Pripomienka 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP) sa tento rok nepochybne zapíše do histórie nielen ako dôležitý pamätný deň, ale aj ako jedna z najnákladnejších osláv, aké kedy na Slovensku prebehli.

Táto suma vzbudila pozornosť a vyvolala otázky o účelnosti vynaložených prostriedkov. Jedna položka, ktorú vypichol portál Dnes24, zaujala viac než ostatné.

98%

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Otvor účet a zhodnocuj peniaze

Sponzorovaný obsah

Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 74 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Vystúpenie na oslavách SNP za slušný honorár

Jedným z bodov programu, ktorý vyvolal značnú diskusiu, je vystúpenie umelca Martina Brxu. Za svoje vystúpenie s plieskaním bičom má podľa zverejnenej objednávky získať takmer 9-tisíc eur.

Strana Demokrati, ktorá na tento fakt upozornila, poukazuje na to, že ide o neprimerane vysokú odmenu za takýto druh umeleckého vystúpenia. Predseda strany, Jaroslav Naď, zároveň zdôraznil, že Brxa už v minulosti získal od vlády výrazné finančné prostriedky, čo podľa neho vyvoláva otázky o transparentnosti týchto výdavkov.

Čo od osláv očakávať?

Oslavy 80. výročia SNP sa tento rok uskutočnia v Banskej Bystrici v dňoch 28. a 29. augusta. Program týchto osláv, zverejnený na webe rezortu obrany, je tento rok bohatý. Ponúka širokú škálu aktivít, ktoré určite zaujmú všetky vekové kategórie.

Jednou z hlavných noviniek tohtoročných osláv bude vojenská prísaha absolventov základného vojenského výcviku, ktorá sa uskutoční priamo pred zrakmi verejnosti.

Prehliadka najmodernejšej vojenskej techniky na nábreží Hrona a večerný galaprogram s hudobnými vystúpeniami uzavrú tento významný deň. Na záver nebude chýbať veľkolepý ohňostroj.

Oslavy budú prebiehať aj za účasti verejnoprávnej televízie. Tá zabezpečí priame prenosy z hlavných bodov programu, takže si ich môžu vychutnať aj tí, ktorí sa nebudú môcť zúčastniť osobne.

The post Tohtoročné oslavy SNP vyjdú štát na 3 milióny. Toto vystúpenie bude stáť 9 000 eur appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Sviatočná nálada pomaly graduje, tu a tam sa už ozývajú prvé ohňostroje a všetci sa tešia na polnoc. Dnešný špeciálny diel HODLu vychádza mimoriadne v pondelok a je to zároveň posledný diel seriálu pre dlhodobých držiteľov kryptomien v roku 2018. Silvester je tu! Kým sa ponoríte do osláv a dáte si niečo dobré na jedenie a pitie, poďme sa spoločne v krátkosti pozrieť na to, aký bol uplynulý rok pre kryptosvet. Dnešný diel bude totiž o tom, čo nám priniesol rok 2018.

Downtrend

Rok 2018 bol pre kryptomeny rokom masívneho prepadu cien naprieč celým trhom. Všetci sme mali možnosť na vlastnej koži pocítiť, čo znamená medvedí market. V decembri 2017 vrcholilo obdobie brutálneho rastu cien kryptomien. Bitcoin vtedy vytvoril svoje doterajšie ATH na úrovni okolo 20 tisíc dolárov. Dno roku 2018 sa nachádza na cca 3 200 USD za 1 BTC. To zodpovedá prepadu o 84%, pričom väčšina altcoinov spadla ešte viac (podľa CMC).

Nie je preto žiadnym prekvapením, že značné množstvo ľudí kryptomarket i kryptosvet tento rok rýchlo opustilo. To isté sa bohužiaľ týka i firiem naviazaných na kryptomeny a ich technológie založené na blockchaine, vrátane ťažiarov. Niektorí už ohlásili bankrot.

