Kybernetické hrozby v smart budovách. V niektorých prípadoch hrozia astronomické pokuty

  • Smart budovy zbierajú údaje, ktoré môžu byť považované za osobné údaje.
  • Prevádzkovatelia smart budov musia dodržiavať GDPR pri spracovaní osobných údajov.
  • Nezabezpečenie osobných údajov môže viesť k pokutám až do výšky 20 miliónov eur.
Ekonomika Kybernetické hrozby v smart budovách
Kybernetické hrozby v smart budovách. Zdroj: shutterstock.com/Pixel-Shot
Kvakomat PC bannerCoinfactory mobil baner

Žijeme v ére rýchleho rozvoja inteligentných budov. Od bytových komplexov až po moderné kancelárie – čoraz viac nehnuteľností je vybavených smart technológiami, ktoré prinášajú najmä automatizáciu, úsporu energií a vyšší komfort bývania aj práce.

Pohybové senzory, digitálne prístupové systémy, inteligentné kamerové siete či systémy na optimalizáciu spotreby energií neprinášajú len vyšší komfort, efektívnu prevádzku a úspory energií, ale aj nové právne a etické otázky, predovšetkým v oblasti ochrany osobných údajov.

Miesto, kde nie je potrebný človek

Smart budova predstavuje čiastočne autonómne prostredie, ktoré na základe prepojených technológií a dátových vstupov optimalizuje svoju prevádzku bez potreby neustáleho ľudského riadenia.

Informácie zo senzorov, kamier či digitálnych prístupových systémov sa síce javia ako technické dáta, no v mnohých prípadoch umožňujú identifikáciu konkrétneho človeka – a tým sa stávajú osobnými údajmi. Musia byť preto spracovávané v súlade s GDPR, ktoré pomerne prísne určuje podmienky, za ktorých je možné takéto údaje legálne používať.

Ochrana osobných údajov je na Slovensku upravená Zákonom o ochrane osobných údajov z roku 2018, ktorý implementuje európske nariadenie GDPR. Osobnými údajmi nie sú len kamerové záznamy či biometria. Z právneho hľadiska ide o akékoľvek informácie, ktoré umožňujú identifikovať konkrétnu osobu – priamo, alebo nepriamo, napríklad kombináciou rôznych technických alebo lokalizačných dát.

Dôležité podmienky

Zákon síce neurčuje účely, na ktoré môžu byť osobné údaje zhromažďované a spracúvané, avšak jasne stanovuje podmienky, kedy je takéto spracúvanie v súlade so zákonom. Sú nimi napríklad súhlas, plnenie zmluvy alebo plnenie zákonnej povinnosti.

Existujú situácie, kedy je spracovanie osobných údajov prípustné aj na základe oprávneného záujmu, napríklad pre zabezpečenie bezpečnosti a majetku vlastníkov v spoločných priestoroch. Avšak aj takéto spracovanie musí vždy spĺňať zákonné podmienky,” upozorňuje advokát Marek Beľujský z advokátskej kancelárie FAIRSQUARE.

Na druhej strane, ak je kamera v byte, alebo v okolí domu a vyslovene nesníma verejný priestor, môže ísť o záznamy pre osobnú, alebo domácu potrebu, pričom v takom prípade sa naňho podmienky stanovené v Zákone alebo GDPR nebudú vzťahovať.

98 %

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 75 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Kľúčové pravidlá 

Prevádzkovatelia smart budov, či už sú to vlastníci, správcovia alebo operátori smart systémov, musia pri spracúvaní osobných údajov dodržiavať niekoľko kľúčových povinností:

  • Účel: spracúvanie údajov musí byť vykonávané na konkrétny, vopred určený účel, napríklad ochranu majetku či bezpečnosť osôb. Tento účel musí byť vyvážený voči právam a slobodám dotknutých osôb.
  • Právny základ: Spracúvanie osobných údajov môže byť vykonávané iba v prípade určenia konkrétneho právneho základu.  
  • Informovanie: Osoby, ktorých údaje sú zaznamenávané, musia byť jasne a včas informované o všetkých podmienkach spracúvania a ich právach. Pri kamerových záznamoch je to najčastejšie formou piktogramu kamery, ktorá však musí byť doplnená o ďalšie podstatné informácie, napríklad formou informačnej tabule s uvedením prevádzkovateľa, účelu snímania, doby uchovávania záznamov a prípadne kontaktu na zodpovednú osobu.
  • Obmedzenie záznamov: Kamery nesmú byť umiestnené v priestoroch, kde by ich používanie mohlo viesť k neprimeranému zásahu do súkromia dotknutých osôb, ako toalety alebo šatne, aby nebolo neprimerane narušené súkromie osôb.
  • Primeranosť sledovania: Kamerový záznam musí byť vyhotovený tak, aby bol primeraný účelu a nesmie zachytávať údaje, ktoré nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie.
  • Doba uchovávania: Záznamy je možné uchovávať len po nevyhnutnú dobu, pričom ak nenastane žiadny incident, maximálna doba uchovávania záznamov by mala byť 72 hodín.
  • Bezpečnosť dát: Kamerové systémy a záznamy musia byť chránené pred neoprávneným prístupom. Prístup k nim môžu mať iba osoby s oprávnením.
  • Poverená/zodpovedná osoba: Je vhodné určiť osobu, a to najmä v prípade právnických osôb alebo fyzických osôb – podnikateľov, ktorá bude zodpovedať za ochranu osobných údajov aktorá bude dohliadať na dodržiavanie GDPR a iných právnych požiadaviek. Zároveň musí prevádzkovateľ týchto osobných údajov posúdiť, či nemusí pri takomto spracúvaní určiť zodpovednú osobu. 
  • Dokumentácia: Prevádzkovateľ musí mať vypracovaný dokument popisujúci účel, právny základ spracovania, dobu uchovávania záznamov a práva dotknutých osôb.
Späť
Strana 1/2Ďalej
txbBitcoin hyper mobil
Autor:
Karina Daráková
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.