Nedávno sa vyjadril predseda rady guvernérov Federálnej rezervnej banky Jerome Powell, že by si všetci vrcholní predstavitelia inštitúcie mali dávať pozor, čo sa týka verejných vyhlásení. Každé toto vyhlásenie má nepochybne vplyv na očakávania, čo dokáže tiež do určitej miery reálne zamávať s trhom. V každom prípade sa mi zdá, že sa jednotliví guvernéri FEDu slovami Powella určite neriadia.

Čas od času niekto z nich prednesie svoje názory, ktoré sú bohužiaľ dosť často v protiklade. Človek potom vôbec nevie, čo zase nabudúce vymyslí. V každom prípade sa bostonský šéf FEDu Eric Rosengren vyjadril, že nanajvýš podporuje fiškálne stimuly v rámci programu Joea Bidena. Podľa jeho slov je na finančné injekcie do ekonomiky pravá chvíľa, pretože sú úrokové sadzby nulové.

Nulové úrokové sadzby

Keď sú úrokové sadzby nízke, požičiavanie nových peňazí je lacné. Teda je aj lacné podporiť cez fiškálne stimulačné programy investícií a spotrebu, bez čoho hospodárstvo nemôže samozrejme fungovať. Je to však vyháňanie čerta diablom, čo sa nám v budúcnosti určite vráti. Bohužiaľ sa negatívne dopady nijako neriešia, vlastne si myslím, že je to všetkým úplne jedno.

Zase na druhej strane si FED a americká vláda môžu tieto stimuly dovoliť bez toho, aby spôsobovali markantnú cenovú infláciu. To však platí jedine pre infláciu meranú cez spotrebný kôš. Infláciu aktív totiž vidíme úplne všetci na trhoch s akciami a Bitcoinom. Všetko sa nafukuje, čo je práve spôsobené kvantitatívnym uvolňovaním, fiškálnymi stimulmi a nízkymi úrokovými sadzbami.

V grafe pred vami je však graf s peňažným agregátom M2 a obehom peňazí v rámci menového agregátu M2. Aj napriek tomu, že peňažná zásoba rastie, obrátkovosť strmo klesá. Tie peniaze z kvantitatívneho uvoľňovania nejdú vôbec do obehu, a preto je inflácia stále nízka. Dokonca hrozí deflácia, čoho sa všetci ekonómovia obávajú. Deflácia je známkou toho, že je v hospodárstve obrovský problém.

Osobne sa nepovažujem za veľkého fanúšika keynesiánstva, ale objektívne môžeme vážne skonštatovať, že zdravá inflácia má v ekonomike svoju nezastupiteľnú úlohu. Bez nej by spotreba a výroba stála dosť na vode.

Tým sme ale mierne odbočili od slov šéfa bostonskej pobočky FEDu, ktorý ďalej uviedol, že minimálne v prvej polovici roka 2021 zostane ich politika bez zmien. Trochu sa šuškalo, že by v dohľadnej dobe mohli zdvíhať úrokové sadzby, ale osobne som tomu veľmi neveril. Prvé dobré makroekonomické dáta budú najskôr počas roka 2022, takže do tej doby FED s najväčšou pravdepodobnosťou k politike „uťahovania“ nepristúpi.

Na záver

Racionálni investori by zaiste mali fiškálnu a monetárnu politiku sledovať. Makroekonomické fundamenty vám totiž dodajú taký ten potrebný kontext, bez ktorého nie ste absolútne schopní dostatočne trhu porozumieť. Väčšina krypto komunity to nechápe, ale vlastne by mali FEDu a americkej vláde ďakovať, že Bitcoin dosiahol až neuveriteľné cenové výšky.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

ANALÝZA – Pokračovací pattern ako predzvesť na ďalšiu expanziu Bitcoinu?

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Ing. Jaroslav Jarolím.

