Alan Turing, matematik, vedec a priekopník umelej inteligencie, ktorý sa zaslúžil o rozlúštenie komunikácie Nemcov počas Druhej svetovej vojny, no sám bol neskôr perzekuovaný, sa stane tvárou novej 50£ bankovky. Prečo je Turing významný a ako súvisí jeho meno s kryptomenami?

Od záchrany životov k odsúdeniu Alana Turinga

Alan Turing sa počas Druhej svetovej vojny venoval dekódovaniu šifrovacieho zariadenia Enigma, ktoré využívali Nemci pri vojenskej komunikácii. Tajné správy Nemcov sa najmä vďaka nemu napokon podarilo rozšifrovať a odhaduje sa, že tento objav viedol ku skoršiemu ukončeniu vojny až o niekoľko rokov. Preto v konečnom dôsledku dešifrovanie prispelo k záchrane mnohých životov.

Alan Turing sa stal vojnovým hrdinom, no jeho sláva netrvala dlho. V roku 1952 bol stíhaný za homosexualitu, ktorá bola v tej dobe v Británii trestná. Dostal na výber: buď pôjde do väzenia alebo sa podvolí chemickej kastrácii. Alan Turing si vybral druhú možnosť. Zomrel o dva roky neskôr na otravu kyanidom – spáchal samovraždu.

Môžu počítače myslieť?

Alan Turing sa stal zakladateľom umelej inteligencie s presahom do filozofie mysle tým, že si položil otázku, či môžu počítače myslieť podobne ako človek. Na rozriešenie tejto otázky navrhol test, tzv. Turingov test. Podľa Turinga o počítači alebo inom prístroji môžeme tvrdiť, že vykazuje známky inteligentného správania, ak úspešne prejde týmto testom. Zjednodušene, počítač prejde testom úspešne vtedy, ak človek v role posudzovateľa nedokáže rozpoznať, či vedie konverzáciu s počítačom alebo ľudským tvorom. Výpovede počítača sú nerozoznateľné od ľudských prejavov, a preto počítač vykazuje známky inteligentného správania podobne ako človek. Preto možno povedať, že myslí.

Turingov test sa, samozrejme, dočkal aj kritiky. Príkladom je argument čínskej izby Johna Searleho. Podľa neho fakt, že počítač dokáže zmysluplne odpovedať na otázky, ešte neznamená, že počítač aj rozhovoru rozumie. Práve takéto porozumenie podľa Searleho vyžadujeme od umelej inteligencie, ktorá by bola podobná človeku.

Čo má Alan Turing spoločné s kryptomenami?

Turing bol predsa len otcom moderných počítačov, matematik a vedec, a preto sa nemožno diviť, že vývojári nových technológií vychádzajú i z jeho vynálezov a myšlienok. Práve pri snahe dešifrovať komunikáciu počas vojny vznikla myšlienka Turingových strojov, ktoré prispeli k rozvoju kryptografie. Turingove stroje i poznatky kryptografie v súčasnosti umožnili vznik blockchainu aj Bitcoinu.

Predzvesť novej doby?

Bank of England si vybrala ako tvár novej bankovky Alana Turinga pre jeho priekopnícke aktivity v oblasti vedy aj pre jeho spoločenský prínos. Turing bol vybraný spomedzi takých vedeckých osobností, akými boli Stephen Hawking alebo Ernest Rutherford. Turingovi sa za odsúdenie verejne ospravedlnila už i samotná kráľovná, hoc až dávno po jeho smrti. Turingova tvár na bankovke je tak ďalším krôčkom k verejnej rehabilitácii významnej osobnosti.

„Toto je len predzvesť toho, čo má prísť, a iba tieň toho, čo nastane.“ Týmito Turingovými slovami sa pýši model novej bankovky. Pripravuje snáď Bank of England používateľov bankoviek na novú dobu, éru kryptomien a decentralizovaných peňazí bez fyzickej podoby? Myšlienka, že by banka takéto čosi zamýšľala, patrí skôr do sveta fantázie, no my sa i tak môžeme inšpirovať novými mysliteľnými svetmi.

Čo čítať ďalej?

[Seriál]: Ženy v kryptomenách – časť tretia – zabudnuté programátorky

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

Zdroje:
ccn.com
theguardian.com

The post Bez Alana Turinga by nebol Bitcoin, jeho tvár sa objaví na 50 £ bankovke appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Albert Einstein je jedným z najväčších vedcov všetkých čias a nesporne bol génius. V odborných knihách a časopisoch si iste môžete prečítať veľmi profesionálne a vedecky spracované pojednanie o živote a predovšetkým o diele Alberta Einsteina. My sa vám v tomto článku pokúsime priblížiť Einsteinove myslenie prostredníctvom jeho citátov, pretkaných sem-tam nejakou informáciou či zaujímavosťou. Urobte si pohodlie, je tu ďalší diel zo série oddychových článkov o významných osobnostiach.

V minulom diele ste čítali: Jeff Bezos, najbohatší človek na svete, disponuje bohatstvom v hodnote asi 112 miliárd dolárov, čo by takmer stačilo na zaplatenie štátnych dlhov Českej republiky a Slovenska.

1. Atómová bomba

“Neviem, čím sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale v tej štvrtej to budú palice a kamene.”

Ako inak začať článok, v ktorom sa chcem aspoň trochu priblížiť spôsobu myslenia Alberta Einsteina, než popisom doby, v ktorej žil. Einstein bol žid, ktorý sa narodil v Nemecku v dobe, kedy sa tu chystalo jedno z najobludnejších období ľudských dejín. Hoci býva často spájaný s atómovou bombou, on sám to poprel.