Technológie

V roku 2018 sa kryptomenám po technologickej stránke darilo veľmi dobre. Celý rad kryptomien spustil svoj mainnet, Lightning Network sa rozrastá a okrem toho sme zaznamenali obrovské množstvo správ a noviniek. Všetko je však zatienené nielen prebiehajúcim prepadom cien jednotlivých kryptomien, ale taktiež témou regulácií. V januári a februári 2018 to skutočne vyzeralo, že sa tento rok nič iné ani riešiť nebude. Jednotlivé štáty sa priam predbiehali v oznámeniach, čo všetko hodlajú v tejto veci urobiť. Tomu, ako sa im to darilo, sa budeme hneď venovať.

Regulácie

Rok 2018 mal byť rokom regulácií, aspoň to mnohí z nás predpokladali. Už v januári bola táto téma veľmi aktuálna a jednotlivé štáty sa začínali vyjadrovať v zmysle, že sa budú reguláciami kryptomien čo najskôr zaoberať.

Franúzsko

Napríklad zo strany francúzskeho ministra financií Bruna Le Maire prišla na začiatku roka správa, že Francúzsko vytvorilo za týmto účelom špeciálny tím. Neskôr prišla správa, že znížili zdanenie kryptomien, a to z neuveriteľných 45% na 19% tým, že „urobili” z kryptomien hnuteľný majetok, ktorý podlieha nižšej sadzbe. Francúzsko je štátom, ktorý tento rok v rámci EU veľmi hlasno volal po reguláciách.

Nemecko

Z Nemecka prišla 15. januára správa, že regulácia musí byť medzinárodná, pretože regulačná moc jednotlivých štátov je obmedzená. Z rovnakej krajiny potom koncom roka prišla zaujímavá informácia, že sa chystajú použiť blockchain na zamedzenie daňových únikov a predchádzanie daňových podvodov. Regulátor tu tento rok zaradil Bitcoin medzi finančné nástroje podliehajúce licencii, to však odvolací súd zamietol ako chybnú interpretáciu.

Európska únia

Z EU sme sa zatiaľ tak očakávaných rozumných pravidiel pre kryptomeny bohužiaľ v tomto roku nedočkali. Stále tu tak panuje neistá situácia, z ktorej plynú nielen prípady, ako citovaný súdny proces v Nemecku, ale taktiež neistota investorov a firiem so zameraním na kryptomeny a ich technológie. Orgány EU zatiaľ iba pretriasajú klišé o používaní kryptomien na pranie špinavých peňazí či obchodu s drogami a terorizme.

Také nebezpečenstvá sa všeobecne veľmi hodia vtedy, keď sa nimi ospravedlňuje postupné potláčanie slobody a práv ľudí. Z tohoto dôvodu sa domnievam, že by sme sa mali mať na pozore, čo nám EU v budúcnosti pripraví. Zatiaľ to však nevyzerá až tak zle, tak dúfajme, že nás EU prekvapí a vytvorí nejaký jednoduchý a zmysluplný právny rámec, ktorý nám uľahčí život a napomôže kryptomenám využiť tu svoj potenciál naplno.

Mohlo by vás zaujímať: Seriál o definícii a regulácii kryptomien (Čo sú kryptomeny?)

Dánsko

Zdanenie kryptomien je problematické trebárs v Dánsku, kde berňák v roku 2018 prenasleduje takmer 3 tisíce investorov do kryptomien, ktorí nakupovali a predávali na miestnych kryptoburzách. To len potvrdzuje, že nám všetkým skutočne chýba jasné právne zaradenie kryptomien a jednoduché dane.

Thajsko

Vďaka blockchainu by chceli lepšie podchytiť výber daní (okrem Nemecka) napríklad aj v Thajsku, kde však obchodovanie s kryptomenami svojim občanom zakázali. Banky tu môžu ponúkať kryptoslužby iba podnikom, ktoré schváli ich komisia pre cenné papiere.

Venezuela

Vo veľmi nepríjemnej situácii sa ocitli obyvatelia Venezuely, kde i v tomto roku zúrila hyperinflácia. Tá tu už v roku 2017 dosiahla bezmála 100 tisíc percent a v roku 2018 ešte desaťkrát toľko. Ich mena bolívar teda tento rok zaznamenala prepad až k hranici milióna percent. Ľudia tu utekali kam sa len dalo a veľká časť z nich našla bezpečný prístav aj v Bitcoine a ďalších kryptomenách, ktorých ceny tu v dôsledku toho prudko rástli.