The post Bostonský šéf FEDu podporuje fiškálne stimuly – Ďalší negatívny zásah pre dolár? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Nedávno mali vysokí predstavitelia Federálnej rezervnej banky (FED) schôdzu, na ktorej sa nakoniec zhodli, že súčasnú zavedenú politiku ponechajú nezmenenú. Pritom vraj ešte nedávno uvažovali, že by svoj nákupný program ukončili a nechali ekonomiku a kapitálové trhy bez väčších zásahov. Niečo podobné sa už nejakú dobu očakávalo, ale z akéhosi dôvodu nechcú s doterajšou politikou prestať.

Pravidelné nákupy dlhopisov

Súvaha FEDu

Federálna rezervná banka vykonáva už pomerne dlhú dobu operácie na voľnom trhu formou nákupov dlhopisov. A to nielen tých korporátnych, ale aj štátnych. Bohužiaľ, v dnešnej dobe je možné, aby centrálna banka nepriamo financovala chod štátu. Inými slovami ide o kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré je v dnešnej dobe hojne rozšírené naprieč centrálnymi bankami po celom svete.

FED v každom prípade každý mesiac nakupuje aktíva v hodnote 120 miliárd dolárov, čo nie je málo, ale v kontraste s prvým a druhým kvartálom je to kvapka v mori. Zo súvahy FEDu môžeme vyrozumieť, že nákupy boli v uvedenom období skutočne markantné a ľahko z toho exponenciálneho rastu spoznáme, že niečo nie je v poriadku. Respektíve nie je normálne, aby centrálna banka držala aktíva za 8 biliónov dolárov.

Bohužiaľ, novo zavedený trend sa asi len tak nezvráti a musíme teda počítať s tým, že sústavné zásahy centrálnych bánk sú akousi normou. Peniaze sa teda budú „tlačiť” ako na bežiacom páse a úspory všetkých budú extrémne znehodnocované. Navyše úrokové sadzby sú takmer nulové, takže je nemalá motivácia brať si lacné pôžičky na investície.

To samozrejme vedie k ďalšiemu inflačnému tlaku a ako vieme, peniaze z týchto pôžičiek idú najčastejšie do aktív, ako sú akcie, nehnuteľnosti a trebárs aj do Bitcoinu. Ak sa na ľubovoľnom trhu cenová hladina rýchlo nafukuje, môžete si byť istí, že na tento trh plynie hromada vytlačených dolárov, ktoré FED vytvoril jedným tlačidlom myši.

Čo to pre nás znamená?

Dolárový index (DXY)

Ako som už naznačil vyššie, menová inflácia môže spôsobovať aj infláciu aktív a do istej miery aj spotrebného tovaru. Pri tých aktívach každý vidí, že sa nafukujú, takže to nie je práve veľké zistenie. Avšak menová inflácia sa úplne vidieť nedá, kým sa človek nepozrie na graf nejakého agregátu ako je M2. Menová inflácia sa dá spoznať aj podľa toho, že výmenný kurz meny rapídne oslabuje voči iným menám.

Dolárový index je zložený z koša výmenného kurzu amerického dolára voči ďalším šiestim svetovým menám. Nemusíte teda sledovať jednotlivé menové trhy, lebo na to stačí DXY. Od chvíle, keď FED začal extrémne agresívnu monetárnu politiku (marec 2020), výmenný kurz dolára nesmierne trpí. Čo je teda dané tým, že peňažná zásoba sa navyšuje.

Preto každý držiteľ amerického dolára saturuje zo svojho vrecka ich hospodársky rast. To je celkom dobrá motivácia tejto meny sa zbaviť. Nič však nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.

Na záver

Do budúcna sa veľmi nedá počítať s tým, že by Federálna rezervná banka príliš ľahko upustila od súčasného smerovania. Prečo aj, keď im to vlastne funguje? Hospodársky rast a akciové trhy týmto spôsobom nakopávajú, ale že je všetko drahé, už ich nemusí trápiť.

