Dňa 15. decembra uviedla SEBA Bank, licencovaná švajčiarska banková platforma pre digitálne aktíva, regulovaný digitálny token krytý fyzickým zlatom.

SEBA tvrdila, že vďaka svojej povahe v súlade s predpismi a nízkej volatilite cien zlata by mohol byť zlatý token nakoniec použitý ako stablecoin pre transakcie v reťazci.

Inými slovami, dizajn zlatého tokenu nesie podobnosť so zlatými štandardmi, kde sú fiat meny zverené vládam, ktoré ich vydávajú.

Prečítaj si tiež: Nový rekord – sieť BTC spracovala za deň 31 miliárd dolárov v transakciách

Zlatý štandard

V roku 1971 americký prezident Richard Nixon odobral od dolára zlatý štandard, kde bolo stanovené, že každých 35 dolárov je možné zameniť za jednu uncu zlata podľa brettonwoodskeho systému z roku 1944.

Vyskúšaj náš produkt VIP signály! Čo v ňom nájdeš? Kompletný prehľad, analýzy a signály na 50 párov. Každý deň pre teba naši traderi pripravujú kompletné náhľady do ich aktuálne otvorených obchodov. Zároveň získaš prístup na pravidelne streamy a webináre úplne zadarmo. >>>Chcem kúpiť VIP členstvo<<<.

Meny kryté zlatom sú známe svojou schopnosťou eliminovať hyperinfláciu – častý strach medzi nadšencami do kryptomien. Nesú však tiež odvrátenú stranu predlžujúcich sa ekonomických depresií, pretože schopnosť vlád tlačiť stimuly je obmedzená ponukou zlata. Žiadna krajina na svete v súčasnosti nevykonáva zlaté alebo strieborné štandardy.

„Zlato hrá hlavnú úlohu na kapitálových trhoch. S trhovou kapitalizáciou cez 11 biliónov dolárov ponúka investorom spoľahlivé zabezpečenie proti inflácii a uchovávateľa hodnoty bez ohľadu na ekonomické turbulencie,” hovorí generálny riaditeľ SEBA Bank Guido Buehler a ďalej vysvetľuje: „splatnosť kedykoľvek priamo z rafinérií na vyžiadanie; náš zlatý token odstraňuje investorom trenice spojené s vlastníctvom zlata a poskytuje nákladovo efektívne riešenie pre vlastníctvo aktíva“.

SEBA predtým spustila program pre používateľov, aby získali výnosy z kryptomien. Ide o prvú banku v krajine, ktorá získala licenciu na digitálnu úschovu.

Môže ťa zaujímať: Po čínskom zákaze investori presúvajú kapitál na DEX – dominuje Uniswap

The post SEBA Bank spúšťa regulovaný zlatý token, ktorý umožňuje digitálne vlastníctvo fyzického zlata appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Peniaze – Všetci ich chceme, všetci ich denne používame, nevieme bez nich žiť. Ideálna droga, na ktorej je doslova závislá celá planéta. Kedysi išlo o skvelý koncept – nájdime niečo, čo bude slúžiť ako nosič hodnoty. A tak dostalo hodnotu zlato, striebro a ďalšie drahé kovy. Potom sme si všimli, že to zlato váži strašne veľa a prevážať väčšie množstvo je relatívne nepraktické.

Vo videu si môžete zapnúť české titulky

Vynaliezaví ľudia teda ponúkli, že vaše zlato za menší poplatok uchovajú v ich super-bezpečnom trezore. Zároveň vám dali papier z ktorého bolo jasné, koľko zlata vám patrí.Obyčajní ľudia si po chvíli začali namiesto zlata vymieňať papieriky. A tak vznikli prvé banky a papierové peniaze.

Čítali ste už? Touto radou od Elona Muska by sa mal riadiť KAŽDÝ majiteľ kryptomien

Bankári zistili, že sa nikdy nestáva, že by si ľudia všetko zlato vybrali naraz, a tak ho začali požičiavať na úrok. A tak vzniklo frakčné bankovníctvo. Bankári vytvárali nové papierové zlato prakticky z ničoho a dúfali, že im to prejde. Neskôr, po prvej svetovej vojne, vlastnili väčšinu zlata na svete Spojené Štáty Americké. Ostala posledná krytá mena – dolár.

Aby finančný systém založený na krytí zlatom fungoval, ostatné krajiny začali namiesto zlata svoje meny kryť dolármi. No, a v roku 1971 prezident USA Richard Nixon zrušil zlatý štandard úplne. Ostali nám iba tie papieriky, ktoré navyše rapídne strácajú hodnotu. Ale my, obyčajní ľudia, sme s nimi spokojní. Sme spokojní s tým, ako nás Centrálne banky okrádajú.

Ako je to sakra možné? Ako sa to všetko stalo? O tom je priložené video (hore) – bohužiaľ, iba v anglickom jazyku.