Po úteku pred Hitlerom žil v Princetone a projektu “Manhattan” v Los Alamos sa nezúčastnil. Bol pacifistom a jeho jediným podielom na atómovej bombe bol fakt, že podpísal list prezidentovi Rooseveltovi, kde sa zdôrazňovala nevyhnutnosť vývoja atómovej bomby. K tomu ho donútila predstava, že by sa k využitiu premeny hmoty na energiu spôsobom, ktorý predstavoval obrovské nebezpečenstvo pre ľudstvo, mohli Nemci dostať ako prví.

2. Teória relativity

“Samotári majú čas premýšľať, hľadať pravdu, poddávať sa zvedavosti. Buďte samotárom a váš život bude mať význam.”

Albert Einstein prežil najplodnejšie obdobie ako úradník na patentovom úrade. V tej dobe ešte nebol vedcom ani profesorom. Svoje teórie a články tak publikoval ako úplne neznámy autor. Paradoxne sa práve tomuto obdobiu Einsteinovho života pripisujú superlatívy ako “zázračný rok” a pod. On sám sa istotne musel cítiť nedocenený. Hoci skutočne platí, že tento pokoj a neznámosť mu umožnili nerušene bádať.

V samote vytvoril napr. svoju špeciálnu teóriu relativity (rok 1905). Táto teória spája priestor a čas do jedného pojmu – časopriestor. Hovorí, že čas a priestor sú vzájomne prepojené a tak je napr. možné, že sa vami nameraný čas mení v závislosti od toho, akou rýchlosťou sa pohybujete. Hovorí sa jej špeciálna, pretože platí iba v špeciálnom prípade – pri konštantnej rýchlosti. Na rozdiel od všeobecnej teórie relativity, ktorú dokončil o 10 rokov neskôr, táto ešte nezahŕňala gravitáciu.

3. Zatmenie Slnka

“Žiadne množstvo pokusov nikdy nemôže dokázať, že som mal pravdu. Jediný pokus však kedykoľvek môže dokázať, že som sa mýlil.”

Einstein si uvedomoval, že platnosť svojej všeobecnej teórie relativity, na ktorej tak dlho a usilovne pracoval, musí tiež nejako dokázať aj v praxi. Pri tom mu mali pomôcť astronómovia. Ak je gravitácia v skutočnosti zakrivením časopriestoru, malo by byť možné tento fakt dokázať miernym zakrivením svetelného lúča v dôsledku gravitácie Slnka, ktoré je práve v zatmení, vďaka čomu bude možne tento jav odfotiť, bez toho aby splynul v žiari hviezdy.

4. Nekonečnosť

“Iba dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si tým však nie som taký istý.”

Einstein bol do istej miery podivínom. Už na škole sa odmietal prispôsobovať zabehnutým pravidlám a narážal na mnoho ľudí, u ktorých nebol príliš obľúbený pre svoju úprimnosť a inteligenciu, ktorá nebola ochotná iba opakovať látku. Ďalšou vecou je, ako dlho vtedajším matematikom a fyzikom trvalo vôbec prijať jeho teóriu relativity a doceniť jej prínos pre vedu ako takú.

Faktom je, že vo svojej dobe išlo o veľmi kontroverznú teóriu, ktorá najprv nebola vedeckou obcou prijatá. A to ani v dobe, kedy dostal Nobelovu cenu za fyziku. Tú obdržal v roku 1922 za objav zákona fotoelektrického javu a ako uznanie za rozvoj teoretickej fyziky. Zaujímavosťou je, že on sám by svoju slávnu teóriu najradšej nazýval “teória invariantov”.

5. Pravda

“Kto chce povedať pravdu, nech prenechá eleganciu svojmu krajčírovi.”

Tento citát nám približuje osobnosť Alberta Einsteina ako neobyčajne charakterného človeka. Zaujímala ho pravda a nehodlal riešiť čokoľvek iné. Nezaoberal sa tým, ako budú jeho odvážne teórie prijaté. Zrejme bol typom človeka, ktorý by vám povedal pravdu do očí, bez toho aby sa nechal odradiť dôsledkami, ktoré by to mohlo mať. Vlastne asi rád tak trochu šokoval ľudí, o čom svedčí jeho rozstrapatený výzor, slamený klobúk, výjavy s vyplazeným jazykom atď.

Medzi ďalšie zaujímavosti patrí napríklad jeho vegetariánstvo, odmietol totiž jesť telá mŕtvych zvierat. Ďalšou nepochybne zaujímavou okolnosťou je jeho mozog. Ten sa totiž zachoval na ďalšie skúmanie, kde bolo zistené, že mu jedna oblasť mozgu chýbala a bola nahradená nárastom temenného laloku asi o 15 %. Ten je zodpovedný za priestorové vnímanie a matematické myslenie.

Záver

Albert Einstein je jedným z najväčších vedcov všetkých dôb a bol tiež veľmi zaujímavou osobnosťou. V tomto článku sú samozrejme iba veľmi obmedzene načrtli jeho úžasnú osobnosť a prínos pre ľudstvo, ktorý po sebe nesporne zanechal. Zaujala vás táto osobnosť? Napíšte nám to do komentárov pod týmto článkom. Pridať môžete tiež svoj názor na tento diel Osobností, mal by mať pokračovanie? A o akej ďalšej osobnosti by ste sa radi niečo dočítali?

Čo čítať ďalej?

7 úspešných osobností, ktoré nedokončili školu

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Kytka.

Zdroje:
https://citaty.net/
https://azcitaty.cz/
https://www.scienceworld.cz/
https://cs.wikipedia.org/
https://cs.wikipedia.org/

The post [Osobnosť] Albert Einstein • 5 citátov a niekoľko zaujímavostí zo života slávneho vedca appeared first on KRYPTOMAGAZIN.