Občania si tento víkend v predčasných parlamentných voľbách zvolili politické strany, ktoré nás budú najbližšie štyri roky reprezentovať. Okrem toho tieto strany zinkasujú milióny eur, informuje o tom denník Pravda.

Politické strany investovali do svojich kampaní dokopy 21 miliónov eur, ale výdavky jednej politickej strany nesmeli presiahnuť hranicu dvoch miliónov eur. K tomu sa však pripočítajú aj financie za predkampane, ako aj dodatočne uhradené faktúry po voľbách.

Politické strany, ktoré v predčasných parlamentných voľbách prekročili hranicu 3 %, dostanú od štátu príspevok zo štátneho rozpočtu. Celková suma sa skladá dokopy z troch častí a to príspevku za hlasy, príspevku na mandát a príspevku na činnosť. Dokopy to bude štát stáť vyše 93 miliónov eur.

Prvé peniaze už do konca roka

Prvá finančná dotácia bude pozostávať z príspevkov za hlasy, ktorý strany dostávajú po voľbách jednorazovo. Ten sa vypočíta z priemernej mzdy za rok 2022, pričom politická strana dostane príspevok za každý získaný krúžok.

Strana Smer-SD si tak prilepší o 8,88 milióna eur, Progresívne Slovensko získa necelých 7 miliónov eur a tretí Hlas-SD má nárok na sumu necelých 5,7 milióna eur. Ďalšiu časť dotácie tvoria príspevky, ktoré strany budú dostávať pravidelne do konca volebného obdobia.

Výsledky predčasných parlamentných volieb 2023. Zdroj: Štatistický úrad SR

Ak sa na to pozrieme dokopy, tak víťaz volieb získa celkovo sumu viac ako 23 miliónov eur, PS dostane vyše 18 miliónov eur, Hlas-SD zinkasuje vyše 15 miliónov eur, OĽaNO si prilepší o 9 miliónov eur, KDH sa dostane k sume vyše 7 miliónov eur, SaS získa 6,6 milióna eur a SNS 5,9 milióna eur.

K príspevku sa dostanú aj strany, ktoré získali viac ako 3 %, ale už 5 % na vstup do parlamentu sa im dosiahnuť nepodarilo. Sem patrí politická strana Republika, ktorej štát vyplatí sumu 3,6 milióna eur a Aliancia, ktorá dostane 3,3 milióna eur.

Strany ako Demokrati alebo Sme rodina, ktoré získali menej ako 3 %, budú musieť splácať dlhy vlastnými prostriedkami. Štát im v tomto prípade vyplatí len 17 tisíc eur ako náhradu za poplatok, aby sa mohla strana zúčastniť volieb.

Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.

Poverenie od prezidentky a začatie rokovaní

Smer-SD po voľbách obsadí v parlamente 42 kresiel, PS zaberie 32 kresiel, Hlasu-SD pripadne 27 kresiel, OĽaNO si vezme 16 kresiel, KDH 12, SaS 11 a SNS 10 stoličiek.

Líder politickej strany Smer-SD Robert Fico dostal od prezidentky SR Zuzany Čaputovej poverenie o zostavení vlády. V hre sú rôzne možnosti koalície, najpravdepodobnejšie je spojenie so stranami Hlas-SD a SNS. Takáto koalícia by mala v parlamente 79 poslancov.

Prečítajte si aj: Skupine Slovákov v októbri cinkne na účet zvýšený prídavok: Dostanú takmer 200 eur

The post Zvolené politické strany sa poriadne nabalia. Koľko zinkasuje víťaz volieb? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Povedzme si pravdu – slovenská politická scéna je poriadne divoká. Realita je ale taká, že politika ovplyvňuje náš každodenný život, a preto sa jej nemôžeme vyhnúť. A rovnako tak sa nemôžeme vyhnúť ani kauzám, ktoré otriasli politickou scénou.

Čo je na nich zaujímavé, je pritom to, že ich „hlavní aktéri“ v politike zotrvali aj potom, ako sa prevalili, a o hlasy sa uchádzajú aj v dnešných parlamentných voľbách.

