Pôvodná dohoda by od budúceho mesiaca umožnila zvýšenie produkcie. Nový pakt odráža obavy výrobcov, že trh s ropou by sa mohol opäť prepadnúť. Mnoho hlavných svetových producentov ropy sa v sobotu dohodlo na predĺžení škrtov v produkcii ropy, ktoré pomohli posilniť ceny ropy od pádu v apríli.

OPEC aj Rusko sa stretli na videokonferencii a vznikla dohoda o pokračovaní znižovania 9,7 milióna barelov denne – čo je asi 10 percent celosvetovej produkcie v bežných časoch. Dohoda platí do júla. Pôvodná dohoda z 12. apríla hovorila o postupnom zvyšovaní produkcie od júna.

Ešte nie sme z najhoršieho von

Jedným rizikom je, že oživenie svetovej ekonomiky bude ťažšie, ako investori v súčasnosti očakávajú. Zatiaľ čo zníženie výroby a dobrovoľné uzatváranie ropných vrtov pomohli priblížiť dopyt a ponuku bližšie k rovnováhe, stále existujú obrovské zásoby ropy v cisternách a na lodiach, ktoré by mohli zaplaviť trh.

Aprílový cenový pokles dramaticky zmenil dynamiku medzi Saudskou Arábiou a Ruskom, ktorá po neúspešnom stretnutí OPEC na začiatku marca dramaticky zasiahla cenovú vojnu.

Prispelo to k prudkému poklesu cien ropy koncom apríla, keď úroveň West Texas Intermediate crude, American standard, klesla do záporného pásma, zatiaľ čo medzinárodná referenčná hodnota Brent crude krátko klesla pod 20 dolárov za barel.

Pokračujúca spolupráca Saudskej Arábie a Ruska však poskytne prvok stability energetickému priemyslu, ktorý počas pandémie prežil jedno z najviac nestabilných období svojej histórie.

Čo bude nasledovať?

OPEC očakáva, že globálny dopyt po rope sa v tomto roku zníži približne o 9 miliónov barelov denne z približne 100 miliónov pred krízou, čo bude vyvíjať tlak na vládne príjmy v ekonomikách produkujúcich ropu.

Tento mesiac sa skončí aj ďalší pokles výroby o 1 milión barelov denne, ktorý uskutočnila Saudská Arábia v súvislosti so znížením v rámci celej skupiny, pričom dopyt po rope sa začne zotavovať. Tento pokles nie je súčasťou dohody.

Globálny dopyt sa v marci a apríli zrútil, čo ukazuje nasledovný graf v porovnaní s celkovou produkciou ropy. Na grafe taktiež vidieť predpovedanú budúcnosť.

Celosvetová spotreba ropy sa začala zotavovať, pretože Severná Amerika a Európa sa už začína rozbiehať, zatiaľ čo Čína – druhý najväčší spotrebiteľ ropy na svete po USA – zaznamenala návrat domáceho dopytu takmer na úroveň pred krízou.

Vyššie ceny však môžu nakoniec viesť k vyššej produkcii, pričom dopyt ostáva neistý. Okrem toho existuje tiež riziko sekundárnej vlny pandémie.

Aké zmeny v cenách benzínu pocítime na Slovensku ?

Zvyšovanie cien čaká aj Slovensko. Predpokladá sa zvýšenie cien v nasledujúcich týždňoch približne o 5 centov za liter.  Cena ropy začína rásť a trh sa zobúdza. Dopomohlo k tomu aj Nemecko, ktoré vypustí do obnovy ekonomiky 130 miliárd eur. Teraz sa pozrieme na porovnanie cien minulého týždňa oproti tomu predchádzajúcemu:

• Benzín 95 – nárast o 1,7% na 1,094 € za liter
• Benzín 98 – nárast o 1,6% na 1,280 € za liter
• Nafta – stagnácia na úrovni 1,011 € za liter

Nasledovná tabuľka poukazuje na vývoj cien PHM na Slovensku od januára 2019.

Vývoj cien PHM 2019-2020 SR

V zahraničí si však vodiči mohli užívať ceny pod 1 € za liter aj viac ako 6 týždňov. Za vyššie ceny palív predovšetkým môže nízka konkurencia medzi čerpacími stanicami a rafinériami a vysoké spotrebné dane.

