Predstavte si svet, kde decentralizovaná virtuálna sieť riadi každý aspekt nášho života, kde sa potrebujeme len sústrediť na vzájomnú pomoc, aby sme sa stali lepšími ľuďmi, a to je všetko.

Technológia blockchainu bude hrať kľúčovú úlohu pri vytváraní budúcej spoločnosti, ktorú budeme spoločne utvárať. Aby však táto nová technologická etapa mohla fungovať v náš prospech, budeme k nej musieť prispôsobiť náš spôsob myslenia a prijať nové koncepty a nové hodnoty.

Potreba reorganizovať ľudstvo

Rôzne zložité a hrozivé scenáre, ktoré sa dnes odohrávajú v podobe sociálnej polarizácie, politickej nestability, destabilizácie klímy, masového prisťahovalectva, technologickej nezamestnanosti a ďalších, sú v skutočnosti prvými známkami nového ľudstva. Je to preto, že narodenie niečoho nového je vždy bolestné a práve to teraz zažívame.

Budeme musieť reorganizovať ľudskú spoločnosť skutočne komplexným spôsobom, aby sme zaistili, že naše vzájomné prepojenia budú prispievať našej prosperite a budú synchronizované so systémom prírody. K tomu je potrebné spoločne s našimi technológiami zmeniť ešte jedno – seba.

„Národy v cloude“ budú hrať kľúčovú úlohu

Podľa futuristu Dr. Roeya Tzezana v nasledujúcich rokoch už nebudeme potrebovať územné inštitúcie, ktoré v našom svete máme dnes. Väčšina vládnych a civilných služieb bude poskytovaná automaticky a môže byť riadená na diaľku prostredníctvom vznikajúcich, ale vysoko spoľahlivých technológií, ako je napríklad blockchain. „Národy v cloude“ budú v podstate virtuálna cesta spojenia akejkoľvek skupiny jednotlivcov pod spoločnou identitou a vytvoria si vlastné „Smart Contracts“ (inteligentné zmluvy) na správu svojich vzťahov.

Na rozdiel od dnešných fyzických krajín nebudú tieto virtuálne entity obmedzené územím a členovia budú môcť prichádzať ako sa im zapáči. Tieto „Národy v cloude“ nakoniec budú mať potenciál distribuovať rozhodovacie procesy svojim občanom, čo by postupne mohlo spôsobiť zastavenie mnohých zastaraných vládnych inštitúcií.

Tým, že bude každé ľudské správanie automaticky monitorované a privádzané do tejto rozsiahlej siete, „Národy v cloude“ budú tiež zahŕňať decentralizované systémy spravodlivosti. Každému občanovi bude dostupná okamžitá spravodlivosť v ktoromkoľvek bode siete, vďaka čomu sa väčšina existujúcich funkcií súdu stane nadbytočná.

Navyše „Národy v cloude“ umožnia spolupracujúcim ekonomikám, aby sila nebola sústredená do rúk niekoľkých jednotlivcov. Okrem toho by mali byť k dispozícii systémy na výpočet základných potrieb každého človeka; každý si bude môcť na 3D tlačiarni vytlačiť všetko, čo bude potrebovať.

Unikátna rola „Židovského národa v cloude“

Aby sa urobil ďalší krok vpred, Dr. Roey Tzezana spolupracuje so židovskými mysliteľmi a výskumníkmi, ktorí vyvíjajú projekt „Židovského národa v cloude“ – virtuálny štát, ktorý zjednotí Židov z celého sveta. Budú prijímať služby úplne „decentralizovaným spôsobom bez geografických obmedzení“.

Základné hodnoty „Židovského národa v cloude“ určuje osobitný výbor židovských mudrcov. Táto významná skupina veľkých mysliteľov a sociálnych vedcov sa stretáva osobne, aby pre Židov formulovali univerzálne hodnoty.

