- Vatikán denne zarobí minimálne 342 000 eur z oficiálne zverejnených zdrojov.
- Čelí výzvam v oblasti transparentnosti aj napriek reformám pápeža Františka.
- Vatikán zarába aj na turizme, no tieto príjmy nie sú verejne vykazované.
Vatikán nie je len duchovným centrom katolíkov, ale aj komplexným finančným ekosystémom. Podľa údajov magazínu Finbold dosahuje jeho minimálny denný príjem 342 000 eur, a to iba zo zverejnených zdrojov. Táto suma zahŕňa zisky z Vatikánskej banky, správy nehnuteľností a zbierky známej ako Petrov halier.
Vatikán a jeho každodenný príjem
Jedným z hlavných pilierov vatikánskych financií je Inštitút pre náboženské diela (IOR), bežne známy ako Vatikánska banka. V roku 2023 vykázala čistý zisk 30,6 milióna eur. Ďalším významným subjektom je Administratíva majetku Apoštolskej stolice (APSA), ktorá spravuje nehnuteľnosti a investície. Tá zarobila 45,9 milióna eur. A napokon Petrov halier, celosvetová zbierka veriacich, priniesol 48,4 milióna eur.
Tieto verejne známe čísla však neobsahujú zisky z turizmu – predaj vstupeniek do múzeí, prehliadky, suveníry či mince. Keďže návštevníci tvoria obrovský prílev financií, je pravdepodobné, že skutočný denný príjem Vatikánu je ešte vyšší.
Petrov halier je tradičná zbierka, ku ktorej katolíci po celom svete prispievajú na podporu činnosti pápeža a Vatikánu. Tento zvyk vznikol v 18. storočí a jeho názov pochádza od svätého Petra, ktorý je považovaný za prvého pápeža. Zbierka má významnú duchovnú a charitatívnu funkciu, pretože peniaze získané z tejto zbierky sú určené na pomoc chudobným, podporu cirkevných aktivít a na rôzne charitatívne projekty, ktoré pápež iniciuje.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Vatikánske financie: medzi reformou a utajovaním
Vatikán v posledných rokoch podstúpil významné reformy, najmä počas pôsobenia pápeža Františka. Ten sa pokúsil zmeniť tradične netransparentný systém – zaviedol audit, zatvoril tisíce pochybných účtov a zaviazal sa k vyššej zodpovednosti. Napriek tomu vatikánske financie stále čelia kritike za nedostatočné zverejňovanie všetkých príjmov, najmä z cestovného ruchu.
Bol zvolený nový pápež Robert Francis Prevost. Zdroj: shutterstock.com/MartiBstock
Problémom zostáva aj reputácia Vatikánskej banky. V minulosti bola spájaná s praním špinavých peňazí, tajnými účtami a neexistujúcimi firmami. Hoci sa mnohé praktiky eliminovali, dôvera verejnosti a veriacich sa stále obnovuje len pomaly.
Zaujímavosťou je, že aj keď Vatikán vlastní neoceniteľné umelecké diela a globálny vplyv, jeho každodenné výdavky pokrývajú predovšetkým príjmy z turistického ruchu a darov. To ukazuje na paradox – bohatstvo v podobe aktív, ale odkázanosť na predaj lístkov a charitu.
Vzhľadom na nedávne konkláve v roku 2025 kardináli riešili nielen výber pápeža, ale aj to, ako ďalej smerovať finančnú transparentnosť Vatikánu. Zostáva otázkou, či sa budúce vedenie dokáže vyrovnať s historickými problémami a priblížiť sa k otvorenejšiemu a modernému spôsobu hospodárenia.
Ak sa viac zaujímate o peniaze, odporúčame vám pozrieť sa aj na nasledujúce video:
