Posledné roky, ktoré boli poznačené pandémiou, vysokou infláciou, vojnou na Ukrajine a následne aj energetickou krízou, spôsobili ťažkú finančnú situáciu pre jednotlivcov, firmy, ale aj štát. Vláda Slovenskej republiky si v ťažkých časoch osvojila postoj „záchrancu“. Snažila sa Slovákom pomôcť zvládnuť zložité obdobie, no pozabudla pri tom na to, aký vplyv budú mať populárne štedré opatrenia na ďalší vývoj krajiny a hlavne rozpočtu verejných financií. Dnes je stav taký, že Slovensku reálne hrozí bankrot. Na problém upozornil Trend.sk.

Slovensko ohrozuje bankrot najviac zo všetkých štátov EÚ

Podľa najnovších dát, ktoré zverejnila Európska komisia v apríli 2023, je stav verejných financií na Slovensku najhorší zo všetkých členských štátov Európskej únie a Slovensko je tak najviac ohrozené bankrotom.

Tejto téme sme sa nedávno venovali aj v článku Zadĺženosť Slovenska je najvyššia v celej histórií. Ako sa bude dlh ďalej vyvíjať?

Prognóza zadĺženia Slovenska vyzerá hrozivo

Verejný dlh na Slovensku dosahuje rekordné hodnoty a predpovede jeho ďalšieho vývoja sú alarmujúce. V minulom roku, dosiahol štátny dlh úroveň 57,8 % HDP. V dlhodobom horizonte sa však za súčasných podmienok verejný dlh Slovenskej republiky dostane až na 360 % HDP. To by prekonalo aj slávny grécky dlh, ktorý je dnes na úrovni 227,22 % HDP. Úplne najhorší pomer verejného dlhu k HDP na svete má aktuálne Japonsko a to 298,55 %.

V nedávnom článku sme vás informovali o tom, že Slovensko má po Bulharsku najnižšiu životnú úroveň v EÚ

Okrem nezodpovedných vládnych výdavkov na stav slovenskej ekonomiky vplýva aj veľmi vysoká inflácia, najnižšie reálne mzdy za posledných 20 rokov, aj vysoké úrokové sadzby.

Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.

Za možný bankrot je zodpovedná slovenská vláda

Každá vláda sa rada pochváli populárnymi opatreniami. Keď sa rozdávajú ľuďom peniaze, vláda v tom vidí hlavne voličské hlasy v ďalších voľbách. No výdavky štátneho rozpočtu je potrebné aj kompenzovať zvýšením jeho príjmov. Zvyšovaním daní by si ale vládnuce strany voličov znova nezískali a preto sa snažia túto úlohu vždy radšej prenechať svojmu ďalšiemu nástupcovi.

Súčasná poverená vláda Eduarda Hegera v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2023 až 2026 došla k záveru, že je nevyhnutné čím skôr konsolidovať verejné financie. No aj napriek tomu sa táto vláda neplánuje podieľať na zvyšovaní daní, či škrtaní vládnych výdavkov. Práve naopak, stále sa venuje opatreniam, ktoré stav verejných financií len zhoršujú.

Nedávno sme vás informovali o tom, že každá firma na Slovensku, môže získať od štátu príspevok na energie. Aj keď v súčasnosti MMF odporúča, aby členské štáty Európskej únie postupne obmedzovali tie opatrenia, ktoré sú zamerané na zmierňovanie dopadov vysokých cien energií na obyvateľstvo.

Poverený predseda vlády nevidí problém v stave verejných financií na Slovensku

Pre TASR na tému zadĺženia Slovenska sa Eduard Heger vyjadril, že “Slovensko plní maastrichtské kritériá, za rok 2022 má deficit 2,04 % v porovnaní s (maastrichtskou) hranicou 3 %. Zároveň má Slovensko dlh pod hranicou maastrichtských kritérií na úrovni 57,8 % HDP. Jasne sa teda potvrdilo, že nie je pravda, že rozvraciame verejné financie. A nie je ani pravda, že bohapusto zadlžujeme občanov Slovenskej republiky.“

Stav verejných financií na Slovensku je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v pásme ohrozenia

Na Slovensku pôsobí ako dozorný orgán Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorej úlohou je ochrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A teda dohliadať na to, aby kroky vlády v oblasti financií, neohrozili štátny rozpočet a aj celé fungovanie krajiny.

„Rada konštatuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola ani v roku 2022 dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 percenta HDP, čo znamená, že verejné financie sa dostali do pásma vysokého rizika,“ uvádza RRZ vo svojej správe.

