Dobrú pamäť zväčša chválime, zábudlivosť hrešíme. No je zabúdanie naším nepriateľom? V priebehu histórie sme si zvykli pamätať dôležité udalosti, tie ostatné sme jednoducho vypustili z hlavy. Internet a digitálne technológie dnes robia zo zabúdania o kúsok ťažší oriešok a menia našu pamäť i spomienky. Ako?

Prečo zabúdame?

Ľudia sú zvyknutí na svet, v ktorom je zabúdanie normou a pamätanie si skôr výnimkou. Myseľ zabúda to, čo už viac nepovažuje za relevantné. Zabúdanie nám pomáha sústrediť sa na súčasnosť a budúcnosť. Podľa výskumu tí, ktorí príliš lipnú na minulosti, majú problém žiť a konať v prítomnosti. Zabúdanie tiež vytvára priestor pre vznik čohosi nového. Aby sme sa posúvali ďalej, musíme aj zabúdať.

Spomienky si vyberáme nevedomky

Ľudská myseľ si vytvorila efektívny mechanizmus, ktorým balansuje medzi zabúdaním a spomienkami. V skutočnosti si veľmi zriedkavo sami vyberáme spomienky, ktoré si napokon aj pamätáme. Mozog to robí za nás, a to zväčša počas spánku, kedy filtruje naše zážitky.

Áno, tento mechanizmus nás občas dokáže nahnevať, obzvlášť vtedy, keď si pamätáme roky nefungujúce telefónne číslo, ale ani za nič si nemôžeme spomenúť, kde sme včera nechali kľúče od bytu. No tento systém funguje dostatočne na to, aby sme dokázali rozhodovať aj konať v prítomnosti.

Keďže ľudská pamäť je deravá a ako ľudia sme si toho veľmi dobre vedomí. Podstatné udalosti ľudstvo zaznamenávalo či už vo forme fotografie, novinového článku alebo rodinného fotoalbumu. Tieto udalosti patria k našim spomienkam a ľudia ich ustavične rekonštruujú, interpretujú a prideľujú im nové významy. To znamená, že ľudia neustále definujú a redefinujú, čo je pre nás ako indivíduá i spoločnosť skutočne podstatné.

Čo zmenila digitálna pamäť?

Internet spolu s digitálnymi technológiami zmenil uchovávanie i množstvo našich spomienok. Vo virtuálnom svete sme si vytvorili pomyselné denníčky, fotoalbumy aj históriu našich stravovacích návykov. Ak sa digitálnych spomienok chceme po nejakom čase zbaviť, ak na naše statusy chceme zabudnúť, musíme ich vedome vymazať, inak na nás môžu kedykoľvek vyskočiť z obrazovky. Prvýkrát v histórii je pamätanie si také jednoduché a zabúdanie naopak, ťažké. Veď kto by sa prehrabával vo vlastnom profile, aby vymazal nerelevantné informácie alebo bolestivé spomienky? Jednoduchšie je vykašlať sa na to.

Zaiste poznáte funkciu Facebooku „V tento deň“. Facebook vám ukáže spomienky z toho istého dňa počas predchádzajúcich rokov. Nuž nečudo, že táto funkcia mnohých nepotešila, keď im ukázala fotografie s bývalým partnerom alebo partnerkou, ktoré v nich vyvolali staré a ešte vždy bolestivé pocity.

Viktor Mayer-Schönberger, autor knihy Delete: The Virtue of Forgetting in the Digital Age uvádza, že nemáme vyvinutý mechanizmus, ktorý by nám radil ako vedome ignorovať minulosť vtedy, keď už nie je relevantná. Zabúdanie sa dialo vždy automaticky. Dôsledkom je fakt, že keď si čosi pamätáme, prisudzujeme tomu význam a dôležitosť – veď prečo by sme si to inak pamätali? Keďže si vďaka digitálnym médiám pamätáme mnoho rôznorodých udalostí, je otázne, aký význam im prisúdime, a aj to, aké emócie v nás budú vyvolávať.

