Po niekoľkých mesiacoch máme opäť dôvod na radosť. Medziročné porovnanie hrubého domáceho produktu (HDP) ukazuje, že za tretí kvartál sme si polepšili o 1,1 %, informuje o tom denník SME.

Ak sa ale pozrieme na medzikvartálny rast, tak ten je len na úrovni 0,2 %. S touto informáciou prišiel Štatistický úrad SR v jeho rýchlom odhade HDP a zamestnanosti.

V rečí čísiel toto navýšenie predstavovalo sumu 3,2 miliardy eur, ktoré dalo dokopy čiastku v objeme až 32,2 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien HDP dosiahol 24,4 miliardy eur a medziročný rast v stálych cenách bol 266 miliónov eur.

HDP v treťom štvrťroku medziročne vzrástlo o 1,1 %. Zdroj: shutterstock.com/Andrey_Popov

Rast slovenskej ekonomiky podporilo hlavne kladné saldo zahraničného obchodu (rozdiel medzi exportom a importom). Na druhej strane domáci dopyt medziročne poklesol. Je to predovšetkým pre pretrvávanie útlmu konečnej spotreby domácností a poklesu stavu zásob.

Celková zamestnanosť v tomto období dosiahla 2,437 milióna osôb a medziročne sa zvýšila o 0,2 %. Ak odstránime sezónne vplyvy, tak počet zamestnaných v porovnaní s 3. štvrťrokom minulého roka vzrástol o 0,2 % a medzikvartálne o 0,1 %.

Ako sme spomínali vyššie, tak toto je iba rýchly odhad HDP a nezamestnanosti. Štatistický úrad SR prinesie presnejšie údaje, vrátane štruktúr jednotlivých ukazovateľov na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov 5. decembra 2023.

97%

Zarábaj aj ty na raste kryptomien.

Začni ich nakupovať na Binance a získaj 100 dolárový vstupný bonus.

100 USD ZDARMA Pozrieť recenziu

Sponzorovaný obsah

Nezamestnanosť zrejme porastie

Podľa centrálnych bankárov zníženie úrokových sadzieb tak skoro nenastane. Ide o jeden zo základných ukazovateľov recesie, ktorý predražuje peniaze a tie sa stávajú menej dostupnými.

Navyše kritický deficit Slovenska môže spôsobiť aj to, že nám ratingové agentúry znížia rating a zahraniční veritelia nám opäť zvýšia úrokové sadzby. Nižšia produkcia však spôsobuje nárast nezamestnanosti.

Nezamestnanosť v Európskej únii je na úrovni 6 %, zatiaľ čo v eurozóne 6,5 %. Na Slovensku sa pohybuje niekde okolo hodnoty 5,7 %. Historicky ide o nízke hodnoty, no tento trend sa môže čoskoro zmeniť.

Ani slovenský priemysel nie je na tom najlepšie. Medziročne došlo k poklesu tržieb o 5,9 %, čo je dvojnásobné zrýchlenie oproti augustu. Vývoj najviac ovplyvnil pokles v dodávke elektriny a plynu o 42,6 %, vo výrobe kovov o 15,9 % a vo výrobe výrobkov z gumy a plastu o 17,9 %. Napriek poklesu priemyslu rast HDP stále stimuluje produkcia automobiliek a mierny vzostup energetiky.

Prečítajte si aj: Čaká nás na Slovensku prudký nárast nezamestnanosti?

The post Ekonomika Slovenska medziročne vzrástla. Bude to však stačiť? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Dnes to bude trochu viac analytické a pozrieme sa na porovnanie vývoja rastu HDP a dlhu vzhľadom k HDP. To sú asi tie najčastejšie využívané indikátory, aj nimi sa dá celkom dobre manipulovať, ale určite sa nedá vychádzať iba z nich. V každom prípade nebude na škodu pozrieť sa, aký bol v predošlých 25 rokoch vývoj a hlavne je to dobré vedieť kvôli tomu, že za tento rok sa očakáva výrazný pokles HDP. Respektíve záporný rast. 

Zlato – najlepšia istota v čase krízy – Oplatí sa nakupovať aj keď je najdrahšie v histórii?

Vývoj dlhov voči HDP

Ako je v legende zaznačené, tak plná línia znázorňuje vývoj Spojených štátov a prerušovaná eurozónu. Tu môžeme hneď vidieť, že rast dlhu voči HDP rástol dramaticky po finančnej kríze v rokoch 2007 – 2008 a cca v roku 2014 sa to trochu upokojilo. Avšak v eurozóne ten dlh (podľa grafu) začal klesať, čo je v konotácii na extrémne nízke úrokové sadzby a expanzívnu monetárnu politiku celkom zaujímavé zistenie.

On samozrejme rastie v absolútnych číslach, ale relatívne klesá. Aj tak je nejakých 85 % voči HDP veľké číslo a po tomto roku zasa určite naskočí na stúpajúcu trajektóriu. Čo sa týka USA, tak v posledných rokoch ten stúpajúci trend nie je až taký dramatický, ale nenechajte sa oklamať, pretože v absolútnych číslach je to zase iný pohľad. V každom prípade je v súčasnosti vládny dlh voči HDP asi 107 %.

Cena Ropy zase rastie! – Koniec lacného benzínu a nafty?

Ročný rast HDP

Tu nie je čo riešiť. Rok 2008 je jasný, to išlo všetko tvrdo z kopca. Potom sa to v Spojených štátoch vrátilo do normálu, lebo krivka oscilovala medzi 1 – 4 % ročným rastom HDP. V eurozóne bol vývoj o niečo horší a vzhľadom k aktuálnej „kríze“ môžeme očakávať, že ten pád bude minimálne podobný, ako to bolo v roku 2008.

Záver

Viac samozrejme budeme vedieť na konci tohto roka, takže je to teraz ešte také strieľanie od boku. Ale už vďaka dátam za prvý kvartál je zrejmé, že obe ekonomiky dostali poznateľný negatívny šok a nedá sa veľmi predpokladať, že sa z toho do konca roka tak ľahko dostanú. V podstate sa dá očakávať, že rast HDP bude za aktuálny rok záporný. Čo sa týka dlhu, tak osobne očakávam, že rast naberie momentum.

Čo však môže za príchod tejto krízy? Je to snáď koronavirus,ktorý nám pokazil prosperitu? Ani náhodou! Ekonómov a centrálnych bankárov síce prekvapil a pôsobil ako akási rozbuška, ktorá krízu odpálila, no za krízu samotnú môže niečo iné:

Chamtivosť, arogancia a nie korona môže za príchod krízy! – Ale splatíme to my

The post Dlhy v EÚ vs. USA – Ako sú na tom dve najsilnejšie svetové ekonomiky? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.