Kauza Gorila

Kauza Gorila je jednou z najznámejších a najkontroverznejších politických káuz v slovenskej histórii. Pomenovaná podľa kódového názvu operácie Slovenskej informačnej služby (SIS) sa týka podozrení z rozsiahlej korupcie na najvyšších miestach slovenskej politiky na prelome tisícročí.

Na verejnosť vyplávala v decembri 2011, keď sa na internete objavil spis zvaný Gorila, ktorý obsahoval podozrenia z podplácania politikov a vysokých úradníkov zo strany finančnej skupiny Penta. Tá mala údajne ovplyvňovať rozhodnutia vlády Mikuláša Dzurindu v období rokov 2005 – 2006.

Medzi hlavné postavy kauzy Gorila patrí Jaroslav Haščák, jeden z partnerov finančnej skupiny Penta, ktorý mal podľa spisu Gorila organizovať stretnutia v bytovom dome na Vazovovej ulici v Bratislave, kde malo dochádzať k podplácaniu politikov.

Kauza Gorila mala výrazný dopad na slovenskú politiku. Dôvera občanov v politickú elitu výrazne klesla a značne ovplyvnila výsledky nasledujúcich volieb.

Jedným z najzaujímavejších detailov kauzy je, že aj napriek rozsiahlym podozreniam a dôkazom sa nikdy nepodarilo nikoho za účasť na korupčných praktikách usvedčiť.

Financovanie SDKÚ-DS

Jednou z káuz bola aj kauza SDKÚ-DS, ktorá sa odohrala v ére, keď stranu viedol Mikuláš Dzurinda. Prečo bola taká významná a aký mala dopad na slovenskú politickú scénu?

Kauza SDKÚ-DS sa týka financovania strany. Konkrétne sa jednalo o podozrivé financovanie volebnej kampane strany v roku 2010. Peniaze prichádzali z neznámych zdrojov a ich pôvod bol nejasný. Dzurinda na otázky, odkiaľ pochádzajú, nevedel odpovedať.

Reakcie na túto kauzu boli veľmi silné. Verejnosť bola pobúrená a odmietala akceptovať takúto úroveň korupcie.

Po tejto kauze sa výsledky volieb výrazne zmenili. Strana SDKÚ-DS prudko stratila na popularite a nedokázala sa opäť zotaviť. Veľkým víťazom sa stali strany, ktoré predstavovali alternatívu k tomuto systému. Kauza tak viedla k výraznej zmene na slovenskej politickej scéne.

Strana Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS) bola založená v roku 2000, keď sa odtrhla od vládneho bloku Mikuláša Dzurindu. V prvých voľbách v roku 2002 strana získala 15,09 % hlasov a skončila na druhom mieste. Následne sa stala súčasťou vládnej koalície a podieľala sa na podstatných ekonomických reformách.

V roku 2004 strana získala najviac hlasov v prvých voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku. V parlamentných voľbách v roku 2006 strana získala 18,35 % a 31 mandátov, skončila na druhom mieste a prešla do opozície. Volebné obdobie 2006 – 2010 bolo pre stranu významné najmä pre ich úspechy v zahraničnej politike – vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie v roku 2004.

V parlamentných voľbách v roku 2010 strana získala 15,42 % hlasov a opäť sa stala súčasťou vlády, tentoraz v koalícii s SaS, KDH a MOST-HÍD. Po týchto voľbách však strana začala postupne strácať na popularite a v roku 2012 získala len 6,09 % hlasov.

Veľkým prelomom v histórii strany boli parlamentné voľby v roku 2016, kedy SDKÚ-DS získala len 0,26 % hlasov a neprešla tak ani do parlamentu. Od tohto roku strana vyvíja len minimálnu aktivitu a jej preferencie sa pohybujú okolo 1 % hranice.

Kauzy strany Smer-SD

Kauzy politickej strany Smer-SD sú široko diskutovanými témami na celom Slovensku. Mnohé z nich sú späté s kontroverznými postavami, ako sú Ladislav Bašternák, Marián Kočner či Antonino Vadala.