RRZ kritizuje vládu, že ňou zadefinovaný cieľ zníženia deficitu rozpočtu pod 3 % HDP je nerealistický. Upozorňuje, že v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, chýbajú konkrétne opatrenia, ktoré by viedli k naplneniu stanoveného cieľa. Pri schválených opatreniach sa podľa RRR zníži schodok verejných financií len na 4,5 % HDP do roku 2025.

Prečítajte si aj: TOP 5 najzadĺženejších krajín sveta. Z týchto čísel sa vám zatočí hlava

The post Riziko bankrotu Slovenska, je podľa Európskej komisie vysoké appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Nesplatený dlh predstavuje pre jednotlivca veľký problém a výrazne ovplyvňuje jeho život. Nesplatený dlh krajiny pôsobí negatívne na všetkých jej obyvateľov. No ak dlhy nesplácajú viaceré krajiny, je to obrovský problém pre celý svet.

Podľa portálu CNBC, až 60% rozvojových krajín s nízkymi príjmami je dnes v nebezpečne vysokom riziku dlhovej tiesne. Už aj tak vysoký verejný dlh v rozvojových krajinách nabral v posledných rokoch masívne rozmery. Pod vplyvom klimatickej krízy, pandémie COVID-19 a následne vojny na Ukrajine, sa krajiny s nízkymi príjmami enormne zadĺžili.

Svetový dlh je dnes väčší ako množstvo všetkých peňazí v obehu

Globálny dlh dosiahol v roku 2022 hodnotu 305 biliónov dolárov. Vo svete dnes máme viac dlhu ako peňazí v obehu. Ak sa pýtate ako je to možne, odpoveďou je zložené úročenie. Keď banka poskytne úver, vytvorí tým nové úverové peniaze a vznikne aj dlh. Ten sa však navýši o úrok a prevýši tak hodnotu pôvodných novovytvorených úverových peňazí. A tu sa dostávame k problému, ako je možné splatiť dlh, ktorý prevyšuje množstvo existujúcich peňazí? Teoreticky by to bolo možné, ak by banky peniaze, ktoré získali na úrokoch na nákup tovarov a služieb, vypustili do obehu. No kritici upozorňujú na to, že väčšina peňazí zostáva vo finančnej ekonomike, namiesto toho aby sa míňali v ekonomike reálnej.

Ak chcete mať prehľad o verejnom dlhu na Slovensku, podrobne sme o tom informovali v nedávnom článku.

Úrokové sadzby sa prudko zvýšili a zadĺžené krajiny na to doplácajú

Súčasné agresívne kroky centrálnych bánk v boji s rekordnou infláciou spôsobujú, že extrémne zadĺžené krajiny sa dostávajú do dlhovej tiesne. Ich hrubý domáci produkt v súčasnej situácií nepostačuje na to, aby dokázali uhradiť dlhy, ktorých splatnosť sa blíži.

Na svete je dnes tucet krajín, ktorých ekonomická situácia je doslova kritická a takmer 50 krajín je ohrozených vysokým stupňom rizika dlhovej tiesne.

Počet krajín v dlhovej tiesni. Zdroj: imf.org

Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.

Keďže podľa predpovedí Medzinárodného menového fondu z apríla 2023, sa svetový ekonomický rast v tomto roku výrazne zníži, zadĺženosť všetkých krajín bude aj naďalej stúpať. Viceprezident Svetovej banky, Van Trotsenburg preto vyzval na „solidaritu s rozvojovými krajinami“ od medzinárodných orgánov a veľkých ekonomík, a to nielen vo forme slov, ale hlavne zdrojmi.

Prečítajte si aj: Začala sa kríza? Medzinárodný menový fond predpovedá najnižší ekonomický rast za posledné desaťročia

Predpoklad svetového ekonomického rastu. Zdroj: imf.org

“Myslím, že by sme sa mali obávať. Svetový ekonomický rast je relatívne slabý a to má svoje dôsledky, zvýšená úroková miera znamená, že veľa kapitálu odtieklo z rozvojových krajín, kde bol veľmi potrebný pre investície, takže mnohé rozvojové krajiny sú dnes v strese,“ povedal Joumanna Bercetche na jarnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu vo Washingtone.

Mnoho krajín dnes musí príliš veľkú časť vládnych príjmov použiť na splatenie zahraničného dlhu, a to len prehlbuje krízu sužujúcu ich obyvateľstvo. V štátnych rozpočtoch tak chýbajú prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľstva, ako sú potraviny, energie alebo zdravotníctvo. Napríklad, v Pakistane sa ekonomická situácia natoľko zhoršila, že počas vládnej distribúcie potravinovej pomoci tam minulý mesiac v tlačenici zahynulo 11 ľudí, ako informovala agentúra Reuters.

