- Ak si myslíte, že patologický klamár je váš blízky, mali by ste mu vyjadriť podporu.
- Patologickí klamári majú síce tendenciu klamať pravidelne, avšak nemusí sa to diať každý deň.
- Odborníčka Zuzana Šofraneková vysvetľuje dôvody patologického klamárstva.
Patologické klamanie je fascinujúci a zároveň znepokojujúci fenomén, ktorý už dlhé roky priťahuje pozornosť psychológov, psychiatrov a výskumníkov v oblasti duševného zdravia.
Oslovili sme odborníčku PhDr. Zuzanu Šofranekovú, ktorá nám hlbšie vysvetlila problematiku patologického klamania. V článku sme sa zamerali aj na príčiny tohto javu, jeho prejavy a možnosti liečby.
Patologické klamanie, známe aj ako pseudologia fantastica alebo mythomania, je charakterizované ako opakované, kompulzívne a často nezmyselné klamanie, ktoré nemá zjavný vonkajší motív alebo benefit pre klamára.
Na rozdiel od bežného klamania, patologickí klamári často pokračujú v klamaní aj po tom, čo sú konfrontovaní s dôkazmi o nepravdivosti ich tvrdení.
Koncept patologického klamania bol prvýkrát opísaný nemeckým psychiatrom Antonom Delbrückom v roku 1891. Delbrück použil termín pseudologia fantastica na opísanie pacientov, ktorí rozprávali fantastické príbehy o svojich životoch, ktoré boli zjavne nepravdivé.
Od tej doby sa výskum v tejto oblasti značne rozvinul, hoci stále existuje mnoho nejasností ohľadom presnej definície a klasifikácie tohto fenoménu.
Zuzana Šofraneková však hneď v úvode vysvetľuje, že patologické klamárstvo nie je samostatnou diagnózou. Môžeme ho však považovať za symptóm alebo prejav iných porúch.
„S klamstvami sa môžeme stretnúť u rôznych duševných porúch, napríklad u narcistickej poruchy osobnosti, antisociálnej poruchy osobnosti. Môže tiež byť spojené so závislosťou od návykových látok alebo kompulzívnym správaním,” uvádza klinická psychologička, psychoterapeutka a koučka.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Príčiny patologického klamárstva
Presné príčiny patologického klamania nie sú úplne jasné, ale výskumy naznačujú, že môže byť výsledkom kombinácie biologických, psychologických a sociálnych faktorov:
1. Neurologické faktory: Niektoré štúdie naznačujú, že patologické klamanie môže byť spojené s abnormalitami v prefrontálnej kôre mozgu, ktorá je zodpovedná za exekutívne funkcie vrátane rozhodovania a kontroly impulzov.
2. Psychologické faktory: Patologické klamanie môže byť spôsobom, ako sa vyrovnať s nízkym sebavedomím, úzkosťou alebo depresiou. Môže tiež slúžiť ako obranný mechanizmus proti traumatickým zážitkom z minulosti.
3. Sociálne faktory: Niektorí výskumníci sa domnievajú, že patologické klamanie môže byť naučeným správaním, ktoré sa vyvíja v reakcii na určité sociálne situácie alebo rodinné dynamiky.
4. Komorbidita s inými poruchami: Patologické klamanie je často spojené s inými psychickými poruchami, ako sú poruchy osobnosti (najmä antisociálna a hraničná porucha osobnosti), bipolárna porucha a poruchy závislosti.
Klamstvá nie sú v dnešnej dobe vôbec výnimočné. Väčšina ľudí totiž klame príležitostne. Odborníčka hovorí, že štúdie ukazujú, že priemerný človek povie 1 až 2 klamstvá denne. Ide však o malé alebo neškodné klamstvá, ktoré sa inak nazývajú white lies. Cieľom týchto klamstiev je vyhnúť sa zraneniu niečích citov, prípadne zmiernenie následkov skutočnosti. Tieto lži nemajú zlý úmysel a všeobecne sú neškodné.
