Svet, v ktorom žijeme, je zvláštny. Denne trávime 8-10 hodín v práci a na konci mesiaca dostaneme na oplátku zopár farebných papierikov. Je naozaj pozoruhodné sledovať, ako funguje ľudská myseľ. Od výmenného obchodu sme sa dostali až k vzácnym kovom a napokon sme skončili pri niečom, čo je de facto absolútne bezcenné. V tomto seriáli sa pozrieme na históriu papierových peňazí – na ich vznik, vývoj a, samozrejme, budúcnosť.

Na začiatok by sme sa ešte chceli poďakovať nášmu sponzorovi – DigiPay – ktorý financoval náklady spojené s vytvorením tohto seriálu. Budeme radi, ak si pozriete ponuku tejto zaujímavej firmy a podporíte tak vznikajúcu krypto-ekonomiku. Viac info nájdete v tejto tlačovej správe.

Od vzácnych kovov k fiatu

Peniaze vždy boli (a sú) pre ľudí niečím vzácnym – kľúčom, ktorý vám splní všetky vaše túžby. Môžete ho vymeniť za čokoľvek, za domov, jedlo, zábavu… Táto každodenná realita „priemerného občana” je však relatívnou novinkou. Papierové peniaze tu s nami nie sú veľmi dlho. No aj napriek tomu ľudstvu odomkli cestu k budúcnosti plnej prosperity, bohatstva, ale aj kríz.

Bývalý riaditeľ Deutsche Bank očakáva rast Bitcoinu – V máji spúšťa BTC trading desk!

Ešte predtým – od bartru k vzácnym kovom

Barter alebo výmenný obchod bol v minulosti primárnym spôsobom výmeny tovaru. Väčšina obchodov sa odohrávala na centrálnom trhovisku, v ktorom ste mohli nájsť všetko, od rýb, alkoholu, zvierat, až po trvalejšie výrobky, ako napr. oblečenie…

Vymieňať výrobky kus od kusu a zakaždým sa dohadovať na cene však zaberalo množstvo času, a tak naši predkovia začali experimentovať s prvými menami. Menu môžeme charakterizovať ako nosiča hodnoty, teda predmet, ktorý „v sebe” ukrýva niečo, čo je pre ľudí inherentne vzácne.

Nosič hodnoty má tieto vlastnosti:

• musí byť vzácny (t. j. nesmiete ho nájsť len tak na kraji cesty)
• musí sa dať deliť
• jeho pravosť sa musí dať jednoducho overiť
• nesmie byť príliš krehký (napr. sklenené mince nie sú veľmi dobrým nosičom hodnoty, pretože sa ľahko rozbijú)

Inými slovami, naši predkovia hľadali niečo, čo vydrží, čo je vzácne a čo by sa dalo používať v každodennom živote. Prvými menami sa stali mušle, kly, kosti… no väčšie civilizácie začali čoskoro používať drahé kovy ako zlato či striebro.

Budúcnosť financií – Čo je to DeFi – Decentralizácia finančného systému prinesie lepšie zajtrajšky pre celý svet

Zaujímavosť: Na ostrove Yap sa napríklad ako oficiálna mena používali gigantické vápencové „koblihy“, ktoré boli také veľké, že s nimi nikto nepohol a každý si radšej pamätal, komu patria. Niektoré vážili desiatky ton! Na ostrove neexistoval prirodzene sa vyskytujúci vápenec, takže tieto obrovské kamene boli skutočne vzácne a neduplikovateľné.

Jeden z týchto „vzácnych“ kameňov sa počas prevážania stratil v mori. Loď sa počas búrky potopila, no posádka prežila a ich nešťastný príbeh bol známy po celom ostrove. Tamojšia spoločnosť však kameň na dne mora neprestala používať a naďalej s ním obchodovala.

Do dnešného dňa niekto vlastní tento gigantický vápencový kameň!!!

Drahé kovy ako nevhodný nosič hodnoty v modernej spoločnosti

Vo vtedajšej dobe šlo o ideálne nosiče hodnoty. Bol tu však jeden problém – drahé kovy sú prakticky všade a nikto nad nimi nemá kontrolu. Ak ste vládca a chcete vytvoriť stabilnú krajinu s kvalitnou armádou a efektívnym poľnohospodárstvom, potrebujete „buffer” medzi obrovskou silou zlata a vašou ekonomikou. V opačnom prípade skončíte ako Egypt po návšteve panovníka africkej ríše Mali – Musa Keita (známeho aj pod menom Mansa Musa), ktorý do krajiny vpochodoval s takým veľkým objemom zlata, že v podstate položil egyptskú ekonomiku. Pre zaujímavosť, cena ťavy v zlate sa po jeho návšteve zdesaťnásobila!