A to nie je všetko. Venezuela taktiež tento rok pustila do obehu štátnu kryptomenu Petro. Osobne som na ďalší priebeh veľmi zvedavý. Pokiaľ by boli úspešní, mohli by sa pridať i ďalšie krajiny. Venezuela tým však nesleduje iba prvenstvo a útek od kolabujúcej štátnej fiat meny, ale touto cestou sa taktiež snaží vyhnúť sankciám zo strany USA.

Predpredaj Petra prebehol už na začiatku roka, pričom sa vraj len v priebehu prvého dňa vybralo 735 mil. dolárov. Až v novembri potom spustili oficiálny predaj pre verejnosť.

Rusko

Rusko je krajinou, ktorá rozhodne nehodlá zostať pozadu, čo sa týka nových technológií. Kryptomeny aktívne sledujú, podporujú a počítajú s nimi v budúcnosti. Už začiatkom roku 2018 prišli s myšlienkou štátneho stablecoinu naviazaného na rubeľ. Rusko je ďalšou zo zástupu krajín, ktoré by kryptomenou mohli vzdorovať ekonomickej nadvláde Spojených štátov, ich sankciám a historicky silnej mene – doláru, ktorý de facto ovládol svet.

Ruský predseda vlády Dmitrij Medvěděv sa v januári vyjadril, že by sa k regulácii kryptomien malo pristupovať na medzinárodnej úrovni. To je však v rozpore so zavádzaním štátnych kryptomien a súboju mocností.

Čína

Taktiež z krajiny drakov prichádzali rozporuplné správy. Čína vyvíja vlastnú štátnu kryptomenu a zároveň sa čím ďalej častejšie prejavuje ako hrozba pre kryptomeny. Čína je nepochybne najväčším svetovým výrobcom a nie je žiadnym prekvapením, že tu pôsobí taktiež veľká časť výrobcov ťažobného vybavenia. Okrem toho sa v tejto krajine sústredí veľká časť samotných ťažiarov.

Z Číny sa i tento rok ozývali všelijaké správy o zákazoch kryptomien, ich ťažby i obchodovania. Hneď všetko zakázali, tu zase povolili… No, majú v tom asi trochu zmätok. Alebo možno zistili, že sa kryptomeny zakázať nedajú. Tak ich aspoň pochabo hodnotia a plánujú použiť blockchain na monitorovanie svojich občanov. Aj taký bol rok 2018.

USA

Veľká časť noviniek a informácií k nám prichádza z USA. V Spojených štátoch sú najznámejšie svetové burzy, na ktoré kryptomeny pomaly začínajú prenikať. Akonáhle sa tak stane, zvyšok sveta ich bude pochopiteľne nasledovať. V tomto roku sa veľa hovorilo o ETF na Bitcoin, ktoré podliehajú schváleniu americkej komisie pre cenné papiere (SEC).

Rok 2018 bol taktiež rokom čakania na inštitucionálnych investorov, ktorých by tieto fondy mali prilákať. Medzi ďalšie trháky patrí Fidelity – spoločnosť spravujúca aktíva za 7,2 bilióna dolárov, ktorá vstupuje na kryptomarket. A ďalej burza prevádzkovateľa NYSE (New York Stock Exchange) – Bakkt, ktorá si však odložením na budúci rok vyslúžila početné špekulácie ohľadom manipulácie s cenou kryptomien.

Československo

Aj keď sa naše štáty rozišli každý svojou cestou, my stále cítime určité puto a bratstvo. V roku 2018 sme spoločne oslávili 100. výročie vzniku samostatnej Československej republiky. Stále vzniká celý rad spoločných projektov a jedným z nich je aj Kryptomagazín, ktorý v júni oslávil svoje prvé narodeniny.