Ladislav Bašternák, považovaný za jedného z najväčších daňových podvodníkov v histórii Slovenska, bol úzko spojený so stranou Smer-SD. Jeho prípad sa stal základom mnohých obvinení voči vtedajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi a ďalším členom strany.

Marián Kočner, ktorý je známy svojimi kontaktmi s politickými a podnikateľskými kruhmi na Slovensku, je tiež spojený so stranou Smer-SD. Tento prípad sa stal súčasťou najväčšieho škandálu spojeného s vraždou novinára Jána Kuciaka, ktorý vyšetroval Kočnerove podnikateľské aktivity.

Antonino Vadala, taliansky podnikateľ pôsobiaci na Slovensku, je tiež považovaný za kontroverznú postavu v súvislosti so Smerom-SD. Bol obvinený z podvodu a mafiánskej činnosti, a jeho meno sa často spomína v súvislosti s údajnými korupčnými škandálmi strany.

Strana Smer-SD je teda známa mnohými kontroverznými kauzami, ktoré ovplyvňujú jej image. A to nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Tieto kauzy sú často predmetom diskusií a kritiky.

Strana Smer-SD, ktorej predsedom je Robert Fico, bola dlhé roky dominantnou silou na slovenskej politickej scéne. Považuje sa za stranu ľavicového stredu a v minulosti získala silnú podporu voličov, predovšetkým vďaka politike sociálnej solidarity a ochrany práv pracujúcich.

Smer-SD bol založený v roku 1999 a rýchlo sa stal jednou z popredných politických strán na Slovensku. Svoj najväčší úspech dosiahla v parlamentných voľbách v roku 2012, kedy s približne 44 % hlasov získala absolútnu väčšinu v parlamente. V nasledujúcich rokoch sa jej však podpora začala postupne znižovať.

V roku 2020 strana Smer-SD výrazne stratila na svojej popularite. Vo voľbách získala iba 18,29 % hlasov a skončila na druhom mieste za stranou OĽaNO. Tento výsledok bol výrazným poklesom v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami v roku 2016, kedy strana získala 28,28 % hlasov.

Po voľbách v roku 2020 sa strana Smer-SD ocitla v opozícii a jej preferencie sa aj naďalej postupne znižovali. Jedným z dôvodov poklesu popularity strany Smer-SD je séria korupčných škandálov a afér, ktoré sa objavili počas jej vlády. Vývoj preferencií strany Smer-SD má však opäť rastúcu tendenciu.

Kauza Sulíkovej SaS

Kauza SaS (Sloboda a Solidarita) pripisovaná Richardovi Sulíkovi zasiahla slovenskú politickú scénu ako búrka. V centre tohto politického hurikánu sa nachádzal práve Sulík, predseda strany SaS a v tom čase aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

Kauzu odštartovalo zverejnenie videonahrávky, kde Sulík informuje kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera o interných politických rokovaniach.

Kauza negatívne ovplyvnila reputáciu strany SaS a Richrada Sulíka. Mnohí voliči a politici začali otvorene pochybovať o jeho integrite a dôveryhodnosti. Kauza tiež vyvolala otázky o transparentnosti politických rozhodnutí a významne ovplyvnila verejnú dôveru v politické inštitúcie.

Zaujímavosťou je spôsob, akým sa video dostalo na verejnosť. Bolo zverejnené na internete anonymne a rýchlo sa šírilo sociálnymi sieťami. Toto odhalenie viedlo k výzvam na Sulíkovu rezignáciu, čomu sa však dlho bránil.

Kauza SaS zmenila politickú mapu Slovenska. Strana SaS zaznamenala výrazný pokles preferencií a Richard Sulík musel nakoniec rezignovať na post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Táto kauza ukázala, že voliči sú citliví na otázky integrity a transparentnosti, a že nesprávne konanie politikov môže mať výrazné dôsledky.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) bola založená v roku 2009 pod vedením Richarda Sulíka. Od svojho vzniku sa preferencie tejto strany v slovenskej politickej scéne pomerne výrazne menili.