Ďalšie zaujímavé video

https://kryptomagazin.sk/video-preco-hyperinflacii-predchadza-deflacia-takto-imploduje-dolar-v-en/

The post Ilúzia peňazí – Ako je možné, že jej všetci veríme bankám a prečo je to zlé? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

“V roku 1971 nastala obrovská zmena, ktorá dodnes umožňuje masívny presun bohatstva od obyčajných pracujúcich ľudí, ktorí vytvárajú reálnu hodnotu, smerom k ľuďom, ktorí riadia finančný systém. Koniec zlatého štandardu”

Poznáte Brettonwoodský systém? Ak nie, nevadí, pretože si teraz vďaka tomuto článku rozšírite vedomosti. Brettonwoodský systém platil od roku 1944 až do roku 1971 približne v 44 krajinách. Samozrejme len v tých kapitalistických, takže socialistických krajín sa to netýkalo. Respektíve, rokovania prebiehali aj so Sovietskym zväzom a vtedajšou reprezentáciou ČSR, to ale dopadlo neúspešne. Išlo o špecifickú koncepciu peňažného systému, v ktorej mali hlavné slovo Spojené štáty a Veľká Británia. My ju dnes poznáme, dá sa povedať, pod pseudonymom obdobia zlatého štandardu, kedy americký dolár bol v rámci tohto menového systému viazaný na zlato.

Ako 50 rokov okrádať celý svet? – Príbeh o tom, prečo sme stále chudobní

Brettonwoodská dohoda

Konkrétne sa jeden dolár rovnal 1/35 unci zlata. Ale vymieňať doláre za zlato mohli iba vlády (centrálne banky) jednotlivých národných štátov, takže neexistovalo, aby si napríklad francúzsky občan zmyslel, že chce za svoje držané doláre ekvivalent v zlate. Až také dokonalé to nebolo. Na základe tejto dohody vznikol tzv. Stabilizačný fond, ktorý potom nahradil Medzinárodný menový fond a ten funguje dodnes. Neskôr vznikla Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, ktorú teraz poznáme ako Svetovú banku. K čomu to vlastne bolo dobré? Jednotlivé štáty sa tým zaviazali, že vytvoria dostatočné dolárové rezervy a zároveň budú držať výmenné kurzy (fixný kurz) v rozumných medziach.

Pred a počas vojny bolo totiž bežné, že vlády vo veľkom tlačili peniaze, takže v povojnovom období tu bola snaha dať všetkému akýsi poriadok. Vtedy sa ešte peniaze doslova tlačili na tlačiarňach.

To urobilo z USA svetového lídra, pretože ich domáca mena sa stala rezervnou menou celého sveta (kapitalistického). Avšak, jednotlivé krajiny nie vždy dodržiavali fixný kurz, čím systému tzv. podkopávali nohy a škodili aj sami sebe. Američania neskôr na prelome 60. – 70. rokov minulého storočia začali produkovať stále viac papierových peňazí, takže reálny výmenný kurz bol úplne iný.

Ako to funguje dnes? Centrálne banky v súčasnosti používajú takzvaný Quantitative Easing – Takto funguje nástroj, ktorým centrálne banky manipulujú ekonomiku

Nerovnosť v príjmoch počas a po zlatom štandarde

VIDEO – Chcete vedieť, ako nás okrádajú peniaze? Študujte ich pôvod!

Toto začali využívať centrálne banky z iných krajín a za svoje držané doláre dopytovali americké zlato, čo malo za následok sústavné odčerpávanie zlata z USA. Takto to fungovalo dosť dlho, pretože Američania si počas vojny vytvorili ohromné rezervy, takže bolo z čoho brať. Nemohlo to ale fungovať donekonečna a na konci roku 1971 bol Brettonwood nahradený Smithsonianskou dohodou, čím zlatý štandard definitívne skončil. Nová dohoda sa ale rozpadla počas nasledujúcich dvoch rokov.

Na grafe vyššie máme znázornenú tzv. príjmovú nerovnosť v USA, kedy za približne posledných 100 rokov na tom boli v zámorí najlepšie práve v rozmedzí obdobia, keď platil Brettonwood.

V predchádzajúcom grafe si však nie som si úplne istý správnou interpretáciou, pretože pri ňom sa nedal nájsť lepší popis. Preto som si vypožičal graf z učebnice makroekonómie, kde je konkrétne vývoj Giniho koeficientu. Giniho koeficient meria tzv. nožnice medzi príjmami domácností. Z grafu jasne vyplýva, že nerovnosť v príjmoch bola najmenšia v rozmedzí rokov 1947 – 1968 a potom začala strmo rásť.

Záver

To je zatiaľ asi všetko. Nabudúce nadviažeme na ďalšie grafy s dátami, ako sa vyvíjali po zrušení Brettonwoodského systému. V dnešnej dobe je celkom nespochybniteľné, že tie najväčšie „finančno-ekonomické nešváry“ sa naplno rozbehli práve po rozpade zlatého štandardu. A aby sme neboli ako také ovce, tak je potrebné si to pripomínať a chápať, čo sa vlastne za posledných 50 rokov tak pokazilo.

Pretože to dovoľuje robiť také svinstvá, aké sa deju dnes. indexy, ktoré majú odzrkadľovať stav ekonomiky počas krízy dosahujú historické maximá, centrálne banky si tlačia miliardy dolárov ktorými znehodnocujú naše úspory a tieto peniaze dávajú veľkým nadnárodným konglomerátom.

The post Spomíname – rok 1971, peniaze stratili hodnotu, začiatok korupcie a nekonečnej inflácie appeared first on KRYPTOMAGAZIN.