Zatiaľčo v Prahe bolo v auguste napočítaných najviac miest, kde je možné platiť Bitcoinom, zo všetkých miest na svete, české Ministerstvo financií oznámilo, že nepovažuje kryptomeny za meny, ale za „zásoby svojho druhu”. Slovensko šlo v tomto ohľade ešte trochu ďalej, keď sa rozhodlo použiť blockchain na zefektívnenie výberu daní, podobne ako trebárs Thajsko a Nemecko.

V Českej republike medzitým Tutovka vyberá bločkovú lotériu. Snáď bol bohatý Ježiško, pretože kto vie, čo nám naši politici ešte „nadelia”.

Kryptoštáty

Ako najviac „krypto-priateľské” krajiny sa prejavili Litva, Švajčiarsko, alebo trebárs Bielorusko, ktoré výnosy z kryptomien oslobodilo od dane až do roku 2023. Tieto štáty z toho môžu v budúcnosti veľmi profitovať, preto môžeme len dúfať, že to dôjde i našej politickej špičke.

Summit G20

Tá svetová sa počas roku schádzala na summite G20, kde sa novo rozhodli pristupovať ku kryptomenám ako k aktívam – presnejšie ako k jednej veľkej IT spoločnosti, a tak ich aj zdaňovať. Nakoniec sme sa teda veľkej novinky v tejto oblasti dočkali (ako som sľuboval v tomto článku) a rok 2018 bol skutočne rokom regulácií kryptomien. A touto bombou môžeme náš Silvestrovský špeciál ukončiť.

Užite si Silvester a do nového roku vykročte úspešne

Začal posledný večer tohto roku, užite si ho čo najlepšie. Rok 2018 bol rokom regulácií a rokom prepadov cien kryptomien. Ale bol aj rokom nádeje do budúcna. Prajeme vám príjemné Silvestrovské oslavy Nového roku s rodinou, priateľmi a niečim dobrým na prípitok i pod zub a hlavne úspešný štart do roku 2019. Nech je pre vás celý nový rok bohatší, ako bol ten predchádzajúci.

V budúcom roku by okrem regulácií mohla prísť do popredia i samotná technológia kryptomien a s ňou aj ich reálne využitie. Čím ďalej častejšie by kryptomeny mohli prenikať do života ľudí, a preto sa práve reálnemu využitiu kryptomien a ich technológiám budeme v týždenníku HODL v novom roku 2019 pravidelne venovať.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku, a najnovšie i na Instagrame a Twitteri.

Tento článok je preložený z originálu, ktorý pre český Kryptomagazin napísal Kytka.

The post [HODL] Silvestrovský špeciál appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Dnes uplynulo presne sto rokov od vzniku Československa! Dátum 28. októbra 1918 je už navždy zapísaný do histórie ako deň, kedy sa Česi a Slováci spojili do jedného slobodného národa. Aj keď sme sa neskôr rozišli každý vlastnou cestou, už navždy sú naše národy spojené určitým bratským putom. Je až neuveriteľné, že len pred sto rokmi skončila monarchia. Od vzniku prvej republiky prebehlo neskutočne veľa zmien a v tomto článku si tie najväčšie z nich pripomenieme. A pretože nie sme žiadne trosky, pripravili sme si ich rovno 2 x 18, teda 36!

1. Rozpad Československa

Ako sme už začali v úvode a ako už napovedá samotné označenie „prvá republika“, Československo bohužiaľ od čias Masaryka neprežilo. Ako možno viete, Československé republiky boli celkovo tri. Prvá bola v rokoch 1918 až 1938, druhá 1938 až 1939, a do tretice všetko dobré, tretia Československá republika sa rozpínala v rokoch 1945 až 1948. K rozpadu však došlo až 1. januára 1993.

2. Svetová vojna

Vznik Československej republiky nastal tesne po skončení vojnového konfliktu. Nikto vtedy ešte netušil, že sa ľudstvo nepoučí, a že budeme musieť svetové vojny očíslovať.

3. Holokaust

Počas 2. svetovej vojny došlo k niečomu ešte horšiemu, než bol celkovo hrozný celosvetový vojnový konflikt. Nacistické Nemecko na čele s Hitlerom totižto v Európe vykonávalo systematické a štátom podporované vyvražďovanie predovšetkým židov a nežiadúcich osôb.