Na poslednom zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky sa stretli dlžnícke krajiny s veriteľmi, aby prediskutovali možnosti reštrukturalizácie ich dlhu. Medzi návrhmi, ktoré padli, boli akési „dlhové prázdniny“ a možnosti „odpustenia dlhu“ tým najzraniteľnejším krajinám.

Prečítajte si aj: Ekonóm Medzinárodného menového fondu varuje pred blížiacou sa finančnou krízou

The post Svetová ekonomika čelí dlhovej tiesni appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Zdá sa, že nie všade sú takí optimistickí ako v Spojených štátoch amerických. Z Tokia nedávno prišla informácia, že Japonsko predpokladá za tento fiškálny rok pokles hrubého domáceho produktu o neuveriteľných 5,3 %.

Najväčší prepad za posledné dekády

Táto prognóza nie je vôbec optimistická a ťažko povedať z čoho Japonci vychádzajú, keď im vyšla taká regresia. V každom prípade tento očakávaný prepad by znamenal najhorší rok za posledných niekoľko dekád. V nadväznosti na to už japonská vláda pripravuje nový fiškálny stimulačný balíček, ktorý by mal pomôcť domácej ekonomike v obnove.

Očakáva sa však, že výstup ekonomiky sa vráti do normálu až v priebehu 2 – 3 rokov, čo nie je vôbec krátka doba. Vlastne z toho môže vzísť veľmi hlboká kríza, ktorá môže zlikvidovať podstatnú časť podnikateľských zámerov a dokonca aj dlho etablované firmy. Skrátka, nebude nikto celkom v bezpečí.

V súčasnosti má už Japonsko pripravené dva fiškálne balíčky s hodnotou 2,2 bilióna dolárov. Vzhľadom k veľkosti tohto štátu sa mi to na prvý pohľad zdá ako značná suma a som celkom zvedavý, ako sa to v priebehu času osvedčí.

A čo na to Bank of Japan?

Zdroj: tradingeconomics.com

Určite niektorí z vás vedia, že japonská centrálna banka je vari tá najagresívnejšia, čo sa týka kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Súvaha Bank of Japan (BoJ) ukazuje, že také FED a ECB sú v relatívnych číslach ešte celkom mierne, čo sa týka ich monetárnej stimulačnej politiky. BoJ v tomto ohľade jednoducho kraľuje a je to známe už niekoľko rokov.

Dokonca to už dávno povýšili na vyšší level, pretože BoJ nakupuje na trhoch akcie súkromných spoločností. Ja si osobne myslím, že toto robí aj FED, ale akurát to nechcú priznať. Avšak o BoJ je táto skutočnosť už celkom dlho známa a ide z toho v konotácii na veľkosť ich súvahy mráz po chrbte.

Jeden môj profesor si z toho robil srandu, že sa možno centrálna banka Japonska snaží vybudovať komunizmus. Japonská ekonomika vo veľkej miere stojí na nohách predovšetkým vďaka „tlačeniu“ peňazí, ktoré sa tlačia do ekonomiky. Zase výborný spôsob, ako vytvoriť mohutnú finančnú bublinu.

Japonci boli aj medzi prvými, ktorí zaviedli negatívne úrokové sadzby (-0,1%). Veľmi zvláštne je, že miera inflácie je podľa aktuálnych dát iba 0,1%. Pri takej agresívnej expanzívnej monetárnej politike absolútne nerozumiem tomu, že je hodnota tak strašne nízko.

Nesmierne zadĺženie

Aj napriek tej veľmi zlej prognóze BoJ nemá v pláne rozširovať svoju aktuálne zavedenú politiku. Všetko teda zostane pri starom, ale aj tak je to už pomerne dlho rozbehnuté na plné obrátky. Japonská centrálna banka by asi mohla zaviesť už len ešte väčšie záporné úrokové sadzby. Ale ja si myslím, že na to nikto nemá v súčasnej dobe odvahu.

Zdroj: tradingeconomics.com

Nesmieme ani zabúdať na to, že japonský verejný dlh je z tzv. rozvinutých moderných krajín najväčší. Momentálne dosahuje vládny dlh voči HDP skoro 240 %. Na lepšiu predstavu uvediem, že Spojené štáty majú necelých 107 %, Eurozóna viac ako 84 % a Čína vyše 50 %. To je celkom solídny kontrast, nemyslíte?

Japonsko je medzi rozvinutými krajinami taká čierna labuť. Neustále počujeme o Taliansku, Grécku a Španielsku a občas o iných štátoch mimo EÚ. Ale, kedy ste naposledy a ako často počuli o tom, že Japonská ekonomika funguje na obrovský dlh?

Ak môžem hovoriť sám za seba, tak som o tomto probléme z médií nikdy nepočul. Vlastne o tom viem iba z univerzity, kde som študoval. Ale aj tam sa tomu venuje pozornosť celkom okrajovo. Pritom je to nepochybne obrovský problém.

