Myšlienka stojaca za vznikom kryptomien sa opiera predovšetkým o decentralizáciu. Kryptomeny majú ľuďom navrátiť späť kontrolu nad ich majetkami, ktorú v dnešnej dobe príliš nemáme. V ceste im však stoja prekážky v podobe centrálnych bánk a negatívneho postoja niektorých vlád.

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Michal.

Poďme si položiť jednoduchú otázku. Ako je vlastne s vašimi peniazmi hospodárené? Veľa ľudí to nevie a tým nad svojím majetkom stráca kontrolu. Vo veľa prípadoch sa nemôžu rozhodovať, ako bude ich majetok využitý a tiež často pociťujú negatívne dopady, vyplývajúce z rozhodnutia niekoho iného. Môže nám v takomto prípade pomôcť decentralizovaná mena?

O investovaní do kryptomien sa môžete dozvedieť viac na našej stránke TRADING11

Historické okienko alebo ako bolo v histórii hospodárené s verejnými peniazmi

Vlády pomáhali veľkým spoločnostiam už po stáročia. Takmer vždy, keď nastane finančná kríza, začnú firmy požadovať od úradov a vlády záchranu. Zatiaľ čo priame poskytovanie finančných prostriedkov alebo iba pôžičky spoločnostiam, ako sú výrobcovia automobilov, letecké spoločnosti a podobne, je pre ekonomiku škodlivé, pre verejnosť ide o ľahšie prijateľný krok, pretože vďaka nemu sa zachráni mnoho pracovných miest. Ekonómovia však vidia záchranu bánk ako zlé nabádanie vedúcich a riaditeľov k tomu, aby aj naďalej mohli uskutočňovať rizikové rozhodnutia a kroky, pretože majú pocit, že akonáhle sa niečo pokazí, veľké straty budú vždy pokryté daňovými poplatníkmi.

Na druhú stranu bývajú bankové výpomoci takmer všeobecne nenávidené. Široká verejnosť si totiž myslí, že bankári dostávajú finančné “injekcie” iba vďaka ich priateľským vzťahom s politikmi. Práve preto musia vlády a centrálne banky vždy vyhlásiť situáciu za národný problém a varovať, že čistka bankového systému by mohla spôsobiť úplný kolaps ekonomiky.

Ako príklad si môžeme uviesť finančnú krízu v Spojených štátoch amerických v roku 2008. Po hypotekárnej kríze, ktorá nastala o rok skôr, museli veľké americké finančné inštitúcie vyhlásiť insolvenciu. Našťastie ich zachránila vtedajšia vláda prezidenta Busha s programom Troubled Asset Relief Program (skrátene TARP). Program slúžil na podporu bánk, ktoré uschovávali peniaze daňových poplatníkov v hodnote stoviek miliárd dolárov. TARP bol nakoniec presadený, aj napriek značnému nesúhlasu ostatných politikov, a to z rád republikánov, aj demokratov.

Pred rokom 2008 a programom TARP bol najväčšou záchranou amerických bánk zákon o reforme finančných inštitúcií a vymáhaní (FIRREA) z roku 1989, ktorý vznikol v dôsledku krízy úspor a pôžičiek. Daňových poplatníkov stál odhadom cca. 200 miliárd dolárov.

Výsledkom oboch zmienených udalostí bola väčšia vládna kontrola, dohľad a regulácie ekonomiky.

Tip redakcie Prehľadná mapa aktuálnych regulácií kryptomien a ICO vo svete

Čo môže byť horšie ako pomoc zvonka? Takzvaná “záchrana zvnútra”

Akokoľvek môže byť poskytovanie vládnych finančných injekcií bankám zlé, predsa len ide o jeden z úspornejších spôsobov. Tím horším spôsobom je napríklad takzvaná “záchrana zvnútra”, alebo “bail-in”. Ide o nový koncept, ktorý sa používa iba v niekoľkých posledných rokoch. V prípade bail-inu zachraňujú banku samotní vkladatelia, nie daňoví poplatníci. Pretože ide prakticky o priamu konfiškáciu bohatstva a majetku, snažia sa vlády tomuto konceptu čo najviac vyhnúť, napríklad vytlačením väčšieho množstva obežnej meny alebo zadĺžením.

Treba však poznamenať, že nejde o výmysel nejakej diktátorskej mocnosti. Práve naopak, prvou krajinou, ktorá tento koncept vyskúšala, bol Cyprus, teda členská krajina Európskej únie, a to v roku 2013. Cyperská vláda súhlasila s pomocou ECB a MFF, ktoré v rámci záchrannej finančnej injekcie poskytli Cypru celkom 10 mld. EUR. Vláda následne odsúhlasila, že uvalí na všetky nezaistené vklady v druhej najväčšej banke krajiny daň. Počet takýchto vkladov činil až 48%. Výsledkom bola masívna strata dôvery obyvateľov k bankám a všeobecne k vláde.

Odporúčame článok Kryptomeny vs. banky – sme svedkami finančnej vojny?

Môže byť kryptomena lepšia?

Ak sa spätne pozrieme na informácie v článku, zistíme, že v súčasnosti nemáme nad svojím majetkom príliš veľkú kontrolu. Veľké spoločnosti podstupujú rizikové kroky a ak nastane kríza, je vládna pomoc jedinou cestou, ako zachrániť stovky, až tisíce pracovných miest. Za chyby vedúcich pracovníkov však zaplatia predovšetkým daňoví poplatníci.

S pomocou kryptomien ako je Bitcoin, a mnoho ďalších, môžeme vďaka ich decentralizácii túto kontrolu získať späť. A nielen to, digitálne meny ponúkajú radu ďalších výhod, ako napríklad omnoho väčšiu transparentnosť, rýchlejšie transakcie a zároveň väčšiu bezpečnosť. Vládam a bankám sa však táto cesta príliš nepáči a kryptomenám stavia do cesty mnoho prekážok, ako sú napríklad príliš prísne regulačné pravidlá, či úplne zákazy. Samozrejme, sú proti, pretože by tým prišli o veľkú moc. Zdá sa však, že vďaka nátlaku im v budúcnosti nezostane nič iné, než kryptomeny prijať a umožniť plné využitie ich potenciálu. Ktovie, kam nás takýto krok môže v budúcnosti zaviesť.

Mohlo by vás zaujímať Generálna riaditeľka MMF: Regulácie sú nevyhnutné

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku, a najnovšie i na Instagrame a Twitteri.

Zdroj:
news.bitcoin.com

The post Bail-in alebo ďalší dôvod, prečo investovať do kryptomien appeared first on KRYPTOMAGAZIN.