4. Podkarpatská Rus

Keď sa rozpadla rakúsko-uhorská monarchia a vzniklo Československo, jeho súčasťou bola aj Podkarpatská Rus. Toto historické územie Československa je dnes súčasťou Ukrajiny.

5. Ženy

Väčšina z nás dnes už uznáva, že ženy si zaslúžia rovnaké práva ako muži. Nie všetci však vedia, že i rovnoprávnosť žien dnes oslavuje storočné výročie. Československo patrilo k prvým štátom, ktoré uznali práva žien, ako napríklad právo voliť alebo právo vstúpiť do politiky.

6. Materská dovolenka

Hoci už uznávame, že by ženy mali mať rovnaké práva ako muži, nemali by sme zabudnúť aj na to, že žena má svoju nenahraditeľnú úlohu, ktorú za ňu žiaden muž nevykoná. Každé dieťa zo všetkého najviac potrebuje svoju matku, a je skvelé, že sa čas, ktorý matka môže stráviť so svojím dieťaťom, postupne predlžuje. Súčasné tri roky materskej dovolenky máme od roku 1989.

7. Autá

Len na českých cestách je približne 5,5 milióna áut. To znamená, že ich počet sa od vzniku Československa zvýšil viac než tisíckrát.

8. Supermarkety

Obyvatelia prvej republiky by asi neverili vlastným očiam, keby videli, koľko super-hyper-ultra-mega-marketov sa u nás vyskytuje. Sú prakticky všade, môžete o ne zakopnúť na každom rohu.

9. Plasty

Dnešní doba býva niekedy pejoratívne nazývaná dobou „plastovou”. Nieto divu, z plastu sa dnes vyrába kadečo, od obalov až po rôzne spotrebné výrobky a vybavenie domácnosti. Zatiaľ sa nám nedarí držať plasty pod kontrolou, ale pojmy ako triedenie odpadu a recyklácia sú nám našťastie známe.

10. Školy

Hoci sa často sťažujeme, že štýl výučby zostáva rovnaký ako „pred sto rokmi“, predsa len nastalo zopár zmien. Fyzické tresty a známa „hruštička“, čiže dostať pravítkom po ruke, sú už za nami. Rovnako nám prestala byť vnucovaná ruština. Niekoľkokrát sa dokonca menil počet rokov školskej dochádzky.

11. Počet obyvateľov

Podľa sčítania obyvateľov z roku 1921 bolo na vtedajšom území Českej a Slovenskej republiky 12,7 mil. ľudí (vrátane asi 2 mil. Nemcov). V dnešnej dobe sa počet obyvateľov pohybuje okolo 16 miliónov, čo je asi o štvrtinu viac než pred sto rokmi.

12. Pracovná doba

Osemhodinová pracovná doba je tu už 100 rokov. Patrí k veciam, ktoré sa zmenili len veľmi krátko po vzniku Československa. Predtým sa pracovalo oveľa dlhšie, a to 10 až 12 hodín denne. Na dnešné pomery je však aj 8 hodín prežitok. Zmenila sa aj mzda, okrem nej však aj ceny. Celkový rozdiel je len ťažko dohľadateľný.

13. Rozdelenie Tešínska

Dnešný Český Tešín a poľský Tešín bolo pôvodne jedno mesto. Spory s Poľskom o toto územie trvali do roku 1920, kedy došlo k rozdeleniu mesta.

14. Benešove dekréty

Súčasťou Benešových dekrétov bol takisto nútený odchod Nemcov z nášho územia. To bola po druhej svetovej vojne vskutku zásadná zmena, hoci dodnes panujú pochybnosti o tom, či sme vtedy nepotrestali nevinných civilistov.

15. Dĺžka života

V tejto oblasti došlo k veľkej zmene. Uvádza sa, že pred sto rokmi trval v Československu priemerný ľudský život asi 50 rokov, dnes sa toto číslo pohybuje okolo osemdesiatky. Či ide o starnutie obyvateľstva, alebo o predlžovanie ľudského života, necháme na vás.

16. Dôchodok

S dĺžkou života súvisí aj vek odchodu do dôchodku, ktorý sa neustále posúva smerom hore. Niektorí už s dôchodkom pre istotu nepočítajú vôbec.

