- Konkurzný správca našiel v spoločnosti len minimum majetku.
- Škandál, ktorý otriasol nemeckým finančným trhom v júni 2020, mal dramatické následky aj na Slovensku.
- Prípad Wirecard zostáva mementom toho, ako môže korporátny podvod ovplyvniť životy tisícov ľudí naprieč krajinami.
V nemeckom finančnom svete došlo k jednému z najväčších podvodov v histórii krajiny, ktorého následky pocítili aj slovenskí občania. Spoločnosť Wirecard, kedysi považovaná za technologického giganta v oblasti digitálnych platieb, sa zrútila ako domček z karát po odhalení masívneho účtovného podvodu v hodnote takmer 2 miliardy eur.
Ako uvádza portál Regióny.sk, škandál, ktorý otriasol nemeckým finančným trhom v júni 2020, mal dramatické následky aj na Slovensku. V košickej pobočke spoločnosti pracovalo približne 400 zamestnancov, ktorí zo dňa na deň zostali bez práce a mnohí aj bez výplat. „Situácia bola pre všetkých šokujúca. Nikto z nás nečakal, že sa niečo také môže stať,” spomínajú bývalí zamestnanci.
Slovenská dcérska spoločnosť Wirecard Slovakia sa dostala do konkurzu krátko po prevalení škandálu. Napriek tomu, že firma v roku 2019 vykazovala tržby takmer 13 miliónov eur, zanechala po sebe dlhy presahujúce 3,2 milióna eur. Medzi najväčších veriteľov patrí Sociálna poisťovňa, ktorej spoločnosť dlhuje 1,7 milióna eur.
Situácia je o to závažnejšia, že škody budú musieť byť uhradené aj z peňazí daňových poplatníkov. Finančná správa eviduje nezaplatenú daň vo výške viac ako pol milióna eur. Do radu poškodených sa zaradili aj zdravotné poisťovne, ktorým firma dlhuje tisíce eur.
Konkurzný správca našiel v spoločnosti len minimum majetku – prevažne kancelárske vybavenie ako pracovné stoly, notebooky a monitory. Šanca veriteľov na uspokojenie ich pohľadávok je tak minimálna.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Spoločnosť zaujala aj Netflix
Prípad má aj medzinárodný rozmer. Prevádzkový riaditeľ spoločnosti Jan Marsalek, ktorý stál za každodenným chodom firmy, zmizol bez stopy a dodnes sa nachádza na zozname hľadaných osôb Interpolu. Príbeh spoločnosti sa stal natoľko známym, že streamovacia služba Netflix o ňom natočila dokumentárny film „Skandal! Bringing Down Wirecard”.
Paradoxne, z krachu sa pokúsila vyťažiť aj vtedajšia slovenská vláda pod vedením Igora Matoviča. Plánovala vytvoriť štátny softvérový dom a zamestnať bývalých programátorov Wirecardu. Približne 150 z 300 programátorov prejavilo záujem. Tento projekt však skončil neúspechom – v júli 2023 minister Richard Raši oznámil jeho koniec kvôli kumulatívnej strate sedem miliónov eur.
Prípad Wirecard zostáva mementom toho, ako môže korporátny podvod ovplyvniť životy tisícov ľudí naprieč krajinami. Pre Slovensko predstavuje nielen stratu stoviek pracovných miest, ale aj významné finančné škody, ktoré budú musieť byť uhradené z verejných zdrojov.
Konkurz v roku 2020
Konkurzný správca skrachovanej nemeckej finančnej spoločnosti Wirecard Michael Jaffe podal žalobu na audítorskú firmu EY ešte v decembri minulého roka. Požadoval od nej astronomické odškodné vo výške 1,5 miliardy eur, píše Trend na základe ČTK.
Wirecard vyhlásil konkurz v júni 2020 po tom, čo vyšlo najavo, že v účtovníctve spoločnosti chýba približne 1,9 miliardy eur. Je pozoruhodné, že už pred kolapsom firmy novinári a investori upozorňovali na pochybnosti ohľadom jej finančnej situácie.
EY, ktorá dlhé roky pôsobila ako audítor Wirecardu a potvrdzovala jeho účtovné výkazy, čelí v súvislosti s týmto škandálom viacerým právnym sporom. V decembri 2023 podali investori Wirecardu ďalšiu žalobu, v ktorej požadujú odškodné presahujúce 700 miliónov eur.