„Meny založené na nedostatku čelia problémom spojeným so zmenou
„vzácnosti“ komodity, ktorá im dodáva hodnotu. V preklade to znamená, že ekonomika, ktorá je založená na zlate padne, ak bude zaplavená zlatom.“

Kúpa nehnuteľnosti v ČR za Bitcoin? Realitná kancelária začína prijímať kryptomeny

Nebolo by lepšie, keby štát „vlastnil“ svoju oficiálnu menu?

Drahé kovy sú navyše vcelku nepraktické. Ak máte veľa zlata, musíte ho schovať pred zlodejmi. Nie je to až taký veľký problém, pravdaže, za predpokladu, že dané zlato nechcete minúť, resp. neustále nosiť pri sebe.

Nebolo by lepšie vytvoriť inštitúciu, ktorá vaše zlato uchová v bezpečí a zároveň vám dovolí používať ho? Samozrejme, že bolo! Stačí, ak vám inštitúcia vydá akýsi doklad o tom, že dané zlato vlastníte a v prípade potreby vám doklad vymení späť za zlato. A tak vznikli prvé papierové peniaze.

Pretože „peniaze sú prostriedok, pomocou ktorého sa vymieňa tovar a nie hodnota, ZA ktorú za vymieňa tovar“. A presne toto je myšlienka, ktorá transformovala svet a dovoľuje nám vytvoriť hodnotu prakticky z ničoho (tak, ako to robíme my v Medial Base). Práve na tejto myšlienke je založená moderná ekonomika.

O vývoji papierových peňazí, ich transformácii na fiat a napokon aj o ich budúcnosti budeme písať nabudúce. V ďalšej časti sa pozrieme na problémy, ktoré priniesli prvé papierové peniaze a povieme si viac o ekonomike založenej na fiate. Ak si nechcete nechať ujsť ďalšie diely tohto seriálu, sledujte nás na facebooku, prípadne sa prihláste na odber notifikácií (návod nájdete tu).+

https://kryptomagazin.sk/drogy-zbrane-obchod-s-ludmi-anonymne-kryptomeny/

The post História papierových peňazí – Okolnosti vzniku prvých papierových peňazí appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Už niekoľkokrát sme na Kryptomagazine písali o nepríjemnej situácii, v ktorej sa momentálne nachádza Venezuela. Zlé hospodárenie vlády spôsobilo hyperinfláciu domácej meny. Venezuela sa tak dostala do bizarnej situácie. Táto krajina má na svojom území najväčšie známe zásoby ropy a napriek tomu je na mizine.

Do obehu sa v priebehu rokov dostávajú bankovky so stále väčšou nominálnou hodnotou. Toaletný papier stojí toľko, že sa viac oplatí utierať si pozadie priamo peniazmi. Jedlo nimi vyvážite.

Ľudia vo Venezuele sú však kreatívni a namiesto nariekania sa dali do práce. Z bezcenných bankoviek začali vyrábať rôzne predmety, napríklad tašky.

A samozrejme umenie. Je priam neuveriteľné, čo všetko títo ľudia dokážu.

Väčšina z nich sa aj tak váľa po uliciach a na smetiskách. Bolívar naozaj nikto nechce.

Nakoniec ešte pridávame video z ulíc Venezuely:

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

The post [FOTO] Obyvatelia Venezuely takto kreatívne využívajú bezcenné peniaze appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Anglicko 1640 – Prvé neoficiálne bankové bankovky začínajú cirkulovať po ostrove. O dvadsať rokov neskôr sa objavili aj prvé “polo-oficiálne papierové peniaze.” Peňažný systém sa zmenil. Zlaté mince začali byť priťažké a možnosť uložiť svoje bohatstvo v bezpečí trezoru dôveryhodnej bankovej inštitúcie a platiť “na diaľku” pomocou papierikov vymeniteľných za zlato bolo stále lákavejšie.

O vzniku papierových peňazí si môžete prečítať v prvom dieli tohto seriálu.

Pred tým, než rozoberieme problémy, ktoré sa vyskytli po vzniku papierových peňazí, by sme sa ešte chceli poďakovať nášmu sponzorovi – DigiPay – ktorý financoval náklady spojené s vytvorením tohto seriálu. Budeme radi, ak si pozriete ponuku tejto zaujímavej firmy a podporíte tak vznikajúcu krypto-ekonomiku. Viac info nájdete v ich tlačovej správe.