Cieľom je vytvoriť pracovný rámec na implementáciu Židovského ideálu tzv. „Tikun Olam“ staronového princípu, podľa ktorého majú Židia umožniť nápravu sveta. Webová stránka projektu uvádza, že „Kódex židovského národa v cloude“ bude transparentný a otvorený a bude zdieľaný s každým, aby sa umožnilo ďalšie vytváranie „Národov v cloude“ a aby slúžil potrebám občanov celého sveta bez toho, aby boli potrebné nefunkčné vlády alebo skorumpované režimy.

Vytvorenie nového konceptu pre spoločnosť

Dúfajme, že experti, ktorí si uvedomujú blížiacu sa technologickú budúcnosť, tiež predstavia spolupracujúcu spoločnosť a podniknú kroky, ktoré by vznik takejto spoločnosti umožnili. Táto vízia priamo zodpovedá sociálnemu učeniu, ktoré sa objavuje v spisoch autentickej kabaly.

Približne pred sto rokmi napísal kabalista Jehuda Ašlag: „Nebuďte prekvapení, keby sa spojil blahobyt určitej časti spoločnosti s blahobytom celého sveta, pretože sme sa naozaj dostali do takého stavu, že sa celý svet považuje za jeden kolektív a jednu spoločnosť.”

V skutočnosti sa teraz blížime k potrebe vytvorenia nového konceptu ľudskej spoločnosti. Zvyšujúca sa kríza v nespočetných oblastiach ľudskej pôsobnosti nás tlačí k prehodnoteniu základov našej kultúry. Je to spôsob, ako nás príroda posúva k ďalšiemu stupňu ľudského spojenia, čo znamená zmenu myslenia a zmenu hodnôt.

Preto by nemalo byť prekvapením, že medzi prvými, kto sa s týmto trendom identifikuje, sú podnikatelia v oblasti technológií. Tu sú tiež rýchlo identifikovateľné praktické nástroje, ktoré môžeme využiť na vytvorenie infraštruktúry, ktorá umožní nový sociálny poriadok na všetkých úrovniach: ekonomickej, sociálnej, politickej, vzdelávaj, atď.

Smart Contracts (Inteligentné zmluvy) však nestačia na to, aby sa ľudia spojili. Technológia naozaj značne vylepšuje naše schopnosti; nemôže však zdokonaliť naše vnútorné vlastnosti a spôsob, akým sa k sebe máme navzájom správať.

Najprv musí prísť vzdelanie, aby bol „Národ v cloude“ modelovou spoločnosťou, ktorá podporuje skutočné vzájomné vzťahy medzi občanmi. Vzdelávací proces, ktorý ľudia prijmú, je nevyhnutný. Musia sa dozvedieť o výhodách spolupôsobenia a postaviť nové formy a hodnoty na pozitívne sociálne zapojenie. Nakoniec bude potrebné vyvinúť nový spôsob, ako vzájomne pociťovať jeden druhého, ako sa cítiť časťou jedného celku. Je to vedomý vývoj, ktorý vyžaduje ochotu ľudí meniť svoje vnímanie sveta.

Ústredným aspektom takejto zmeny je napríklad otázka súkromia. Pre futuristov, ako je Tzezana, je jasné, že bez ohľadu na to, ako veľmi v dnešnej dobe diskutujeme o práve na súkromie, v technologickej budúcnosti je boj za súkromie stratenou bitkou. Čím viac budú jednotlivci skutočne ochotní vzdať sa svojho súkromia, tým výhodnejšie a účinnejšie budú systémy, ktoré budú môcť pre seba vytvoriť.

Ochrana súkromia v „Cloude národov“ sa bude musieť znížiť na minimum, ale ochota vzdať sa súkromia nepríde prirodzene. Je to citlivá záležitosť, ktorá vyžaduje veľkú prípravu a prijatie nových hodnôt. Vzdelávací proces by nám čiastočne mohol pomôcť, aby sme ochotne vymenili časť nášho súkromia za skutočný prospech. To je len jeden príklad, prečo je potrebné zvýšiť ľudské vedomie a podporovať ľudské spojenie.

Keďže smerujeme k budúcej spoločnosti a dnešné technológie sa pred našimi očami doslova vyvíjajú, budeme sa musieť prispôsobiť novým hodnotám a konceptom, ktoré sa nám môžu zdať utopické. Je to však preto, že väčšine jednotlivcov dnes chýba pocit, že sú súčasťou jedného celku.