Po svojom založení strana SaS zaznamenala rýchly nárast popularity a už v parlamentných voľbách v roku 2010 získala 12,14 % hlasov. Toto obdobie bolo pre stranu veľmi úspešné a SaS sa stala súčasťou vládnej koalície.

V nasledujúcich voľbách v roku 2012 však SaS zaznamenala pokles preferencií a získala len 5,88 % hlasov. Toto obdobie bolo poznačené nespokojnosťou voličov so stranou a jej rozhodnutiami v rámci vládnej koalície.

Napriek tomu SaS dokázala svoje preferencie zlepšiť a vo voľbách v roku 2016 získala 12,10 % hlasov. Strana SaS sa tak opäť stala súčasťou parlamentu.

Vývoj volebných preferencií strany SaS teda ukazuje, že jej popularita sa v priebehu rokov značne menila. Strana dokázala prekonať obdobia poklesu a opäť si získať dôveru svojich voličov.

Zhodnotenie vplyvu káuz na slovenskú politiku

Slovenská politika a spoločnosť sa v minulých rokoch stretli s mnohými výzvami, pričom niektoré z nich priniesli aj veľké škandály a kauzy. Tieto prípady mali výrazný vplyv na celkový obraz slovenskej politiky, ako aj na dôveru občanov v politický systém.

Gorila je príkladom kauzy, ktorá odhalila hlboké korupčné praktiky na najvyššej úrovni slovenského politického života. Takisto sa stala symbolom nespokojnosti občanov so súčasným stavom, a preto mala silný vplyv na voličské rozhodnutia v nasledujúcich voľbách.

Kauza s Dzurindom a Sulíkom zase ukázala, že ani najvyššie politické posty nie sú imúnne voči obvineniam z korupcie a iných pochybení. Jej dôsledky sú stále citeľné, keďže podkopáva dôveru vo verejných činiteľov a zvyšuje skepsu voči politickým inštitúciám.

Často sa hovorí, že politika je špinavá hra, ale faktom je, že každý z nás do nej môže priniesť istú zmenu. Či už je to prostredníctvom hlasovania vo voľbách, vzdelávania sa o politických otázkach, alebo zdieľania svojich názorov s ostatnými.

Prečítaj si aj: Kto má šancu vyhrať dnešné voľby a zostaviť vládu?

The post Aktéri najväčších politických káuz zotrvali v politike. Na vysoký volebný výsledok majú šancu aj dnes appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Niektorí z vás si určite spomínajú na noc z 3. na 4. novembra roku 1994. Vtedajšia vládna koalícia zložená z HZDS, SNS a ZRS vtedy zasadila ťažký úder parlamentnej demokracii na Slovensku. Predmetná noc dostala názov „noc dlhých nožov“. Čaká nás dnes ďalšia?

Celé Slovensko nedočkavo čaká na to, ako dopadnú dnešné predčasné parlamentné voľby. Sily si v nich pomerajú kauzami už ostrieľaní lídri, ale aj úplní nováčikovia, ktorí v parlamentných laviciach ešte nesedeli.

Možných scenárov, ako môžu dnešné voľby dopadnúť, je pritom viac.

Dneska sa otvorili volebné miestnosti. Zdroj: shutterstock.com/andriano.cz

Posledný prieskum ukázal zaujímavé rozloženie síl

Posledný prieskum preferencií, ktorý bol zverejnený 27. septembra, realizovala exkluzívne pre televíziu JOJ agentúra AKO. Prieskum naznačil, že boj o víťaza môže byť naozaj veľmi tesný.

Na prvom mieste sa v ňom umiestnila strana Progresívne Slovensko (PS) s 18 %. Druhé miesto obsadil aktuálne opozičný Smer, ktorý by volilo 17,7 % opýtaných. Rozdiel medzi stranami bol teda skutočne minimálny, a poukazuje na to, že počas dnešnej volebnej noci môže o víťazovi rozhodnúť skutočne malý rozdiel.

