisia chce zabezpečiť, že EÚ bude lepšie pripravená čeliť týmto výzvam a minimalizovať ich dopady na obyvateľstvo.
Posilnenie pripravenosti Európy
Európa čelí novým, zložitejším výzvam, ktoré si vyžadujú okamžitú a koordinovanú reakciu na rôzne krízy. Pandémia, vojenský konflikt v srdci Európy a extrémne klimatické podmienky sú len niektoré z problémov, ktoré ukázali zraniteľnosť Európskej únie (EÚ).
V reakcii na tieto hrozby bývalý prezident Fínska Sauli Niinistö, ktorý bol poverený prezidentkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen, pripravil správu. Tá hodnotí aktuálne výzvy a poskytuje konkrétne odporúčania na posilnenie civilnej a vojenskej pripravenosti EÚ.
Správa upozorňuje na potrebu ambicióznejšieho prístupu k pripravenosti a reakcii na krízy. Tento prístup by mal zahŕňať 80 odporúčaní, ktoré sa týkajú krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení.
Cieľom je vytvoriť komplexný a integrovaný prístup, ktorý má zabezpečiť, že všetci relevantní aktéri – vojenskí aj civilní – budú plne pripravení reagovať efektívne a bezproblémovo v rámci širšieho prístupu celej vlády a spoločnosti.