Z toho dôvodu sa náš hlavný záujem pri vytváraní spoločnej, vzájomne prepojenej budúcnosti kladie na to, akým spôsobom by sme mali sami seba vzdelávať. Skôr ako by sme sa nechali viesť technológiou, môžeme podniknúť kroky, ktoré smerujú k zmene, ktorú musíme prejsť – stať sa prepojenými ľuďmi v spoločnosti, ktorá podporuje jednotu a odmeňuje vzájomnú starostlivosť a ohľaduplnosť.

V budúcej spoločnosti budú ľudia vnímať, že keď aktívne nepodporia blaho celku, nepriamo poškodia ostatných a aj seba. Vtedy budú naše pokročilé technológie prospešné všetkým.

Autor článku: Michael Laitman Ph.D. vo filozofii a kabale MS c. v medicínskej biokybernetike

Zakladateľ a prezident Bnei Baruch, vzdelávacieho a výskumného inštitútu kabaly

Autor viac ako 40 kníh o spiritualite, sociálnej a globálnej transformácii

Originálny článok v angličtine tu. Ďalšie články a blog Michaela Laitmana v češtine www.laitman.cz, bezplatný vzdelávací portál kabaly www.kabacademy.eu\cz.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

The post Vzdelanie spojené s blockchainom bude základom pre budúce národy appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Dnes uplynulo presne sto rokov od vzniku Československa! Dátum 28. októbra 1918 je už navždy zapísaný do histórie ako deň, kedy sa Česi a Slováci spojili do jedného slobodného národa. Aj keď sme sa neskôr rozišli každý vlastnou cestou, už navždy sú naše národy spojené určitým bratským putom. Je až neuveriteľné, že len pred sto rokmi skončila monarchia. Od vzniku prvej republiky prebehlo neskutočne veľa zmien a v tomto článku si tie najväčšie z nich pripomenieme. A pretože nie sme žiadne trosky, pripravili sme si ich rovno 2 x 18, teda 36!

1. Rozpad Československa

Ako sme už začali v úvode a ako už napovedá samotné označenie „prvá republika“, Československo bohužiaľ od čias Masaryka neprežilo. Ako možno viete, Československé republiky boli celkovo tri. Prvá bola v rokoch 1918 až 1938, druhá 1938 až 1939, a do tretice všetko dobré, tretia Československá republika sa rozpínala v rokoch 1945 až 1948. K rozpadu však došlo až 1. januára 1993.

2. Svetová vojna

Vznik Československej republiky nastal tesne po skončení vojnového konfliktu. Nikto vtedy ešte netušil, že sa ľudstvo nepoučí, a že budeme musieť svetové vojny očíslovať.

3. Holokaust

Počas 2. svetovej vojny došlo k niečomu ešte horšiemu, než bol celkovo hrozný celosvetový vojnový konflikt. Nacistické Nemecko na čele s Hitlerom totižto v Európe vykonávalo systematické a štátom podporované vyvražďovanie predovšetkým židov a nežiadúcich osôb.

4. Podkarpatská Rus

Keď sa rozpadla rakúsko-uhorská monarchia a vzniklo Československo, jeho súčasťou bola aj Podkarpatská Rus. Toto historické územie Československa je dnes súčasťou Ukrajiny.

5. Ženy

Väčšina z nás dnes už uznáva, že ženy si zaslúžia rovnaké práva ako muži. Nie všetci však vedia, že i rovnoprávnosť žien dnes oslavuje storočné výročie. Československo patrilo k prvým štátom, ktoré uznali práva žien, ako napríklad právo voliť alebo právo vstúpiť do politiky.

6. Materská dovolenka

Hoci už uznávame, že by ženy mali mať rovnaké práva ako muži, nemali by sme zabudnúť aj na to, že žena má svoju nenahraditeľnú úlohu, ktorú za ňu žiaden muž nevykoná. Každé dieťa zo všetkého najviac potrebuje svoju matku, a je skvelé, že sa čas, ktorý matka môže stráviť so svojím dieťaťom, postupne predlžuje. Súčasné tri roky materskej dovolenky máme od roku 1989.