Okrem toho na cenu vplýva aj sezónnosť. V lete je pohyb po komunikáciach vyšší a stúpa dopyt po benzíne. Počas tohto leta sa však neočakáva tento sezónny vplyv.

Slováci tankujú z dlhodobého hľadiska za vyššie ceny ako v okolitých krajinách. V prípade daní sa neočakáva pokles a v prípade rafinérií ide o strážené obchodné tajomstvo.

Záver

Dohoda o znižovaní produkcie ropy stále pokračuje čím sa ponuka a dopyt postupne vyrovnávali. Stále však existujú obrovské zásoby v cisternách, čo môže trh zaplaviť. Zvyšovanie cien ropy bude pravdepodobne v nesúlade s dopytom, ktorý podlieha momentálne mnohým rizikám. Napriek tomu sa cena ropy a PHM pomaly zvyšuje a dopady pocítime aj na slovenských čerpacích staniciach. Najbližšie týždne očakávame mierny nárast PHM.

The post Ďalšie znižovanie produkcie ropy. Za aké ceny budeme tankovať na Slovensku? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Čo sa aktuálne deje na trhu? S napätím sledujeme ďalší lokálny pokles BTC a hlavne veľký short sell WTI Crude Oil. V dnešnom článku sa viac pozrieme na tieto 2 aktíva.

Bitcoin ani počas posledných dní nenabral dostatočnú silu na veľký rast. Rezistencia na hladine 7 000 USD nepustila toto aktívum vyššie. Čo teda očakávať? Počas dnešného dňa sa odštartoval zatiaľ lokálny bearish pohyb, ktorý očakávam už od začiatku minulého týždňa. Nakoniec ma trpezlivosť odmenila väčším ziskom. Je vysoko pravdepodobné, že bearish pohyb sa zastaví až na 6 000 USD.

K aktuálnej situácii na trhu sme pre vás pripravili špeciálne video update:

Večerná analýza krypto trhu – Čo očakávať ešte pred halvingom?

Pôjdu akciové trhy na nové maximá, alebo čoskoro príde ďalší DUMP?

Altcoiny počas dnešného bearish pohybu na BTC zaznamenali pomerne veľké poklesy. Niektoré sú dokonca vo viac ako 10 % strate. Pokiaľ BTC bude klesať, dá sa očakávať, že aj altcoiny budú rovnako v bearish nálade. Preto ich aktuálne veľmi neriešim a zameriavam sa primárne na short BTC.

Ropa je len čisto špekulatívny nástroj. Vzhľadom na to, že nikdy nebola cena na rôznych burzách a druhoch aktív taká rôznorodá. Prepad na WTI Oil do záporných čísel síce neznačí nič dobré, avšak cena Brend a Crude Oil zostala prakticky bez zmeny. Zdá sa mi, že išlo skôr o pokus na veľký short ako o veľkú krízu.

Ako bude vyzerať tento týždeň na BTC?

Počas nasledujúceho týždňa je vysoko pravdepodobný cenový pokles BTC späť na 6 000 USD. Je zjavné, že nálada na trhu nie je veľmi pozitívna. Preto je len otázkou času, kedy príde tvrdý dump, na ktorý dlhšiu dobu čakáme.

Čo sa udialo minulý týždeň?

Na trading11.com sme pre vás opäť pripravili niekoľko kvalitných analýz na desiatky altcoinov. Počas stagnácie BTC nám krásne vypumpovalo hneď niekoľko altcoinov. Do prvých targetov sa nám zatiaľ chytili mince BNB či HT. BTC rovnako podľa analýz mieri na 6 000 USD.

Pokiaľ sa zaujímaš o trading, určite odporúčame navštíviť sekciu našich členstiev na webe trading11.com. Okrem niekoľkých členstiev je možnosť výberu z viacerých kurzov alebo dokonca spoločné členstvá, ktoré sme vytvorili v spolupráci s tradermi z CZ/SK scény. Rovnako tak odporúčame Vysokú školu tradingu, ktorá z teba urobí za jeden mesiac poriadneho tradera.