V každom prípade bude rok 2021 veľmi inflačný a môžeme len dúfať, že sa to nepreleje aj do spotrebného koša. Predstavte si, že by rástli ceny potravín rovnako ako je to na akciovom a realitnom trhu. Z toho by bol armagedon.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Demokrati o krok bližšie k ovládnutiu senátu – zlá správa pre dolár a akciový trh?

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Ing. Jaroslav Jarolím.

The post Fed bude pokračovať v politike, ktorá Bitcoinu pomohla dosiahnuť ATH – čo to znamená pre trhy? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Hlavne v druhej polovici tohto roka som sa často venoval monetárnej politike Federálnej rezervnej banky a fiškálnej politike Spojených štátov. Jednoducho preto, že nás, ako aktívnych účastníkov na kapitálových trhoch, by to malo zaujímať. A zaujímať by nás to malo samozrejme preto, lebo spomenuté politiky nesmierne ovplyvňujú globálny trh.

FED tlačí ako o život

Súvaha FEDu

V dnešnom článku by som chcel v stručnosti zhrnúť hlavne politiku Federálnej rezervnej banky. Fiškálnu politiku dnes nechajme stranou, pretože v poslednej dobe práve o tejto téme referujem celkom často. FED v každom prípade v roku 2020 tlačil peniaze v rámci kvantitatívneho uvoľňovania (QE) ako o život, čím sa vlastne zabránilo hlbokej recesii na akciových trhoch.

Centrálne banky v dnešnej dobe samozrejme dávno netlačia peniaze, ale je to tak zaužívané, že sa spomínaný termín používa dodnes. Je však pravda, že vhodnejšie je hovoriť o realizácii uvoľnenej monetárnej politiky alebo spomenúť konkrétny nástroj, ako je kvantitatívne uvoľňovanie. Faktom je, že väčšina peňazí z QE ani nejde reálne do obehu. To je presný dôvod, prečo je cenová inflácia v Spojených štátoch na smiešnych 1,2 %.

Menová inflácie len nafukuje realitný a akciový trh, čo musí vidieť aj úplný laik. Preto napríklad ja osobne nahliadam na infláciu meranú spotrebným košom cez prsty. Keynesiánci by vám však vysvetlili, že takto je to úplne správne. Neoklasici však už nie. To je ale pre nás nepodstatné – my musíme len týmto mechanizmom porozumieť, pretože ovplyvňujú celý ekonomický systém.

Pravdou však je, že je až desivé, ako sa nafukuje súvaha (balance sheet) FEDu, v ktorej boli ešte asi vo februári aktíva za viac ako 4 bilióny amerických dolárov. V júni to už bolo viac ako 7 biliónov dolárov. Stačilo iba niekoľko mesiacov a súvaha sa nafúkla približne o 80 %.

Dolárový index DXY

Výmenný kurz amerického dolára však vďaka menovej inflácii neskutočne trpí, čo najlepšie premieta dolárový index. Dolárový index od marca stratil skoro 13 %, čo je na tomto konkrétnom trhu ohromný pokles. Logicky všetci aj z dolára utekajú, vďaka čomu sa tiež prifukujú aktíva – Bitcoin, akcie, nehnuteľnosti, drahé kovy. Iná možnosť ani nie je.

Peňažná zásoba (M2)

Možno niektorí z vás zaregistrovali, že agregát peňažnej zásoby M2 neustále stúpa, aj keď súvaha FEDu je už pol roka relatívne stabilná. Že peňažná zásoba neustále rastie, je teraz dané hlavne fiškálnou politikou vlády Spojených štátov, ktorá si neberie servítku a „tlačí“ tiež do ekonomiky hromadu likvidity cez najrôznejšie dostupné nástroje. V každom prípade bola peňažná zásoba cca za desať rokov navýšená o neuveriteľných 100 %.