7. Autá

Len na českých cestách je približne 5,5 milióna áut. To znamená, že ich počet sa od vzniku Československa zvýšil viac než tisíckrát.

8. Supermarkety

Obyvatelia prvej republiky by asi neverili vlastným očiam, keby videli, koľko super-hyper-ultra-mega-marketov sa u nás vyskytuje. Sú prakticky všade, môžete o ne zakopnúť na každom rohu.

9. Plasty

Dnešní doba býva niekedy pejoratívne nazývaná dobou „plastovou”. Nieto divu, z plastu sa dnes vyrába kadečo, od obalov až po rôzne spotrebné výrobky a vybavenie domácnosti. Zatiaľ sa nám nedarí držať plasty pod kontrolou, ale pojmy ako triedenie odpadu a recyklácia sú nám našťastie známe.

10. Školy

Hoci sa často sťažujeme, že štýl výučby zostáva rovnaký ako „pred sto rokmi“, predsa len nastalo zopár zmien. Fyzické tresty a známa „hruštička“, čiže dostať pravítkom po ruke, sú už za nami. Rovnako nám prestala byť vnucovaná ruština. Niekoľkokrát sa dokonca menil počet rokov školskej dochádzky.

11. Počet obyvateľov

Podľa sčítania obyvateľov z roku 1921 bolo na vtedajšom území Českej a Slovenskej republiky 12,7 mil. ľudí (vrátane asi 2 mil. Nemcov). V dnešnej dobe sa počet obyvateľov pohybuje okolo 16 miliónov, čo je asi o štvrtinu viac než pred sto rokmi.

12. Pracovná doba

Osemhodinová pracovná doba je tu už 100 rokov. Patrí k veciam, ktoré sa zmenili len veľmi krátko po vzniku Československa. Predtým sa pracovalo oveľa dlhšie, a to 10 až 12 hodín denne. Na dnešné pomery je však aj 8 hodín prežitok. Zmenila sa aj mzda, okrem nej však aj ceny. Celkový rozdiel je len ťažko dohľadateľný.

13. Rozdelenie Tešínska

Dnešný Český Tešín a poľský Tešín bolo pôvodne jedno mesto. Spory s Poľskom o toto územie trvali do roku 1920, kedy došlo k rozdeleniu mesta.

14. Benešove dekréty

Súčasťou Benešových dekrétov bol takisto nútený odchod Nemcov z nášho územia. To bola po druhej svetovej vojne vskutku zásadná zmena, hoci dodnes panujú pochybnosti o tom, či sme vtedy nepotrestali nevinných civilistov.

15. Dĺžka života

V tejto oblasti došlo k veľkej zmene. Uvádza sa, že pred sto rokmi trval v Československu priemerný ľudský život asi 50 rokov, dnes sa toto číslo pohybuje okolo osemdesiatky. Či ide o starnutie obyvateľstva, alebo o predlžovanie ľudského života, necháme na vás.

16. Dôchodok

S dĺžkou života súvisí aj vek odchodu do dôchodku, ktorý sa neustále posúva smerom hore. Niektorí už s dôchodkom pre istotu nepočítajú vôbec.

17. Technologický pokrok

Nádeje mnohých z nás sa aj preto obracajú k dnešným technológiám, o ktorých ešte určite bude reč. Stroj času ešte zatiaľ nemáme, takže prvým Čechoslovákom nemôžeme ukázať, aká doba je dnes. Od dôb Alberta Einsteina však už existujú teórie o určitých možnostiach v časopriestore.

18. Priemysel

Prebieha takzvaná 4. priemyslová revolúcia, niekedy označovaná ako Priemysel 4.0. Tá so sebou nesie automatizáciu výroby a zmeny na trhu práce. Jej súčasťou je napr. internet vecí či digitálna ekonomika.

