Tretinu všetkých nákladov na počítačovú kriminalitu v minulom roku má na svedomí malvér a interné útoky. Štúdia spoločností Accenture a Ponemon Institute tiež zistila strmý nárast frekvencie ransomvérových útokov.

Náklady firiem

Náklady firiem na riešenie problémov s malvérom a internými útokmi sa v roku 2018 zvýšili o 12 %. Tvorili jednu tretinu všetkých nákladov na kybernetické útoky ako ukázal spoločný prieskum Accenture a Ponemon Institute. Na základe rozhovorov s viac ako 2 600 odborníkmi na bezpečnosť a informačné technológie v 355 organizáciách na celom svete tohtoročný „Cost of Cybercrime Study“ (Štúdia nákladov na počítačovú kriminalitu) spoločnosti Accenture zistila, že sa výdavky firiem kvôli malvéru zvýšili o 11 %. V priemere tieto náklady predstavovali viac ako 2,6 milióna USD na jednu organizáciu. Náklady spôsobené insidermi – ktorí sú definovaní ako zamestnanci, dočasný personál, dodávatelia a obchodní partneri – sa zvýšili o 15 %. V priemere teda na 1,6 milióna USD na organizáciu.

Tieto dva druhy kyberútokov tvorili jednu tretinu z 13 miliónov USD celkových nákladov spoločností na kyberútoky v roku 2018. To znamená zvýšenie o 1,3 milióna USD oproti predchádzajúcemu roku. Podobne sa zvýšili náklady firiem spôsobené phishingom a sociálnym inžinierstvom. V priemere to bolo 1,4 milióna USD na organizáciu.

Štúdia počítala náklady na počítačovú kriminalitu ako sumu, ktorú firma utratí na zisťovanie, skúmanie a zotavovanie sa z kybernetického útoku v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňoch. Ďalej výdavky na následné aktivity (t. j. tie, ktoré sú reakciou na útok a majú zabrániť ďalším podobným útokom) a snahu znížiť disrupciu obchodu a stratu zákazníkov.

„Ľudia, dáta aj technológia – každý aspekt podnikania so sebou nesie nejaké riziko. Tímy zaisťujúce bezpečnosť väčšinou nie sú úzko zapojené do zabezpečovania inovácií,“

                                                     – vyhlásil Kelly Bissell, výkonný riaditeľ Accenture Security.

„Tento prekonaný prístup je pre biznis zlý a môže vyústiť do chybného rozdelenia zodpovednosti vo firme aj do pocitu, že bezpečnosť nie je zodpovednosťou každého. Z našej štúdie vyplýva, že je čas na ucelenejší, proaktívnejší a preventívnejší prístup k manažmentu kybernetických rizík, ktorý zahŕňa kompletné zapojenie v rámci celého ekosystému partnerov.“

Ďalšie poznatky z výskumu:

• V roku 2018 každá z opýtaných spoločností zaznamenala priemerne 145 kybernetických útokov, ktoré mali za následok preniknutie do kľúčových sietí alebo systémov spoločnosti. To je zvýšenie o 11 % oproti roku 2017 a o 67 % oproti obdobiu pred piatimi rokmi.
• Malvér je najdrahším druhom útoku, ktorý spoločnosti stojí priemerne 2,6 milióna USD. Nasledujú útoky na webové stránky a aplikácie, kde náklady predstavujú v priemere 2,3 milióna USD.
• Počet organizácií, v ktorých došlo k ransomvérovým útokom sa v roku 2018 zvýšil o 15 % a náklady sa zvýšili priemerne o 21 % – na približne 650 000 USD na jednu firmu. Počet ransomvérových útokov sa v posledných dvoch rokoch viac ako strojnásobil.
• Šesť zo siedmich spoločností (85 %) zaznamenalo v roku 2018 phishing a sociálne inžinierstvo – čo bol nárast o 16 % oproti roku 2017 a tri štvrtiny (76 %) zažili útoky na webové stránky a aplikácie.
• Technológie, ktoré firmy v zaistení IT bezpečnosti využívajú najmenej, sú automatizácia, orchestrácia a strojové učenie. Napriek tomu, že ich používa len 28 % organizácií, prinášajú celkovo druhé najvyššie úspory na bezpečnostné technológie – a to 2,9 milióna USD.