Obeh peňazí (M2)

Ako som vyššie písal, nízka inflácia je predovšetkým vďaka tomu, že vytlačené peniaze z podstatnej časti vôbec nejdú do obehu. Čo vidíme na grafe obehu peňazí agregátu M2. Logicky teda nie je šanca, aby sa čokoľvek premietlo v spotrebnom koši. Vlastne sú z určitej časti donútení dodávať likviditu, pretože všetci začínajú šetriť – poznáme z toho strmý pokles krivky za Q1.

Centrálne banky si teda môžu tlačiť peniaze, ako chcú. Len ukážu na infláciu, že všetko je v rozumnej miere. Keď sa však pozriete na bublajúce ceny na akciovom a realitnom trhu, dôjde vám, že nič v rozumnej miere nie je.

Na záver

Vôbec teda nemožno nijako očakávať, že súčasná politika Federálnej rezervnej banky prejde nejakou radikálnou zmenou. Kvantitatívne uvoľňovanie sa stáva absolútnym štandardom. Vlastne by bez QE niektoré ekonomiky čakal úplný krach a nutnosť mohutnej transformácie, čo sa týka predovšetkým Japonska.

Japonská centrálna banka je v QE vôbec najagresívnejšia a prevádzkuje ho už od prelomu milénia. Kým teda centrálne banky budú tlačiť na trhy likviditu, všetky aktíva prirodzene porastú na cene. Keby som to mal povedať „polopaticky“, rok 2021 bude tiež nepochybne dosť inflačný.

ANALÝZA – Bitcoin váha, treba sa obávať?

Táto analýza je len orientačná a neslúži ako odporúčanie na kúpu alebo predaj. Situácia na trhu sa kedykoľvek môže zmeniť. Špekulatívne obchody na kapitálových trhoch sú veľmi rizikové!

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Ing. Jaroslav Jarolím.

The post Zhrnutie politiky Federálnej rezervnej banky za rok 2020 – Bude rok 2021 tiež inflačný? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Viete, čo je tzv. true money supply (TMS)? Ide o agregát, ktorý je zložený z hotovosti, depozít na vyžiadanie, úspor, vládnych depozít vo FEDe. Keby som to mal zhrnúť, tak sú to peniaze, ktoré sú okamžite dostupné na transakciu a sú vlastne veľmi likvidné. Tento agregát sa nazýva aj US monetary inflation rate a vďaka Federálnej rezervnej banke sa nám práve TMS tak akosi v posledných niekoľkých mesiacoch nadmerne nafúkol.

Aktuálne hodnoty dokonca predčili dobu po prasknutej špekulatívnej bubline z rokov 2000 – 2001, tzv. Dot com bubble a v mnohom predčí aj obdobie po finančnej kríze z roku 2008. FED skrátka svojou politikou vytvára veľmi dobré podmienky na to, aby v Spojených štátoch bola vysoká inflácia a zároveň tým tak trochu znehodnotila dolár.

Ak si nechcete nechať ujsť naše spravodajstvo, dajte nám like na facebooku. Alebo začnite pravidelne sledovať Kryptomagazin. A nenechajte sa zmiasť názvom! Nesnažíme sa vám nanútiť kryptomeny. I keď tie sú tiež skvelým nástrojom, ako sa vyhnúť finančným machináciám centrálnych bánk. Rovnako dobré sú však aj vzácne kovy. Čo je lepšie v tejto kríze? Striebro či zlato? Prečítajte si našu analýzu.

Vývoj true money supply

Keď vezmeme do úvahy iba posledných 20 rokov, tak na začiatku roka 2002 malo TMS vyše 19 % po tej spľasnutej Dot com bubline. Bolo to zapríčinené snahou o zvýšenú likviditu na trhoch, čomu vytvoril FED podmienky. Prečo to robí? Kríza z roku 1929 totiž ukázala, že nízka likvidita a vlastne nízky peňažný obeh automaticky znamená totálny krach finančných inštitúcií. Nejde teda o neodôvodnenú politiku, pretože to možno oprieť skoro o sto rokov starú skúsenosť, ktorá bola dosť bolestivá. V priebehu ďalších rokov sa TMS sústavne znižovalo, ale po kríze z roku 2008 je ten trend asi zrejmý.