Na treťom mieste sa v prieskume umiestnil Hlas s 15 %. Na štvrtom mieste sa ocitla koalícia OĽaNO, KÚ a Za ľudí s 9,4 %. Nezabúdajme však na to, že nakoľko ide o zoskupenie viacerých strán, nestačí im prekročiť prah 5 %, minimálna podpora musí presiahnuť až 7 %.

Do parlamentu by sa dostali tiež strany:

• SaS (7,3 %)
• KDH (6,1 %)
• SNS (6 %)
• Republika (5,4 %)
• Sme rodina (5,1 %)

Za prahom parlamentu by sa ocitli Demokrati so ziskom 4,3 %. Viacerí politológovia preto poukazovali na to, že o osude tejto strany môžu rozhodnúť práve doposiaľ nerozhodnutí voliči.

Boj o prvú priečku

Prieskumy všetkých agentúr dlhodobo dokazovali, že bojovať o víťaznú priečku budú tri strany, a to Progresívne Slovensko (PS), Smer a Hlas.

Predvolebná kampaň Progresívneho Slovenska (PS) je zaujímavá svojou kombináciou tradičných a inovačných prvkov. Strana vystupuje s modrou farbou a heslami o budúcnosti, ktoré sú jasne viditeľné na rôznych reklamných plochách. Predvolebný spot, ktorý niektorí kritici označili za „reklamu na banku”, ukazuje snahu osloviť širokú verejnosť a vytvoriť dojem zodpovednosti a spoľahlivosti.

PS sa snažia vstúpiť do priameho kontaktu s občanmi, či už v rámci tradičných predvolebných debát v sálach alebo priamo na uliciach. Táto stratégia umožňuje strane osloviť potenciálnych voličov na osobnej úrovni a zároveň poskytnúť príležitosť na otázky a diskusiu.

Napriek tomu, že kampaň PS je menej emotívna v porovnaní s inými stranami, Šimečkova strana si dokázala udržať v prieskumoch popredné miesta. To ukazuje, že ich prístup má širokú podporu medzi voličmi, aj keď nie je tak výrazný ako u niektorých konkurentov.

Strana bola ocenená za transparentnosť a nekonfliktnosť svojej kampane. Táto transparentnosť je dôležitá pre budovanie dôvery voličov a zabezpečenie toho, že politické strany konajú v súlade so svojimi verejne deklarovanými hodnotami a sľubmi.

Lietali aj päste

O neemotívnej a nekonfliktnej kampani však určite nemôžeme hovoriť pri strane Smer, ktorá opäť stavila práve na silné emócie. Na „prvom mieste” sa objavil konflikt medzi Robertom Kaliňákom a Igorom Matovičom, ktorý sa týkal témy migrantov.

K incidentu došlo na tlačovej konferencii Smeru-SD pred úradom vlády, kde sa Kaliňák stretol s lídrom hnutia OĽANO Igorom Matovičom. Ten narušil konferenciu vjazdom do terénu na aute a skandovaním volebných hesiel. Celý incident vyústil do fyzického konfliktu, keď sa Kaliňák pokúsil Matovičovi vytrhnúť mikrofón z ruky.

Táto situácia spôsobila veľký rozruch a vyvolala kritiku zo strany politikov. Konflikt kritizoval aj expremiér a volebný líder strany Modrí, Most-Híd Mikuláš Dzurinda, ktorý povedal, že je to zahanbujúce a ponižujúce.

Tento konflikt je len jedným z príkladov, ako strana Smer vstupovala do predvolebnej kampane. Napriek tomu, že sa strana snažila zdôrazniť svoje politické ciele a sľuby, tieto konflikty často zatienili ich politické posolstvo.

Na pokojnejšie prezentovanie stavili tentokrát „odídenci” zo Smeru, teda strana Hlas. Predvolebná kampaň sa pred dnešnými voľbami sústredila na vytvorenie silnej opozície proti súčasnej vláde a na obnovenie dôvery vo vládu. Strana Hlas sa aktívne snažila osloviť voličov cez sociálne médiá a verejné debaty, kde prezentovala svoje politické názory a snažila sa získať podporu voličov.