Náklady na počítačovú kriminalitu boli v roku 2018 najvyššie u firiem v USA (29 %). Pritom predstavovali priemerne 27,4 milióna USD na firmu. To je najmenej dvojnásobok toho, ako v akejkoľvek z ďalších krajín zahrnutých v štúdii. Japonsko bolo na druhom mieste s nákladmi 13,6 milióna USD, nasledované Nemeckom (13,1 milióna USD) a Veľkou Britániou (11,5 milióna USD). Najnižšie priemerné náklady boli v Brazílii a Austrálii – predstavovali 7,2 milióna USD a 6,8 milióna USD na spoločnosť.

„Zvýšenie povedomia o útokoch a prijímanie inovatívnych bezpečnostných technológií sú najlepšie spôsoby, ako sa proti kybernetickým rizikám chrániť.“

– povedal Dr. Larry Ponemon, predseda predstavenstva a zakladateľ Ponemon Institute.

„Naša správa nielen informuje odborníkov v oblasti bezpečnosti o povahe a rozsahu kyberútokov, ale ponúka aj praktické rady pre firmy, ktoré tak môžu zlepšiť svoje zabezpečenie.“

Čo čítať ďalej?

Bude Rusko masívne investovať do BTC? Putinov analytik chce všetko oceniť v BTC

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil samslav84.

The post Obrana pred malvérom a internými útokmi stojí internetové spoločnosti miliardy! appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Na sfalšované volume na trhu s Bitcoinom sme sa sťažovali už niekoľkokrát. Vďaka analýzy spoločnosti Bitwise však dnes už máme spoľahlivé štatistiky, ktoré ukazujú skutočné objemy. Na tradičných kryptomenových burzách sa dnes zobchodovali BTC za viac než 230 miliónov dolárov.

Presné štatistiky nájdete na stránke bitcointradevolume.com

230 miliónov je relatívne málo. Volume sa väčšinou drží pri 300 000 000 hranici. Avšak dnes tento deficit doháňajú regulované Bitcoin Futures kontrakty na najväčšej burze derivátov na svete – CME.

Volume na CME v posledných mesiacoch stabilne rastie a dnes dosiahlo neuveriteľných 111 miliónov dolárov. To je viac, než objem Bitcoinov zobchodovaných na najväčšej tradičnej krypto-burze Binance (momentálne $102 miliónov).

Analýzu trhu s použitím reálneho volume nájdete v tomto odkaze

Viac o fejkovom volume:

[Dôležité] 95% volume Bitcoinu je fake – Tu nájdete lepší zdroj informácií o objemoch na burze

The post [KRÁTKA SPRÁVA] Bitcoin Futures na CME dnes tvoria tretinu volume na trhu! appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Celkovo 213 519 Bitcoinov, čo pri súčasnej hodnote predstavuje takmer 3 Mld. USD. Tak takýmto krypto bohatstvom aktuálne disponuje Bulharská vláda. Alebo počkať, vlastne nedisponuje?

V tomto článku sme Vás informovali o úspešnej akcii Bulharskej tajnej služby, ktorej sa podarilo rozbiť organizovanú zločineckú skupinu. Ako bonus vtedy údajne zabavili aj počítače a tablety plné Bitcoinov. Ako býva zvykom, správa sa rýchlo rozšírila po internete a reakcie na seba nenechali dlho čakať. Vzniklo niekoľko verzií príbehu, ktoré mixujú rôzne fakty a konšpiračné teórie. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich:

„Z najchudobnejšej krajiny EU sa zrazu stala bohatá krajina. Všetko vďaka Bitcoinu.“

Hodnota Bulharských Bitcoinov sa v Decembri 2017 odhadovala na 3,3 až 3,6 miliardy USD. Pre Bulharsko, ktorého dlh na konci roku 2016 dosahoval takmer 14 miliárd USD by to znamenalo veľmi zaujímavú finančnú injekciu umožňujúcu zbaviť sa takmer pätiny svojich finančných záväzkov.