Čítajte ďalej

5 fundamentov, ktoré tento týždeň najviac ovplyvnia cenu Bitcoinu

The post Prehľad výsledkov – Bitcoin pokračuje v páde – A čo ropa? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Venezuela si získala neustálu pozornosť svetových médií. Bohužiaľ, nemôžu za to krásy tejto krajiny, ale jej finančná a politická situácia. Pozrieme sa na to, ako sa z prosperujúcej demokracie s ohromným nerastným bohatstvom môže stať diktatúra, kde takmer celá populácia žije v neuveriteľnej chudobe.

Zlaté časy

Venezuela bola najbohatšou krajinou Južnej Ameriky. Od roku 1958 sa mohla pýšiť demokraciou, ktorá bola na kontinente výnimkou. A bol to veľmi znateľný rozdiel, pretože práve demokracia, stabilita a nerastné bohatstvo priviedli Venezuelu až na vrchol.

Venezuela bola udávaná ako príklad pre ostatné krajiny. Táto krajina ukázala, že demokracia v Južnej Amerike môže fungovať veľmi dobre a jej podpora stojí za to. Ilustráciou môžu byť články New York Times ako „Venezuela – dobré časy“ a „Demokracia vo Venezuele“.

Cena ropy šla počas krízy v arabskom svete 70. rokov do neočakávaných výšin. Behom arabsko-izraelskej vojny sa ropa vyšplhala z 3 dolárov až na 11 dolárov za barel a neskôr ku koncu 70. rokov sa vyšplhala až na 30 dolárov. To bol finálny krok, ktorý urobil z Venezuely najbohatšiu krajinu kontinentu. Celý štát prosperoval a všetko sa dalo financovať zo ziskov z ropy.

Možno to bola chamtivosť, možno nedostatok prozreteľnosti, ktoré viedli k vytvoreniu ohromnej bubliny. Tá stála na cene ropy. Ku koncu 70. rokov sa štát rozhodol pristúpiť k znárodneniu ropného priemyslu, čo sa neskôr ukázalo ako obrovská chyba.

Čím vyššie vystúpiš, tým dlhšie budeš padať

V 80. rokoch potom prišiel radikálny pokles ceny ropy. Lacné pôžičky, ktoré si krajina brala, pretože ich mohla ľahko splácať, sa zrazu splácať nedali, pretože hlavný príjem krajiny bol postavený na rope. Venezuela sa tak ocitla na počiatku dlhotrvajúcej finančnej krízy.

To dobre ilustruje pád hrubého domáceho produktu. V roku 1998 totiž hrubý domáci produkt krajiny klesol až na úroveň z roku 1963. V tejto dobe už väčšina krajiny žila v chudobe (cca 66 % obyvateľstva) a inflácia dosiahla 100 % (ročne) v roku 1996. Ťažko si v stabilnej ekonomike dnes človek predstaví, že všetky jeho peniaze počas roka stratia polovicu hodnoty. V roku 1992 tiež prebehli dva pokusy o násilné prevzatie moci v krajine a obidvoch z nich sa zúčastnil budúci prezident Chávez.

Tento masívny úpadok ekonomiky rozpútal spoločenské nepokoje a ďalej destabilizoval predtým bezpečnú krajinu. Tu sa jasne ukazuje fakt, že riadiť svoju ekonomiku iba podľa jednej komodity je neuveriteľné riskantné. Podobnému problému sa dnes snaží v Saudskej Arábii čeliť Mohamed bin Salman, ktorý sa napríklad snaží zapojiť ženy do verejného života, privatizovať ropný priemysel a vytvoriť tak krajinu, ktorá nie je totálne závislá od jednej suroviny. Zatiaľ však nie je jasné, ako jeho snahy dopadnú a či sa naozaj snaží nasmerovať Saudskú Arábiu smerom k väčšej nezávislosti od ropy.