Digitálna pamäť a svet, v ktorom sa neodpúšťa

Ďalším otáznikom je vytvorenie digitálnych súkromných spomienok, ktoré sú potenciálne prístupné ďalším osobám. Tak sa kanadskému psychoterapeutovi stalo, že mu bol odmietnutý prístup na pôdu USA. Prečo? Imigračný úradník si ho preklepol na internete a zistil, že kedysi dávno bral drogy. Nuž, do USA vás preto nepustíme!

„Obávam sa, že komplexná digitálna pamäť môže ľudí priviesť do nemilosrdného sveta, v ktorom druhým (i sebe) odoprieme schopnosť vyvíjať sa, rásť a meniť sa,“ uvádza Mayer-Schönberger.

Strata schopnosti zabúdať nemusí byť len pozitívom, ale i prekliatím. Keď sa nám na sociálnej sieti ukáže spomienka spred desiatich rokov, ktorá reflektuje klamstvo priateľa, budeme ju považovať za aktuálnu zradu? Prestaneme si odpúšťať? Odoprieme ľuďom možnosť osobnostne sa meniť? A ako budú našu digitálnu kolektívnu pamäť využívať úrady? Úprimne, tiež nezávidím budúcim historikom, ktorí sa pri písaní biografie o určitej osobnosti budú piplať v každom statuse o jej jedálničku.

Čo čítať ďalej?

Má aj umelá inteligencia predsudky?

Zdroj:
theconversation.com

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu)! Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri!

The post Na spomienky radšej zabudnite! Ako digitálne technológie menia našu pamäť? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

EOS, respektíve jeho materská spoločnosť Block.one, prichádza s novým projektom. Chystá sa spojiť svet sociálnych médií s blockchainom a chystá vlastnú sociálnu sieť. Bude konkurovať Facebooku a Twitteru?

Sociálne siete – pre väčšinu ľudí každodenný chlieb

Sociálne siete sú dnes až neodmysliteľné. Bývajú každodenným nástrojom na komunikáciu, reklamu, obchod, prípadne slúžia tiež k prokrastinácii a to nielen počas skúškového obdobia. Okrem toho však často bývajú terčom kritiky kvôli cenzurovaniu obsahu, nedostatočnej ochrane dát, či dokonca kvôli nekalému zaobchádzaniu s citlivými informáciami používateľov. Spojenie sociálneho a komunikačného média s transparentnosťou blockchainu sa teda zdá ako skvelý nápad, ktorého sa teraz zhostila spoločnosť EOS, respektíve jej materská spoločnosť Block.one. Tá v tlačovej správe z 1. 6. 2019 oznámila vývoj novej sociálnej siete, ktorá bude založená na blockchaine. Nazývať sa bude Voice.

Podľa spoločnosti bude platforma využívať ich vlastný blockchain, teda EOS, čo sa zrejme dá čakať a javí sa ako logický krok. EOS v tlačovej správe, ktorá bola vydaná v spolupráci s magazínom Cointelegraph, ďalej uvádza, že blockchain EOS má zabezpečiť práve takú potrebnú transparentnosť platformy, ktorá bude zbavená rôznych skrytých algoritmov alebo iných mechanizmov slúžiacich k podsúvaniu na mieru šitého obsahu používateľom, či už reklamného alebo iného.

„Pravdou je, že súčasné platformy sociálnych médií sú navrhnuté tak, aby svojich používateľov skôr využívali“, hovorí Brendan Blumer, riaditeľ spoločnosti Block.one. Ďalej hovorí o tom, že súčasný obchodný model sociálnych médií je postavený na tom, že celý obsah a všetky dáta vlastní daná platforma a že vo výsledku z toho všetkého najviac ťaží platforma, nie používateľ.

„(Sociálne médiá) sú navrhnuté tak, že naše informácie ponúkajú a dražia rôznym inzerentom, následne tieto informácie speňažia a naše účty sú zaplavované rôznymi obchodnými ponukami podľa dikcie toho, kto za tieto informácie zaplatí. Voice toto zmení“, pokračuje Brendan Blumer.

V tlačovej správe ďalej stojí, že sa Block.one nedávno spojil s burzou Coinbase, teda s jednou z najznámejších kryptomenových búrz na svete. Block.one sa totiž pripojil do vzdelávacieho programu Coinbase Earn, ktorý umožňuje používateľom prístup k vzdelávacím kurzom o kryptomenách. Za kurzy sa platí kryptomenou a to spravidla tou, o ktorej sa používateľ chce vzdelávať.