Čo sa však týka patologických klamárov, tu ku klamstvám dochádza často a opakovane. Zároveň ide o rozsiahle klamstvá, ktorých cieľom je manipulovať alebo získať pozornosť. „Nejde teda o počet klamstiev denne, ale skôr o frekvenciu, veľkosť a dôvod klamstiev, no niektorí odborníci definujú patologické klamstvo pri 5 klamstvách denne, dlhšie ako šesť mesiacov,” hovorí Šofraneková.
Veria patologickí klamári svojim klamstvám?
Patologickí klamári majú síce tendenciu klamať pravidelne, avšak nemusí sa to diať každý deň. Podľa slov Šofranekovej pociťujú títo ľudia potrebu klamať, aj keď to nie je nevyhnutné, prípadne nemusia mať konkrétny dôvod lož vysloviť.
Čo sa týka klamstiev, ktoré vychádzajú z úst patologických klamárov, tie sú rôzne. Môže ísť o klamstvá, ktoré sa týkajú ich osobného života, ich histórie, diagnóz, vzdelania, úspechov, vzťahov alebo skúseností.
V mnohých prípadoch chcú títo ľudia urobiť dojem, získať pozornosť alebo vyvolať ľútosť.
Tieto klamstvá môžu byť grandiózne, ale aj úplne bezúčelné. Často ide o komplexné príbehy s mnohými detailami.
Okrem pozornosti však patologickí klamári hľadajú aj uznanie alebo obdiv. Dochádza k situáciám, kedy klamú, aby sa vyhli trestu alebo zodpovednosti.
„U niektorých je motivácia emocionálna, napríklad túžba po ľútosti, u iných ide o egoistické potreby, ako sú moc a kontrola nad situáciami alebo ľuďmi. Nie vždy však musí byť určený konkrétny zámer, niekedy ide o nepodstatné klamstvá,” hovorí Šofraneková.
Klamstiev v živote týchto ľudí je toľko, že niekedy im začnú aj sami veriť. Ide o fenomén, ktorý má svoj názov – pseudologia fantastica.
Klinická psychologička poukazuje na to, že v takomto prípade môže byť hranica medzi realitou a ich fantáziou rozmazaná. Keď človek neustále opakuje lži, vytvára si v mysli obrazy a tie môžu skresľovať spomienky.
Ako spoznať, že sa rozprávate s patologickým klamárom?
Zistiť, či sa nachádzate v blízkosti patologického klamára, nie je až také náročné. Ide o ľudí, ktorí produkujú opakované a nezmyselné klamstvá, ktoré sa nedajú overiť alebo ktoré sa nezhodujú s realitou.
Tieto klamstvá často zahŕňajú mnoho detailov, ktoré sa v priebehu času menia alebo sú prehnané. Tieto scenáre do seba často nezapadajú alebo si protirečia. Nemajú jasnú logiku alebo zmysel, ale stále pokračujú. Môžeme sa dotyčného na jeho historky pýtať opakovane a sledovať, či sa príbehy zhodujú.
Pokiaľ máte pociť, že osoba, s ktorou sa bavíte, patrí do skupiny patologických klamárov, mali by ste si udržať emocionálny odstup, nebrať ich klamstvá osobne, brať ich s rezervou, nastaviť si hranice a nenechať sa manipulovať.
Agresívna konfrontácia však nie je vhodným riešením. Ba dokonca môže ešte spôsobiť zhoršenie situácie. Počas konfrontácie totiž dochádza k ich podráždeniu a niekedy dokonca útočia. Snaha o zmenu témy nie je tiež výnimočná. Snažia sa aj obrátiť pozornosť na chyby iných, ktoré s danou situáciou nemusia nesúvisieť.
Ak si myslíte, že patologický klamár je váš blízky, mali by ste mu vyjadriť podporu, aby vyhľadal pomoc. Pomôcť mu môže psychológ alebo psychiater. Zároveň mu ukážte, že hovoriť pravdu je v poriadku.
„Môžeme sa pokúsiť vytvoriť im bezpečné emocionálne prostredie, v ktorom sú prijímaní takí, akí sú, a kde sa nemusia na nič hrať. Samozrejme treba dodať, že je v poriadku myslieť aj na seba. Máme možnosť vzťah či kontakt s týmto človekom prerušiť, obmedziť alebo ukončiť,” uzatvára odborníčka Zuzana Šofraneková.