Chávez prezidentom

Čo sa Hugovi Chávezovi nepodarilo vojenským prevratom, to zvládol vo voľbách a stal sa v roku 1998 hlavou Venezuely. Hneď o rok neskôr vytvoril novú ústavu. Chávez nasmeroval cestu krajiny k hlbšiemu socializmu a výrazne sa zasadil o zlepšenie podmienok najchudobnejších vrstiev, čo sa neskôr ukázalo ako kľúčové. Keď sa ho jeho oponenti snažili odstaviť od vlády, chudobná časť populácie mu prišla na pomoc a pomohla udržať Cháveza pri moci.

Chávez však neurobil takmer nič pre to, aby znížil závislosť krajiny od ropy. Počas jeho vlády nastal napríklad tri mesiace trvajúci generálny štrajk, do ktorého sa zapojila aj štátna ropná spoločnosť, čo vyústilo do ďalšieho radikálneho poklesu hrubého domáceho produktu o  26 %.

Ku koncu vlády mal Chávez rakovinu a už nebol schopný vykonávať svoju funkciu, čo priviedlo Venezuelu na ďalšie politické rozcestie. Z neho vyšiel ako víťaz Chávezov blízky spolupracovník Nicolás Maduro a stal sa prezidentom v roku 2013.

Likvidácia demokracie

Maduro mal pred sebou neľahkú úlohu, pretože krajina vyžadovala významné reformy a únik z ekonomiky totálne závislej od cien ropy. Maduro mal ideálnu možnosť tento krok uskutočniť, pretože Chávez predtým reformoval školstvo, zdravotníctvo a ďalšie oblasti dôležité pre vývoj spoločnosti. Lenže Maduro žiadnu takú ambíciu nemal a v roku 2014 spadla cena ropy. Tento pád cien bol pre celú Venezuelu sám osebe katastrofálny, ale Maduro zvolil takú politiku, že krach celej krajiny urýchlil.

V roku 2014 spadla cena ropy zo 110 dolárov za barel na 50 dolárov. Nočná mora Venezuely pokračovala a v roku 2015 sa cena dostala už na 30 dolárov. V tej dobe už tak chromá ekonomika krajiny nemohla vydržať. Maduro sa namiesto stabilizácie ekonomiky zaujímal iba o to, ako upevniť svoju vládu. Krajinu zachvátili masívne protesty, keď ovládol najvyšší súd a následne zrušil orgán národného zhromaždenia, ktoré bolo ovládané opozíciou, a nahradil ho svojimi ľuďmi. Toto rozhodnutie spustilo vlnu protestov, pri ktorých umierali desiatky a stovky ľudí.

Madurovi sa nakoniec podarilo upevniť totalitné zriadenie, kde je absolútnym vládcom. Moc si drží pomocou ekonomických stimulov. Svojich najvernejších a armádu platí pomocou nastaveného systému, v rámci ktorého prepočítava bolívary na doláre v pomere 10:1. To znamená, že časť populácie vyvolených má k tejto monetárnej politike prístup, preto zostávajú Madurovi verní.

Svetlo na konci tunela?

Viac než 82 % obyvateľov Venezuely žije pod hranicou chudoby. K dnešnému dňu to bude pravdepodobne ešte vyššie číslo. Sankcie uvalené na Venezuelu ekonomickej situácii výrazne uškodili. Venezuela už nie je ani dobrým obchodným partnerom, pretože krajina je v totálnom rozklade pod vládou mocichtivého šoféra autobusu.

Venezuela stavila na nerastné bohatstvo a populizmus. A ukázalo sa, že to bola stávka na zlého koňa. Absencia stabilných demokratických prvkov potom priniesla ešte väčšiu katastrofu. Bohatá demokracia sa tak stala chudobnou, nebezpečnou a totalitnou diktatúrou.

Pod hrozivou finančnou politikou štátu však svieti malé svetielko na konci tunela. Mnoho ľudí vo Venezuele sa obracia na Bitcoin, pretože aj napriek nestálosti svojej ceny je stále kategoricky stabilnejší než bolívar, ktorý samozrejme stratil už väčšinu svojej hodnoty. Tu sa jasne ukazuje využitie kryptomien v praxi. Ich sila je v možnosti ochrany obyvateľov pred neschopnými vládami.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Adam.

The post [Politika] Venezuela – Príbeh o kolapse krajiny s najväčšími zásobami ropy na svete appeared first on KRYPTOMAGAZIN.