Záver

O Japonsku prevláda predstava, že je to zdravá a silná ekonomika, ktorá je poháňaná inováciami v technológiách a silným výskumom. Čo je z veľkej časti pravda, ale zdá sa mi, že už nezaznie to B. A to B je, že táto krajina je extrémne zadĺžená a hrozí jej v období krízy bankrot. A ak k tomu dôjde, tak sa drvivá väčšina ľudí bude hrozne čudovať, ako je to možné. 

Čo čítať ďalej?

Eufória na akciových trhoch vrcholí – Hrozí obrovské nebezpečenstvo?

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Ing. Jaroslav Jarolím.

The post Japonsko očakáva mohutný prepad výstupu ekonomiky – Aké protiopatrenia pripravuje? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

A máme tu ďalšie zaujímavosti v podobe objemu pôžičiek komerčných bánk eurozóny od Európskej centrálnej banky (ECB). Ak tú informáciu chápem správne, tak si k dnešnému dňu komerčné banky napožičiavali rekordných 1,31 bilióna eur, čo je v prepočte na americké doláre 1,47 bilióna USD.

Rastúci dopyt po úveroch

Finančné inštitúcie v eurozóne evidentne využívajú to, že sú úrokové sadzby v podstate nulové a zároveň v súkromnom sektore narastá dopyt po úveroch. Kvôli pandémii Covidu-19 potrebuje veľa spoločností kapitál, aby vôbec mohli ďalej fungovať a nedostali sa do platobnej neschopnosti, čo automaticky znamená likvidáciu.

Komerčné banky ich získavajú dokonca za negatívny úrok (-1%) a teda priznám sa, že som to vôbec nevedel. Pravdepodobne ide o nejaký čerstvo zavedený program a nie som si celkom istý, ako to v praxi funguje. Záporná úroková sadzba totiž v tomto prípade znamená, že by centrálna banka mala tým komerčným ešte aj platiť za to, že sa obetujú a požičajú si od nej.

Oveľa viac, ako sa očakávalo

Zdroj: Tradingeconomics

Tá vypožičaná suma je celkom prekvapujúca, ale to len ukazuje, ako veľmi je situácia vo výrobe zlá. Ten fakt, že je taký silný dopyt po úveroch neveští nič dobré a hrozí akurát ďalšie zadlžovanie súkromného sektora. Nehovoriac o tom, že s týmto „tlačením“ peňazí hrozí, že s narastajúcou peňažnou zásobou v ekonomike dôjde k značnej inflácii.

Viem, že táto politika Európskej centrálnej banky nie je vyložene vykupovanie korporátnych dlhopisov, ale týmto spôsobom sa zase nepriamo financuje súkromný sektor. Je to jednoducho stále dookola tá istá pesnička, akurát nástroje sa obmieňajú.

Aktuálna situácia na 4H TF indexe Europe 50(Futures)

Na trhu s európskym akciovým trhom sa to samozrejme ešte prejaviť nemohlo, ale verte tomu, že tá nafukujúca sa peňažná báza na trhu sa nakoniec do akcií preleje. Môže to trvať až týždne a pôjde o sústavný proces.

Záver

Čo k tomu na záver ešte povedať? Všetky centrálne banky sveta otvárajú vo veľkej rýchlosti Pandorinu skrinku, pretože sa od nich očakáva, že svojou politikou spasia tamojšie ekonomiky. Problém je v tom, že v dlhodobom meradle nás to všetkých môže výrazne poškodiť.

Nechcem samozrejme maľovať čerta na stenu, ale skoro to vyzerá, že niektoré veľké meny ako je dolár, libra, euro, jeny, juan atď. môžu ísť tiež časom do hája. Práve eurozóna, Japonsko, USA, Veľká Británia sú dosť zadĺžené ekonomiky a tie čísla budú aj naďalej stúpať.

Vďaka tomu porastú snahy postupne sa tohto dlhu zbavovať, čo nutne znamená infláciu a devalváciu týchto mien. A to sa postupne deje už dosť dlho. A tentoraz hrozí, že to radikálne akceleruje.

Autor: Jaroslav Jarolím

Čo čítať ďalej?

Ďalší zúfalý krok Fedu – Bude priamo nakupovať akcie amerických spoločností!

Táto analýza je len orientačná a neslúži ako odporúčanie na kúpu alebo predaj. Situácia na trhu sa kedykoľvek môže zmeniť. Špekulatívne obchody na finančných trhoch sú veľmi rizikové!!

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Jaroslav Jarolím.

The post Tlačenie peňazí akceleruje – Komerčné banky si od ECB požičali až 1,31 bilióna eur appeared first on KRYPTOMAGAZIN.