19. Telefón

Telefón bol v roku 1918 úplne iným predmetom, v porovnaní so súčasnými telefónmi, ktoré už skôr zaujali miesto vreckových počítačov. Prešli vývojom od tehly cez čo najmenšie vreckové verzie, až po dnešné dotykové „obkladačky.“

20. Počítač

Pred sto rokmi nemal v Československu osobný počítač nikto, dnes ho má takmer každý. Samotné počítače sa neustále vyvíjajú, a čo bolo včera novinkou, dnes už zapadá prachom.

21. Jedlo

Dnešné rýchle občerstvenia, hamburgery a ďalšie dobroty, ktoré sú v mestách doslovne na každom rohu, značne kontrastujú s dobou na začiatku československého pohostinstva.

22. „Éčka“

Lacnejšie, trvanlivejšie a chuťovo výraznejšie potraviny sú spojené s obrovskou spotrebou aditív, teda tzv. „éčok.“ Vrece sa s nimi u nás roztrhlo po roku 1989 spolu s príchodom nadnárodných korporácií.

23. Obezita

Táto zmena asi nikoho nepoteší. Obezita je u nás stále väčší a väčší problém. Už v roku 2010 sa hovorilo o tom, že obezitou trpí v Čechách každý piaty človek.

24. Vianoce

Už počas prvej republiky sa začali objavovať prvé náreky nad konzumnou podobou vianočných sviatkov. To, ako veľmi sa táto zmena prehĺbila, necháme na vás.

25. Sneh

K Vianociam neodmysliteľne patrí aj sneh. Toho je však podľa mnohých pamätníkov i mladších ľudí čím ďalej, tým menej.

26. Autonehody

Bohužiaľ, autonehôd vďaka globálnemu otepľovaniu či „len“ úbytku snehu neubudlo, ako by sa mohlo zdať. Samozrejme sa to dalo čakať, keďže máme tisíckrát viac áut. Podľa štatistík zomrelo v roku 2017 len na českých cestách viac než 500 ľudí, čo je však najmenej od roku 1960.

27. Lesy

Naši susedia Česi dosiahli pred niekoľkými rokmi historicky najvyšší percentuálny podiely lesov v krajine od dôb Márie Terézie. Dúfajme, že sa tento trend presunie aj k nám.

28. Spotreba elektriny

V Čechách stúpla spotreba elektriny za posledných 100 rokov 74-krát. Ťažiari Bitcoinu pritom vraj spotrebujú viac energie, než celé Slovensko.

29. Detská práca

Zatiaľ čo dnes je detská práca (s výnimkou krátkodobej brigády) považovaná za niečo neprijateľné, ba dokonca trestné, pred sto rokmi bola detská práce pomerne bežná. Naši starí rodičia si tak zrejme ešte pamätajú na časy, kedy deti nielen tvrdo pracovali, ale takpovediac slúžili ako majetok. Samozrejme, že záležalo aj na rodičoch, ako k svojim deťom pristupovali, avšak všeobecne povedané, v tomto smere prišlo k veľkému zlepšeniu.

30. Panelové domy

Ich počiatky siahanú do Holandska a datujú sa na obdobie po 1. svetovej vojne. U nás sa stavali od 50. rokov minulého storočia, pričom sa uvádza, že mali mať životnosť len asi 40 rokov. Dnešná cena nehnuteľností ukrutným spôsobom narástla, no napriek tomu to vyzerá tak, že mnohé z týchto panelových domov už presiahli „minimálnu trvanlivosť.“

31. Internet

S príchodom internetu v roku 1987 sa zmenil celý svet, Československo nevynímajúc. Dnešná generácia sa bez neho už nezaobíde. Je nutné však dodať aj to, že bez internetu by nebol ani tento článok, Kryptomagazín, Bitcoin a kryptomeny.

32. Médiá

Aj médiá prešli veľkými zmenami. Počas prvej republiky prvé miesto v oblasti médií obsadili noviny, bola to doba čitateľov. Dnešné noviny si prečítame na digitálnej čítačke, správy si pozrieme na telefóne a všetku hudbu zmestíme do miniatúrneho iPodu. Napriek tomu sa nám na tých médiách občas niečo nezdá. Reklama vyskakuje z každého rohu, seriály strácajú kvalitu a na to, aby človek našiel nezaujatého investigatívneho novinára, je potrebná celá veda. Alebo to vidíme až príliš čierno?