Podozrivé správanie bulharskej vlády

„Bulharsko sabotuje medzinárodný zákon a poriadok.“ Aj takéto reakcie a komentáre spôsobil článok zverejnený webom Bivol.bg, ktorý je považovaný za miestneho partnera WikiLeaks. Bivol poukazoval na podozrivé správanie Bulharskej prokuratúry a Ministerstva vnútra v prípade zabavených Bitcoinov. Vyjadrenia Southeast European Law Enforcement Center (SELC) sa totiž líšili od neskorších vyjadrení oficiálnych vládnych predstaviteľov.

S odvolaním na právo prístupu k verejným informáciám Bivol požiadal Ministerstvo vnútra, aby zverejnilo Bitcoinové adresy a zabránilo tak prípadnému zneužitiu či privlastneniu tejto kryptomeny. Čuduj sa svete, Ministerstvo žiadosť zamietlo, čo viedlo ešte k vášnivejšej diskusii.

„Má vôbec Bulharská vláda privátne kľúče k zabaveným Bitcoinom?“ Aj túto otázku pýtal Bivol. SELEC síce zverejnil, aké je množstvo zabavených Bitcoinov, avšak zabudol priložiť dôkaz o tom, že má k daným peňaženkám prístup. V takomto prípade by boli pre Bulharskú vládu prakticky nepoužiteľné a vidina krypto bohatstva by sa rozplynula.

Táto teória robí z celej témy iba bezpredmetnú diskusiu.

Vedúci Bulharskej prokuratúry, Ivan Geshev, totiž na tlačovej konferencii oznámil, že žiadne Bitcoiny zabavené neboli. Sprva bola potvrdená aj šéfom agentúry boja proti organizovanému zločinu, Ivailom Spiridonovom.

Geshev taktiež tvrdí, že investovanie do Bitcoinu nie je zločin a špeciálna prokuratúra nevyšetruje záľuby a koníčky. Keď dokáže pranie peňazí, potom spustí vyšetrovanie.

To najlepšie na záver

Ak sa potvrdí, že Bulharsko má k dispozícií cez 213 000 Bitcoinov, môže to údajne viesť až ku kolapsu Bitcoinu. Zdá sa, že sme teda odkázaní na milosť a nemilosť Bulharskej vlády a jej krypto portfólia.

A ešte niečo zo súdka konšpiračných teórií, ktoré sa objavili na webe. Keďže Angličtina nie je pre Bulharov materinský jazyk, chyba sa mohla stať niekde v preklade. Napríklad zle umiestnená desatinná čiarka, ktorá je v angličtine hojne využívaná pri písaní čísel môže urobiť z 213,000 Bitcoinov iba „chabých“ 213.

Zdá sa, že situácia okolo Bulharských Bitcoinov je veľmi neprehľadná a až čas ukáže, ako sa táto záhada vyrieši, ak vôbec. Každopádne, Fake News alebo falošné správy ak chcete, sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou krypto-sveta. V posledných dňoch nám pri pohľade na portfóliá spôsobili mnoho starostí. Neverte preto všetkému čo nájdete napísané na internete. Pravda môže byť niekde úplne inde.

Sledujte nás na facebooku.

Článok pre Kryptomagazin venoval záujemca o post redaktora – Michal Krištofík. Touto cestou by sme sa mu chceli poďakovať.

The post Bulharsko vlastní viac než 200 000 BTC! Alebo nie? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.