- Bankovky ustupujú do úzadia, no stále ich nosíme so sebou.
- Moderné platobné metódy dobývajú svet.
- Hotovosť má vlastnosti, ktoré digitálne platby nedokážu nahradiť.
Bankovky a mince ustupujú digitálnym platbám, no ani v budúcnosti úplne nezmiznú. Ekonómovia predpovedajú, že fyzické peniaze zostanú s nami ešte dlhé desaťročia. Dôvod? Nejde len o technológie, ale predovšetkým o dôveru a zvyky ľudí.
V 21. storočí dokážeme platiť takmer všetko bez jedinej mince či bankovky. Nákupy v obchode zvládneme kartou alebo mobilom, účty uhradíme cez internet banking a peniaze priateľom pošleme jediným kliknutím. Znamená to, že hotovosť čoskoro úplne zmizne? Podľa odborníkov určite nie.
Bankovky si držíme „v zálohe”
Som presvedčený, že aj o desať rokov budeme so sebou stále nosiť hotovosť a fyzické platobné karty,” uvádza profesor financií Martin Brown z Univerzity St. Gallen v rozhovore pre Swiss Life Select.
Zaujímavé je, že aj ľudia, ktorí takmer výhradne platia digitálne, si pre istotu nechávajú hotovosť v rezerve – pre prípad výpadku elektronických systémov. Brown predpokladá, že v budúcnosti budeme možno namiesto klasických bankoviek nosiť predplatené alebo darčekové karty ako „núdzové peniaze”.
Ekonómka Arina Wischnewsky dodáva:
Súčasné poznatky naznačujú, že hotovosť bude existovať aj o 50 rokov. Má totiž vlastnosti, ktoré žiadna iná platobná metóda plne nenahradí – je univerzálne akceptovaná, funguje offline a bez poplatkov.”
Paradox bankoviek: klesá používanie, rastie objem
Štatistiky jasne ukazujú, že používanie hotovosti postupne klesá. Výskum však odhalil zaujímavý paradox – hoci sa alternatívne platobné metódy využívajú čoraz viac, objem hotovosti v obehu stále rastie.
Príkladom je Japonsko – technologická veľmoc, ktorá ako prvá vyvinula QR kódy pre transakcie a spustila mobilné platby. Napriek tomu patrí medzi najviac „hotovostné” ekonomiky s menou v obehu tvoriacou vyše 20 % HDP.
Na druhej strane, Švédsko sa radí medzi krajiny s najnižším využívaním hotovosti, kde mena v obehu tvorí len 1 % HDP.
Nejde len o technológie, ale o dôveru
Rozdiely medzi krajinami nespočívajú len v dostupnosti technológií. „Ide o hlbšie spoločenské hodnoty,” vysvetľuje Wischnewsky. Sociálna dôvera, ochota riskovať a obavy o súkromie výrazne ovplyvňujú platobné správanie.
Krajiny ako Švédsko či Čína vykazujú vysokú mieru spoločenskej dôvery, zatiaľ čo Nemecko a Japonsko majú nižšiu dôveru a väčšie obavy o ochranu údajov.
Brown však dodáva:
Nemyslím si, že strach zo sledovania údajov má zásadný vplyv na platobné správanie ľudí. Anonymita je pre nich oveľa menej dôležitá než bezpečnosť, rýchlosť alebo užívateľská prívetivosť.”

Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.