Až v roku 2012 sa situácia v tomto ohľade začala upokojovať a peňažné zásoby sa začali znižovať. Prvý výkyv tu máme zo začiatku roka 2018, kedy vôbec prvýkrát po rokoch prebehol na US akciových indexoch v priebehu pár dní prepad viac ako o 10%. Do konca roka 2019 sa TMS znižovalo a potom tu vidíme doslova výstrel na mesiac až takmer na 20 %. Z tej exponenciály na grafe ide celkom hrôza, a keby sme len z tohto mali vyvodzovať, či tu teda tá kríza naozaj je, na to nech si radšej odpovie každý sám.

Akcie tak rozhodne nevyzerajú. Prečítajte si náš dnešný prehľad z trhov – akciových, komoditných a samozrejme kryptomenových – Akcie na novom maxime! Bohatí zarábajú a my to po kríze zaplatíme infláciou

Vytváranie peňazí v štýle banánových republík

Aj keď je tá skúsenosť z minulosti jasná, nič to nemení na tom, že Federálna rezervná banka „tlačí“ peniaze v štýle nejakej banánovej republiky z Latinskej Ameriky či Afriky. Čo z toho môže vzísť? Pamätáte si ešte, ako sa na začiatku milénia prepadlo euro voči doláru takmer o tretinu – na 83 dolárových centov za euro? Dolár bol neskutočne silná mena a práve po týchto zásahoch začal na zahraničných menových trhoch strmo oslabovať. Zásadná otázka ale je, či sú rovnaké podmienky ako počas Dot com bubble a poslednej finančnej krízy. Vzhľadom na to, že aktuálne majú Spojené štáty tú najväčšiu nezamestnanosť za posledné dekády obávam sa, že tá východisková pozícia je teraz oveľa horšia.

Na základe toho čoskoro uvidíme, či TMS začne klesať, či naopak ešte viac stúpne. Mám obavy, že je dosť pravdepodobná jedna vec a to, že v nasledujúcich rokoch bude pozícia dolára o niečo horšia. Ale iba v tom prípade, že ostatné meny na tom nebudú ešte horšie, čo je tiež reálne. Európska centrálna banka sa správa ešte viac diletantsky, takže aj napriek tejto skutočnosti môže paradoxne dôjsť k posilneniu dolára. Bude fakt dosť zaujímavé sledovať, ako to nakoniec dopadne.

„Koronakríza“ rýchlo poškodzuje slovenskú ekonomiku – Ako sa z toho poučiť?

Záver

Analýza makrodát je veľmi prospešná vec, pretože si jednak nalejeme čisté víno, ale hlavne sme schopní odhadovať, čo môže nasledovať. Je určite nezmyselné zameriavať sa len obmedzene na pár indikátorov/agregátov. Treba sa snažiť premýšľať v globále. Ako som už spomenul, z analýzy týchto dát môžeme celkom pokojne tvrdiť, že dolár v globále oslabí, pretože k tomu v minulosti došlo. Lenže ostatné meny z tejto krízy môžu oslabiť ešte viac a tak by z toho dolár pokojne mohol vyjsť ako víťaz.

Nakoniec… tak ako vždy. Američania proste vedia, ako využívať hegemóniu svojej meny na manipulovanie celého sveta. A vlastných občanov. Naplno to začali robiť v roku 1971, keď zrušili zlatý štandard. Skončil tak Brettonwoodsky monetárny systém, začalo obdobie nekonečnej inflácie a korupcie. Viac sa dočítate v ďalšom mojom článku:

Ukončení zlatého standardu jako začátek korupce a nekonečné inflace (1. část)

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Jaroslav Jarolím.

The post Americká inflačná strela až na mesiac – True money supply ako potvrdenie recesie ekonomiky! appeared first on KRYPTOMAGAZIN.