Frakčné bankovníctvo, frakčné rezervy a pôžičky

Papierové peniaze (bankovky) čoskoro nahradili zlato. Banky si veľmi rýchlo všimli, že  ľudia už o drahé kovy nemajú záujem. Papier je predsa omnoho menší, ľahší, dobre sa ním platí a banky začali vytvárať bankovky v štandardizovaných nominálnych hodnotách (1, 2, 5…). Logickým pokračovaním tohto experimentu bol vznik frakčného bankovníctva.

Čo je frakčné bankovníctvo?

Povedzme, že Banka X má v trezore 10 ton zlata. Teoreticky je pri tlačení bankoviek limitovaná týmto číslom. Realita však bola, samozrejme, iná. ľudia stratili záujem o “nepraktické zlato!” Prečo nevytvoriť bankovky, ktorých kombinovaná hodnota presahuje tento “hard cap?” A tak vzniklo frakčné bankovníctvo.

Banka X má v trezore 10 ton zlata a vytvorila bankovky s nominálnou hodnotou 100 ton zlata. Väčšina ľudí svoje bankovky nikdy nevymení za zlato, pretože verí svojej banke. Dokým existuje táto dôvera, systém nemôže padnúť. Banka tak vytvorila hodnotu rovnú 90-tim tonám zlata prakticky z ničoho.

Dôsledky vzniku frakčného bankovníctva

No super! Ľudia práve našli spôsob, ako “vytvoriť hodnotu” z ničoho. Británia sa tejto myšlienky chytila a rozhodla sa otestovať jej limity. Po prehranej vojne s Francúzskom v roku 1695 bola vytvorená Bank of England, ktorá mala za úlohu financovať znovu-vytvorenie anglickej námornej flotily.

Ďalším dôležitým míľnikom bol veľký londýnsky požiar, ktorý v roku 1666 pripravil o domov státisíce ľudí. Finančný génius (v tom čase doktor) Nicholas Barbon sa zaslúžil o vytvorenie National Land Bank a vytvoril prvé hypotéky.

Tieto finančné nástroje mali ďalekosiahly vplyv na Britskú ekonomiku. Frakčné rezervy vláde umožnili míňať viac zlata, než skutočne vlastnila a hypotéky zase uvoľnili peniaze, ktoré zablokovali investície do nehnuteľností.

Tok peňazí – základ úspešnej ekonomiky

17. a 18. storočia sa niesli v duchu finančnej revolúcie. Papierové peniaze veľmi rýchlo dopomohli vzniku nových myšlienok. Do tej doby prevládala náboženská ideológia, podľa ktorej mal každý míňať čo najmenej. Zlato je vzácne a plytvanie sa protiví Bohu!

Dnes už však vieme, že konzumný spôsob života je dobrý pre ekonomiku. Ak má obyvateľstvo veľkú kúpnu silu, firmy prekvitajú, štát prosperuje (dane) a kvalita života rastie. Naopak, ak ľudia míňajú málo, firmy krachujú, štát musí šetriť a ekonomika krachuje.

Riziká spojené s papierovými peniazmi

Papierové peniaze priniesli mnohé. Bohužiaľ, majú aj svoje riziká. Nebezpečenstvom číslo 1 je ľudská chamtivosť. Banka, ktorá funguje na frakčných rezervách musí neustále odolávať pokušeniu vytvoriť ešte viac bankoviek. A ešte viac bankoviek. A ešte viac bankoviek Pôžičky sa predsa splácajú reálnym zlatom. ľudia si však po čase všimnú že papierikov je viac ako zlata a bankovky začnú hromadne vymieňať za tento drahý kov.

Tlačenie peňazí rozhodne nevytvára hodnotu. Ak sa ľudia rozhodnú svoje papieriky vymeniť za zlato, máte problém. Ak sa obyvateľstvo celého štátu rozhodne vymeniť svoje bankovky za zlato, krachne celá ekonomika.

Papierové peniaze sú dobrý sluha, ale zlý pán a stáli za pádom nejednej krajiny.

Ako odstrániť toto riziko? No… pokiaľ máte dostatočne silnú ekonomiku a vplyv po celom svete, môžete vyhlásiť, že vaša papierová mena už naďalej nie je krytá zlatom. Dnes nám to pripadá úplne normálne, no opustenie zlatého štandardu bol obrovský krok ľudstva a jeho dôsledky v podobe finančných kríz pociťujeme dodnes.

O oddelení zlata a peňazí sa budeme baviť v ďalšej časti tohto seriálu. Ak to nechcete zmeškať, odporúčame sledovať nás na facebooku, prípadne sa prihlásiť na odber notifikácií (návod nájdete tu).

The post História papierových peňazí – časť druhá – od zlatých papierikov k fiatu appeared first on KRYPTOMAGAZIN.