- NBS očakáva v roku 2025 zvýšenie inflácie na Slovensku.
- Medzimesačne za október najviac stúpli ceny potravín.
- Slovensko je 4. krajina v EÚ s najvyšším podielom výdavkov na potraviny.
Po tom, čo vláda oznámila nový konsolidačný balíček, vznikajú mnohé obavy o rast ekonomiky Slovenska. Jednou z najkontroverznejších zmien má byť zvyšovanie daní, ktoré prichádza v tom najhoršom čase, uvádza Trend. Vyššie dane totiž spôsobujú nárast inflácie, výdavkov domácností, pokles hospodárskeho rastu a pocit ochudobnenia. Ceny potravín však rastú už teraz.
Mzdy stúpnu, no nepocítime to
Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej správe odhaduje, že miera inflácie môže v roku 2025 vzrásť až na úroveň 5 %, čo je o 1,1 % viac v porovnaní s rokom 2024. Pre rok 2026 následne počíta s predpoveďou 2,3 %. Na základe tejto skutočnosti NBS počíta so stagnáciou kúpyschopnosti slovenských domácností. Nominálne mzdy síce budú rasť, no reálne to nepocítime v dôsledku vyššieho tempa rastu cien.
Zrýchlenie inflácie v roku 2025 bude ovplyvnené predovšetkým odloženým rastom cien plynu a konsolidačnými opatreniami v podobe navýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Následne v roku 2026 doznie vplyv zmien DPH a nízky rast energií.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Ceny potravín rastú
Od júla tempo rastu cien prevažne mierne rastie, keďže v druhom kvartáli sa inflácia pohybovala okolo úrovne 2,2 %. Na základe údajov Trading Economics je súčasná inflácia na Slovensku na úrovni 3,1 %. Ide o najvyššiu mieru od februára, čo bolo spôsobené predovšetkým zvýšením cien potravín a nealkoholických nápojov (5 % oproti 3,1 % v septembri).
Rast cien potravín nie je iba doménou Slovenskej republiky, má globálny charakter. Index cien potravín FAO (FFPI) dosahoval v októbri 2024 v priemere 127,4 bodu, čo predstavuje nárast o 2 percentá oproti revidovanej septembrovej úrovni. Je najvyšší od apríla 2023. Ceny všetkých komodít v indexe okrem mäsa vzrástli, pričom najviac stúpli rastlinné oleje, a to až o 7,3 %.
Ceny potravín predstavujú pre Európsku úniu vážny problém, pretože podľa Eurostatu tvoria jedlo a nealkoholické nápoje až 17,1 % z celkových výdavkov domácností, čo je po bývaní a energiách najvyššie číslo.
Čím je krajina chudobnejšia, tým vyšší podiel z príjmu domácnosti vynakladajú na bežné spotrebné statky a služby, medzi ktoré patrí aj jedlo. Slovensko je dokonca 4. krajina v rebríčku spomedzi členských štátov EÚ s najvyššími výdavkami na potraviny. Horšie sú na tom už len Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko.
Ak sa viac zaujímate o ekonomiku, odporúčame vám pozrieť sa aj na nasledujúce video: