Vysoké teploty a vlny horúčav spôsobujú i smrť. Mestá znášajú vysoké teploty spravidla horšie než vidiek a ľudia sa v nich doslova smažia. Málo zelene a vody, veľa budov, chodníkov, betónu, nedostatok tieňa, ľudská aktivita, odpadové teplo – to všetko prispieva k ešte väčším horúčavám v mestách. Spolu s klimatickou zmenou môžeme v budúcnosti očakávať ešte extrémnejšie teplá. Ako sa môžeme v mestách pred horúčavami chrániť? Dá sa „neusmažiť”?

1. Ponúknime veľa možností schladenia sa

Niektoré mestá v USA ponúkajú centrá núdzového chladenia. Jedná sa o verejné klimatizované miesta, ktorých cieľom je predchádzať negatívnemu vplyvu horúčav na ľudské zdravie. Tieto centrá poskytujú tieň, vodu, toaletu, niekedy i lekárske a sociálne služby a sú cielené na tie najzraniteľnejšie skupiny, ako sú napríklad starí ľudia alebo ľudia bez domova.

Spoliehať sa na jednu stratégiu ale nestačí, je nutné robiť oveľa viac. Výsadba väčšieho množstva stromov a kríkov by poskytla viac tieňa a ochladenie vzduchu, tienidlá na okná, budovy pokryté bledými farbami a materiály odrážajúce svetlo by mohli znížiť teplotu v budovách. V niektorých mestách je možné očakávať i výpadky energie kvôli vysokým teplotám, preto sú odporúčané „núdzové súpravy” obsahujúce jedlo, vodu a rádiá.

Žiadna z uvedených stratégií ale nie je spoľahlivá a nevyrieši problémy s extrémnymi horúčavami, no ich kombinovaním môžeme znížiť aspoň niektoré negatívne následky extrémnych horúčav.

Zaujíma vás, či je Bitcoin nebezpečný pre planétu? Čítajte náš článok!

2. Zamerajme sa na zelenú infraštruktúru v najzraniteľnejších štvrtiach

Mnoho typov zelenej infraštruktúry dokáže pomôcť štvrtiam odolávať nepriaznivému počasiu, a to nielen horúčavám, ale aj hrozbe záplav. Napríklad priepustné dlažby a systémy zberu dažďovej vody sú úspešnými nástrojmi prevencie záplav.

Zelené strechy sú zas skvelým nástrojom na ochladenie budov. Vedec Ashish Sharma skúmal práve využite zelených striech pokrytých rastlinami, ktoré sú rezistentné voči suchu, na schladenie miest. Podľa neho by zelené strechy najväčšmi prospeli mestským oblastiam, v ktorých žijú obyvatelia s nízkym príjmom, pretože ľudia z týchto oblastí sú aj najzraniteľnejší.

3. Zmeňme dizajn ulíc a prispôsobme ho meniacej sa klíme

Ako a pre koho momentálne navrhujeme ulice? Podľa môjho názoru sú pri dizajnovaní slovenských ulíc a ich úprav brané do úvahy primárne potreby šoférov, na pomyselnom rebríčku nižšie stoja i potreby chodcov, cyklisti sa snažia zaujať pozornosť, no zatiaľ je to bieda, a na ľudí so zdravotným znevýhodnením nemyslí takmer nik.

Vedkyňa Anne Lusk volá po vytvorení zelených ulíc pre cyklistov, chodcov, vodičov autobusov i šoférov. Základnými črtami zelených ulíc by boli stromy a cesty pre cyklistov a chodcov. Stromy by vytvárali bariéru medzi autami a cestami pre cyklistov a chodcov, preto by sa tí cítili bezpečnejšie. Stromy by navyše aj ochladzovali štvrte a čistili ovzdušie. A hádam by napokon kvalitne navrhnuté cyklistické chodníky prilákali aj šoférov áut, ktorí by svoje „mašiny” nechali zaparkované doma v garáži.

Navrhovať ulice inak a prispôsobovať ich klimatickej zmene a znevýhodneným skupinám je možné, no je potrebné zmeniť naše myslenie. Najrýchlejšia a najpohodlnejšia cesta do práce nie je vždy i tá najefektívnejšia a pre mňa najlepšia cesta niekedy môže škodiť druhým.

Čo si myslíte o horúčavách v slovenských mestách vy? Mali by sme naše mestá prispôsobovať meniacej sa klíme alebo nepotrebujú zmeny dizajnu? Aké finty by pomohli redukovať vysoké teploty v mestách počas letných horúčav? A za akých podmienok by ste boli ochotní vymeniť auto za bicykel?

Čo čítať ďalej?

Výsadba stromov proti klimatickej zmene – Konať treba teraz!

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu)! Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri!

Zdroje:
theconversation.com
dw.com

The post Klimatická zmena: 3 spôsoby ako znížiť vysoké teploty v mestách appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Nová štúdia mapuje možnosti obnovy lesov a zelene na Zemi. Viac než 0,9 miliardy hektárov je vhodným priestorom pre nové lesy, ale výsadba stromov nebude realizovateľná večne. Čas sa už odpočítava.

Výsadba stromov a klimatická zmena

Minule sme vám priniesli článok o Číne a Indii, ktorým sa – podľa dát zo satelitných snímok – podarilo zväčšiť plochu pokrytú zeleňou. O túto zmenu sa zaslúžili samotní ľudia transformáciou svojho správania – v Číne a Indii sa prosto rozhodli sadiť stromy a zaviedli niekoľko úspešných programov výsadby stromov. Dnešným článkom na túto tému nadväzujeme.

Podľa novej štúdie jestvuje až 0,9 miliardy hektárov pôdy vhodnej na výsadbu nových stromov. Takáto výsadba by mohla zachytiť znateľné množstva uhlíka uvoľneného ľudskou činnosťou od začiatku priemyselnej revolúcie. Výskumníci v správe uvádzajú, že k tomuto výpočtu dospeli bez použitia priestorov miest, pôdy fariem alebo prírodných trávnych porastov, a i tak na Zemi našli priestor na zalesnenie až o veľkosti USA.

Podľa kalkulácie v štúdii sa výsadba stromov stáva top prioritou, ako získať čas na boj proti klimatickej zmene. Vedci opäť využili satelitné snímky, z ktorých vidno, ako husto rastú stromy v rôznych ekosystémoch. Extrapoláciou z týchto obrázkov usúdili, koľko lesov dokáže uniesť podobná pôda. Zároveň zdôraznili sadenie lokálnych druhov stromov, čo prispeje k zachovaniu vtákov, hmyzu i ďalších miestnych živočíchov.

Podľa projektu Drawdown je obmedzenie používania chladív jednou z hlavných stratégií boja proti klimatickej zmene. Zalesnenie navrhované v štúdii by podľa výpočtov ušetrilo planétu 10-krát viac.

Chcete vedieť, koľko energie spotrebuje Bitcoin? Prečítajte si náš článok! Zaujímajú vás environmentálne dôsledky kryptomien? Či je Bitcoin nebezpečný pre planétu alebo nie, sa dočítate tu!

Treba konať, kým nie je neskoro

Ak budeme ako ľudstvo čakať, stratíme možnosť zalesniť pôdu a vysadiť stromy. Vedci varujú, že klíma na Zemi sa bude výrazne meniť. Dôsledkom môže byť i pokles miest vhodných na zalesnenie až o 223 miliónov hektárov do roku 2050.

Podľa ekológa a spoluautora štúdie Bastina je pravda, že zalesňovanie nám v boji proti klimatickej zmene iba kupuje kúsok času. Ale práve tieto metaforické sekundy a minúty potrebujeme ako ľudstvo na to, aby sme prestali produkovať emisie skleníkových plynov, čo je podľa neho skutočným riešením klimatickej zmeny.

Čo čítať ďalej?

Čisté životné prostredie a poriadok vo veciach ovplyvní váš život

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu)! Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri!

Zdroje:
sciencenews.org
sciencemag.org

The post Výsadba stromov proti klimatickej zmene – Konať treba teraz! appeared first on KRYPTOMAGAZIN.