17. Technologický pokrok

Nádeje mnohých z nás sa aj preto obracajú k dnešným technológiám, o ktorých ešte určite bude reč. Stroj času ešte zatiaľ nemáme, takže prvým Čechoslovákom nemôžeme ukázať, aká doba je dnes. Od dôb Alberta Einsteina však už existujú teórie o určitých možnostiach v časopriestore.

18. Priemysel

Prebieha takzvaná 4. priemyslová revolúcia, niekedy označovaná ako Priemysel 4.0. Tá so sebou nesie automatizáciu výroby a zmeny na trhu práce. Jej súčasťou je napr. internet vecí či digitálna ekonomika.

19. Telefón

Telefón bol v roku 1918 úplne iným predmetom, v porovnaní so súčasnými telefónmi, ktoré už skôr zaujali miesto vreckových počítačov. Prešli vývojom od tehly cez čo najmenšie vreckové verzie, až po dnešné dotykové „obkladačky.“

20. Počítač

Pred sto rokmi nemal v Československu osobný počítač nikto, dnes ho má takmer každý. Samotné počítače sa neustále vyvíjajú, a čo bolo včera novinkou, dnes už zapadá prachom.

21. Jedlo

Dnešné rýchle občerstvenia, hamburgery a ďalšie dobroty, ktoré sú v mestách doslovne na každom rohu, značne kontrastujú s dobou na začiatku československého pohostinstva.

22. „Éčka“

Lacnejšie, trvanlivejšie a chuťovo výraznejšie potraviny sú spojené s obrovskou spotrebou aditív, teda tzv. „éčok.“ Vrece sa s nimi u nás roztrhlo po roku 1989 spolu s príchodom nadnárodných korporácií.

23. Obezita

Táto zmena asi nikoho nepoteší. Obezita je u nás stále väčší a väčší problém. Už v roku 2010 sa hovorilo o tom, že obezitou trpí v Čechách každý piaty človek.

24. Vianoce

Už počas prvej republiky sa začali objavovať prvé náreky nad konzumnou podobou vianočných sviatkov. To, ako veľmi sa táto zmena prehĺbila, necháme na vás.

25. Sneh

K Vianociam neodmysliteľne patrí aj sneh. Toho je však podľa mnohých pamätníkov i mladších ľudí čím ďalej, tým menej.

26. Autonehody

Bohužiaľ, autonehôd vďaka globálnemu otepľovaniu či „len“ úbytku snehu neubudlo, ako by sa mohlo zdať. Samozrejme sa to dalo čakať, keďže máme tisíckrát viac áut. Podľa štatistík zomrelo v roku 2017 len na českých cestách viac než 500 ľudí, čo je však najmenej od roku 1960.

27. Lesy

Naši susedia Česi dosiahli pred niekoľkými rokmi historicky najvyšší percentuálny podiely lesov v krajine od dôb Márie Terézie. Dúfajme, že sa tento trend presunie aj k nám.

28. Spotreba elektriny

V Čechách stúpla spotreba elektriny za posledných 100 rokov 74-krát. Ťažiari Bitcoinu pritom vraj spotrebujú viac energie, než celé Slovensko.

29. Detská práca

Zatiaľ čo dnes je detská práca (s výnimkou krátkodobej brigády) považovaná za niečo neprijateľné, ba dokonca trestné, pred sto rokmi bola detská práce pomerne bežná. Naši starí rodičia si tak zrejme ešte pamätajú na časy, kedy deti nielen tvrdo pracovali, ale takpovediac slúžili ako majetok. Samozrejme, že záležalo aj na rodičoch, ako k svojim deťom pristupovali, avšak všeobecne povedané, v tomto smere prišlo k veľkému zlepšeniu.