Strana Hlas tiež zdôraznila svoj záväzok k európskym hodnotám a snažila sa predstaviť seba ako spoľahlivého partnera v rámci Európskej únie. Taktiež strana Hlas sa zameriavala na mladé voličky a voličov, ktorí majú potenciál ovplyvniť výsledky volieb.

Zvyšné strany to nebudú mať jednoduché

Čo sa týka zvyšných politických strán, ich boj o voliča taktiež určite nebude jednoduchý.

Strana SaS (Sloboda a Solidarita) je momentálne v náročnej pozícii. Jej popularita sa v posledných mesiacoch pohybuje okolo hranice zvoliteľnosti, čo je výsledkom viacerých faktorov, predovšetkým káuz spojených s Richardom Sulíkom.

Takisto KDH malo v posledných mesiacoch pomerne kolísavé preferencie. Tie však ešte výraznejšie klesli po tom, čo šéf strany Milan Majerský označil komunitu LGBTI+ za „pliagu”.

SNS sa taktiež snaží udržať svoje miesto na politickej scéne, čo je v posledných mesiacoch kvôli kolísavým preferenciám pomerne náročné. Strana sa pohybuje na hranici zvoliteľnosti a snaží sa získať podporu svojimi národnými a konzervatívnymi hodnotami.

Politológovia a odborníci však so zhrozením sledovali preferencie strany Republika, ktorá je populárna vďaka svojej protisystémovej rétorike. Strana sa netají dlhodobým popieraním holokaustu, proruskou ideológiou či hlboko zakorenenou nenávisťou voči komunite LGBTI+, aktuálne preferencie však naznačujú, že do parlamentu sa dostať môže.

Je možné, že sa to podarí aj nemenej kontroverznému Borisovi Kollárovi a jeho hnutiu Sme rodina. Po mnohých kauzách spojených s jeho menom sa v posledných dňoch hovorilo aj o jeho údajnom zneužití SIS, napadnutí jeho expartnerky, či o tom, ako mal jednu zo svojich mileniek dvakrát prinútiť ísť na potrat.

Reč je o žene, ktorá na sociálnych sieťach vystupuje pod menom „Pimpinočka”. Po zverejnení jej spovede sa však strhla vlnka kritiky nielen na Kollára, ale aj na ňu. Mnoho ľudí je totiž presvedčených o tom, že za video dostala zaplatené, a že bolo len súčasťou antikampane vedenej proti Kollárovi.

https://www.youtube.com/watch?v=yaRFiHpLtV0

Aké sú možné scenáre?

Kým budeme nedočkavo čakať na prvé predbežné výsledky, pozrime sa na tri možné scenáre, ktoré nás môžu čakať.

Prvým je scenár, v ktorom zostaví vládu víťaz predčasných parlamentných volieb, ktorého tým poverí hlava štátu, Zuzana Čaputová. Predvolebné prieskumy ale naznačujú, že to vôbec nemusí byť jednoduchá úloha. Líder totiž musí získať vládnu väčšinu, teda 76 poslancov.

Aj minulosť ale naznačuje, že víťazstvo nemusí zaručovať, že strana vládu zostaví. V rokoch 1998 a 2004 sa to nepodarilo napríklad Vladimírovi Mečiarovi, ktorý síce vyhral, no vládu zostaviť nedokázal. Prezidentské poverenie tak musel vrátiť. Ak by sa tak stalo opäť, do úvahy prichádza druhý možný scenár, a to síce, že vládu bude zostavovať „dvojka”.

Existuje však aj tretí scenár, ktorý je síce veľmi málo pravdepodobný, avšak stojí za spomenutie. Naplnil by sa v prípade, ak by sa novú vládu nepodarilo zostaviť ani víťazovi volieb, a ani strane, ktorá skončí na druhom mieste. V tom prípade by muselo dôjsť k opätovným predčasným voľbám.

The post Kto má šancu vyhrať dnešné voľby a zostaviť vládu? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.