Inflácia v eurozóne prestala klesať. Zastavila sa na úrovni z predchádzajúceho mesiaca. Európska centrálna banka bude musieť v prísnej menovej politike pokračovať aj naďalej. V krajinách eurozóny sa inflácia pohybuje od belgických 2,4 % až po rekordných slovenských 9,6 %. Slovensko si tak drží prvenstvo v raste cenovej hladiny v rámci krajín platiacich eurom.
Inflácia v auguste prestala klesať
Eurostat, štatistický úrad Európskej únie vydal rýchly odhad výsledkov inflácie za mesiac august. Miera inflácie v krajinách eurozóny zaznamenala po dlhom období poklesu zmenu. Inflácia v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom stagnuje na úrovni 5,3 %.
Jadrová inflácia, ktorá je očistená o premenlivé ceny energií a potravín zaznamenala pokles z júlových 5,5 % na augustové 5,3 percentá.
To, že inflácia prestala klesať a aj napriek prísnej reštriktívnej politike Európskej centrálnej banky (ECB) sa nezmenila, je jasným varovným signálom toho, že centrálna banka musí pokračovať v sprísňovaní menovej politiky. Cieľová dvojpercentná úroveň miery inflácie je stále príliš vzdialená.
Potlačiť rekordné úrovne inflácie bolo tou jednoduchšou časťou cesty, teraz čaká ECB tá najťažšia úloha, dostať infláciu z nižších hladín do cieľovej úrovne.
Najvyššia inflácia v eurozóne je u nás na Slovensku
Naprieč krajinami menovej únie sa miera inflácie extrémne líši. Najnižšiu úroveň v auguste dosiahlo Belgicko a Španielsko, kde rast cenovej hladiny dosiahol len 2,4 %. Naopak, najvyššia inflácia v rámci eurozóny je u nás na Slovensku vo výške 9,6 %. Druhý najvýraznejší rast cien trápi Chorvátov a to na úrovni 8,5 %.
V rýchlom odhade zverejnil Eurostat len výsledky indexu spotrebiteľských cien krajín platiacich eurom. Pohľad na širšiu štatistiku celej Európskej únie budeme poznať až neskôr počas septembra.
Najviac v eurozóne rástli ceny potravín, alkoholu a tabaku a to o 9,8 %. Druhou položkou, ktorá mala na infláciu najväčší vplyv boli služby, ktoré medziročne zdraželi o 5,5 %. Naopak, pozitívne na mieru inflácie vplýval pokles cien energií o 3,3 %.
ECB nie je v boji s infláciou rovnako úspešná ako americká centrálna banka
Centrálna banka menovej únie na svojom poslednom zasadnutí v júli zvýšila úrokové sadzby na 4,25 %. Šéfka ECB Christine Lagardeová neustále zdôrazňuje dôležitosť nastavenia „dostatočne reštriktívnych úrokových sadzieb tak dlho, ako je to potrebné”, aby sa inflácia vrátila k cieľovej úrovni.
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Stagnácia inflácie napovedá, že ECB na svojom ďalšom zasadnutí opäť sprísni menovú politiku. „Ak nedôjde k nejakým veľkým prekvapeniam, nemali by sme si dávať pauzu, ale mali by sme pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb,” uviedol rakúsky guvernér centrálnej banky Holzmann v rozhovore pre agentúru Bloomberg.
No niektorí investori pripúšťajú aj možnosť, že na najbližšom zasadnutí Rady guvernérov, ktoré sa bude konať 14. septembra, si centrálni bankári urobia v navyšovaní úrokových sadzieb prestávku. Ponechajú si možnosť sprísnenia politiky na záverečnú časť tohto roka.
Lagardeová ubezpečuje, že do konca tohto roka budú výsledky inflácie výrazne odlišné od tých súčasných.
Prečítajte si aj: Slovenská ekonomika kolabuje. Je na tom oveľa horšie ako hovoria ekonómovia