Môže sa v dnešnom svete uchytiť nová sociálna sieť?

Nejde však o prvý pokus spojiť sociálne siete a blockchain dohromady. Napríklad Facebook plánuje spustiť vlastnú kryptomenu s názvom Globalcoin. Tá však podľa štúdie spoločnosti Diar bude najskôr čeliť radu problémom vďaka starnúcej základni používateľov. Okrem Facebooku sú ďalšími v rade záujemcov o spojenie sociálneho a komunikačného média s blockchainom napríklad Telegram, Kik alebo Line.

Voice najskôr nebude pre také zabehnuté sociálne médiá ako je Facebook či Twitter žiadnou veľkou konkurenciou. Môže sa však stať akýmsi lídrom vo svete tokenovej ekonomiky, ktorá pomaly prichádza. Okrem iného má k tomu výborné predpoklady aj vďaka tomu, že vedúci technologického výskumu spoločnosti Block.one je Dan Larimer, ktorý v minulosti pomáhal so spustením platformy Steemit – sociálneho média, kde používatelia dostávajú za zdieľanie obsahu zaplatené. Larimer okrem iného tiež vynašiel priekopnícky algoritmus DPoS (Delegated Proof of Stake).

Zdroj:
Cointelegraph.com

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Michal V.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

The post EOS vyvíja vlastnú revolučnú sociálnu sieť appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Britská nadnárodná investičná banka Barclays vo svojej správe predpovedá, že len vedľajšie aktivity okolo plánovanej kryptomeny Facebooku môžu do roku 2021 vygenerovať zisk až 19 miliárd dolárov.  

Barclays podporuje „Facecoin“

Ross Sandler, internetový analytik spoločnosti Barclays, v pondelok oznámil klientom, že kryptomena Facebooku by mohla do roku 2021 vygenerovať až 19 miliárd dolárov len v dodatočných príjmoch.

Facebook a stablecoin

Facebook údajne pracuje na systéme stabilného coinu, aby umožnil používateľom WhatsApp-u previesť peniaze.

Viac sa dozviete tu: Všetko, čo vieme o Facebook coine – Ohrozí Bitcoin?

Sandler tiež poukázal na to, že Facebook sa snaží zaviesť vlastný platobný systém už takmer desať rokov. Hlavným problémom zrejme bolo, že spoločnosť by musela znášať prevodné náklady, čo by „negatívne ovplyvnilo ziskovosť podniku, najmä pri veľkých objemoch transakcií s nižšou hodnotou“.

Zrelý na kryptomenu

V súčasnej dobe však Facebook aj celý sektor kryptomien podstatne dozreli. Obrovské sociálne médium získalo aplikácie ako sú Instagram a WhatsApp a zároveň masívne rozšírilo svoju celkovú používateľskú základňu. Podľa Sandlera by nová kryptomena Facebooku mohla „oživiť túto obchodnú stratégiu“.

Záchrana po sérii škandálov

Facebook sa nedávno dostal pod paľbu spotrebiteľov, pretože britská politická poradenská spoločnosť Cambridge Analytica dokázala zozbierať dáta o viac ako 50 miliónoch používateľov Facebooku bez získania ich súhlasu. Podľa Sandlera by potenciálne zameranie na platobný priemysel mohlo poskytnúť Facebooku záchranné lano.

Facebook a blockchain

Podľa oficiálnej kariérnej stránky Facebooku je v súčasnej dobe otvorených 19 pozícií pre špecialistov na blockchain rôznych typov. Okrem toho, Facebook nedávno „získal“ prvý blockchainový startup, firmu Chainspace.

Záver

Čo hovoríte na kryptomenu od Facebooku? Bude chcieť vyskúšať? A myslíte si, že by mohla naštartovať nový rast? Podeľte sa o svoj názor v komentároch pod článkom alebo na našej FB stránke.

Zdroj: Bitcoinist.com

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravila Denisa.

The post Podľa Barclays budú vedľajšie príjmy z Facebookcoinu do dvoch rokov až 19 mld USD appeared first on KRYPTOMAGAZIN.