30. Panelové domy

Ich počiatky siahanú do Holandska a datujú sa na obdobie po 1. svetovej vojne. U nás sa stavali od 50. rokov minulého storočia, pričom sa uvádza, že mali mať životnosť len asi 40 rokov. Dnešná cena nehnuteľností ukrutným spôsobom narástla, no napriek tomu to vyzerá tak, že mnohé z týchto panelových domov už presiahli „minimálnu trvanlivosť.“

31. Internet

S príchodom internetu v roku 1987 sa zmenil celý svet, Československo nevynímajúc. Dnešná generácia sa bez neho už nezaobíde. Je nutné však dodať aj to, že bez internetu by nebol ani tento článok, Kryptomagazín, Bitcoin a kryptomeny.

32. Médiá

Aj médiá prešli veľkými zmenami. Počas prvej republiky prvé miesto v oblasti médií obsadili noviny, bola to doba čitateľov. Dnešné noviny si prečítame na digitálnej čítačke, správy si pozrieme na telefóne a všetku hudbu zmestíme do miniatúrneho iPodu. Napriek tomu sa nám na tých médiách občas niečo nezdá. Reklama vyskakuje z každého rohu, seriály strácajú kvalitu a na to, aby človek našiel nezaujatého investigatívneho novinára, je potrebná celá veda. Alebo to vidíme až príliš čierno?

33. Komunizmus

Československo si okrem nacistickej okupácie prešlo aj dlhoročným komunizmom. Aj keď tu komunisti povystrájali všeličo, neboli po revolúcii ilegalizovaní. Možno preto, lebo by sa potom mimo zákon ocitla aj veľká časť našich súdruhov… teda, občanov.

34. Európska únia

Veľkou zmenou je bezpochyby aj náš vstup do Európskej únie. Na rozdiel od našich bratov Čechov sme navyše vymenili korunu za euro.

35. Rozkrádanie

Mysleli ste si, že sa na váš nezabudne? Omyl! Po prežuvatí a vypľutí komunistov sa našla celá trieda výrastkov a politických hyen, ktoré tu zanechali nemalé škrabance, tunely, korupčné škandály a jazvy. Ak máte záujem, napíšte nám do komentárov, môžeme venovať tejto téme celý článok.

Len na pamiatku… napr. lietadlá Vlasty Parkanovej, Kubiceho správa, kauza Gorila, privatizácia, amnestia Václava Klausa (vrátane káuz závažnej hospodárskej kriminality), financovanie poslancov VV, kauza Drobil, Pandury, Biolieh, ProMoPro Alexandra Vondru, 500 tisíc a Čuňek, OKD, Opencard, Gross, D-47, IZIP, Gripen, ovplyvňovanie ČT, Zeman, Ruml, Kožený na Bahamách, Bašternák a Bonaparte,… to snáď nemá koniec!

36. Sloboda

Náš zoznam nemôžeme skončiť inak než slobodou. Sloboda je jednou z najcennejších vecí, ktoré človek má. Už Masaryk, prvý prezident Československa, povedal:

„Demokracia znamená, že každý občan môže vysloviť slová francúzskeho monarchu: Štát som ja. Alebo skromnejšie: Aj ja som štát.“

Dúfajme teda, že si to budeme môcť povedať aj v budúcnosti. Mnoho našich predkov totiž v priebehu storočnej histórie našej donedávna spoločnej republiky také šťastie nemalo.

Záver

K oslavám stého výročia od založenia republiky určite patria spomienky. Mnohí z nás počas osláv (i mimo nich) radi siahneme po nejakom pivku, niekto aj po niečom tvrdšom. To sme však do našich zmien radšej nezahrnuli, nie sme si totižto istí, či v tomto smere k nejakej zmene prišlo. Prohibícia počas volieb u nás síce platila až do roku 1990, ale aj vtedy sa nám zdalo, že sa nás niekto snaží opiť vodou. Tak k tomu poháriku, aby to bolo na zdravie, a nie na zdravotníctvo! Pretože keď nejde o život, tak ide o… Buďme teda vďační za to, že sa naše národy dožili tohto výročia, a poprajme si spoločne ďalších sto rokov bratskej lásky.

Tento článok je preložený z českého originálu, ktorý pre Vás pripravil Kytka.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

The post 2 x 18 vecí, ktoré sa zmenili v priebehu posledných 100 rokov od vzniku Československej republiky appeared first on KRYPTOMAGAZIN.