- Pri väčšine ponúk predajcov sa spotrebitelia môžu stretnúť s tým, že zľava na tovar platí iba do vypredania zásob.
- Spotrebitelia by mali ceny porovnávať a sledovať ich vývoj, aby skutočne ušetrili.
- Predajcovia nesmú klamať spotrebiteľov napríklad tým, že uvádzajú nepravdivú výšku zľavy.
November je tradične mesiacom masívnych zliav, pričom fenomén Black Friday preniká aj na slovenský trh. Spotrebiteľská organizácia dTest však upozorňuje, že skutočné ceny často nezodpovedajú reklamovaným zľavám. Podľa riaditeľky Eduardy Hekšovej by spotrebitelia mali ceny porovnávať a sledovať ich vývoj, aby skutočne ušetrili.
Hoci zákon na ochranu spotrebiteľov stanovuje povinnosť obchodníkov uvádzať cenu, za ktorú bol tovar predávaný 30 dní pred poskytnutím zľavy, nešpecifikuje, že zľava musí byť vypočítaná práve z tejto čiastky. Predajcovia tak síce najnižšiu cenu v súlade so zákonom uvádzajú, ale výpočet zľavy vzťahujú k iným čiastkam, napríklad k odporúčanej cene.
Zásadnú zmenu by však mohlo priniesť rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z októbra tohto roku. Podľa uvedeného rozhodnutia musí byť zľava, ktorú obchodník oznámi percentuálne alebo formou reklamného oznamu, čím zdôrazňuje výhodnosť ponuky, vypočítaná z najnižšej ceny, ktorú obchodník používal aspoň 30 dní pred poskytnutím zľavy.
Predajcovia teda nesmú klamať spotrebiteľov napríklad tým, že uvádzajú nepravdivú výšku zľavy, ktorú vypočítali percentuálne z ceny, ktorú predtým umelo navýšili. Napriek tomu by však spotrebitelia mali byť pri posudzovaní zliav obozretní.
„Vhodným nástrojom môže byť porovnanie cien u konkurencie alebo využitie cenového porovnávača, ktorý umožňuje sledovať aj vývoj ceny v čase. Vďaka tomu si môžu sami spotrebitelia vytvoriť reálny obraz o tom, či sa im ponuka skutočne oplatí,” dopĺňa Hekšová.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Bitmarkets a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Na čo sú spotrebitelia zvyknutí?
Pri väčšine ponúk predajcov sa spotrebitelia môžu stretnúť s tým, že zľava na tovar platí iba do vypredania zásob. Obchodníci by však v takom prípade mali zabezpečiť dostatočné skladové zásoby. Ak by totiž ponúkali tovar za akčné ceny iba s cieľom nalákať spotrebiteľov na návštevu predajne alebo e-shopu bez toho, aby tento zľavnený tovar bol skutočne dostupný, mohlo by byť takéto konanie označené za nekalú obchodnú praktiku.
„Spotrebiteľ sa tiež môže ľahko dostať do situácie, keď si objedná tovar za výhodnú cenu, ale následne dostane e-mail informujúci o nedostupnosti vybraného produktu. Pokiaľ bol už takýto tovar uhradený, má spotrebiteľ právo na odstúpenie od zmluvy a na vrátenie zaplatenej sumy,” radí Eduarda Hekšová.
Ďalším prehreškom predajcov môžu byť nikdy nekončiace zľavy alebo časovo limitované špeciálne ponuky, ktoré majú vyvolať dojem jedinečnej a časovo obmedzenej akcie. Pri podrobnejšom skúmaní však spotrebitelia môžu zistiť, že obchodník túto „akčnú” cenu ponúka už dlhší čas alebo že ponuka, ktorá sa tvárila ako časovo obmedzená, v skutočnosti pokračuje aj po uplynutí uvedeného termínu.
Takéto správanie možno v určitých prípadoch označiť za nekalú obchodnú praktiku, ktorá má za cieľ klamať spotrebiteľa a vzbudiť falošný pocit naliehavosti.
Vzhľadom na to, že zľavové akcie ponúka väčšina veľkých hráčov, je pravdepodobné, že sa k tejto zľavovej „vlne” budú chcieť pridať aj ďalšie e-shopy, ktoré budú lákať na ešte výraznejšie a nápadnejšie zľavy. Spotrebitelia by preto mali byť obozretní, najmä ak nakupujú v e-shope prvýkrát.
Kontrola dôveryhodnosti obchodu pomocou používateľských recenzií a zoznámenie sa s obchodnými podmienkami môže spotrebiteľovi napovedať, či je možné e-shopu dôverovať. Nápadne nízke ceny môžu byť totiž varovným signálom, že nejde o poctivého predajcu.