33. Komunizmus

Československo si okrem nacistickej okupácie prešlo aj dlhoročným komunizmom. Aj keď tu komunisti povystrájali všeličo, neboli po revolúcii ilegalizovaní. Možno preto, lebo by sa potom mimo zákon ocitla aj veľká časť našich súdruhov… teda, občanov.

34. Európska únia

Veľkou zmenou je bezpochyby aj náš vstup do Európskej únie. Na rozdiel od našich bratov Čechov sme navyše vymenili korunu za euro.

35. Rozkrádanie

Mysleli ste si, že sa na váš nezabudne? Omyl! Po prežuvatí a vypľutí komunistov sa našla celá trieda výrastkov a politických hyen, ktoré tu zanechali nemalé škrabance, tunely, korupčné škandály a jazvy. Ak máte záujem, napíšte nám do komentárov, môžeme venovať tejto téme celý článok.

Len na pamiatku… napr. lietadlá Vlasty Parkanovej, Kubiceho správa, kauza Gorila, privatizácia, amnestia Václava Klausa (vrátane káuz závažnej hospodárskej kriminality), financovanie poslancov VV, kauza Drobil, Pandury, Biolieh, ProMoPro Alexandra Vondru, 500 tisíc a Čuňek, OKD, Opencard, Gross, D-47, IZIP, Gripen, ovplyvňovanie ČT, Zeman, Ruml, Kožený na Bahamách, Bašternák a Bonaparte,… to snáď nemá koniec!

36. Sloboda

Náš zoznam nemôžeme skončiť inak než slobodou. Sloboda je jednou z najcennejších vecí, ktoré človek má. Už Masaryk, prvý prezident Československa, povedal:

„Demokracia znamená, že každý občan môže vysloviť slová francúzskeho monarchu: Štát som ja. Alebo skromnejšie: Aj ja som štát.“

Dúfajme teda, že si to budeme môcť povedať aj v budúcnosti. Mnoho našich predkov totiž v priebehu storočnej histórie našej donedávna spoločnej republiky také šťastie nemalo.

Záver

K oslavám stého výročia od založenia republiky určite patria spomienky. Mnohí z nás počas osláv (i mimo nich) radi siahneme po nejakom pivku, niekto aj po niečom tvrdšom. To sme však do našich zmien radšej nezahrnuli, nie sme si totižto istí, či v tomto smere k nejakej zmene prišlo. Prohibícia počas volieb u nás síce platila až do roku 1990, ale aj vtedy sa nám zdalo, že sa nás niekto snaží opiť vodou. Tak k tomu poháriku, aby to bolo na zdravie, a nie na zdravotníctvo! Pretože keď nejde o život, tak ide o… Buďme teda vďační za to, že sa naše národy dožili tohto výročia, a poprajme si spoločne ďalších sto rokov bratskej lásky.

Tento článok je preložený z českého originálu, ktorý pre Vás pripravil Kytka.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

The post 2 x 18 vecí, ktoré sa zmenili v priebehu posledných 100 rokov od vzniku Československej republiky appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Hokejové úspechy, na ktorých sa Jaromír Jágr podieľal, sú dnes už legendárne. Dnešná osobnosť sa zúčastnila niekoľkých veľkých momentov pre Českú republiku a taktiež pre celé Československo, do ktorého sa Jágr v roku 1972 narodil. Jeho príbeh je predovšetkým o motivácii a skalopevnom odhodlaní a poctivom tréningu, vďaka ktorému si splnil svoj sen, stať sa najlepším hokejovým hráčom na svete, alebo prinajmenšom najlepším Európanom, ktorý kedy hral v NHL.

V minulom dieli ste čítali: Jack bol nadšený, jeho pomalé telefonické pripojenie zvoľna pracovalo a on ukázal svojim hosťom, že internet existuje.

Jaromír Jágr

Všetko čo kedy chcel, bolo hrať hokej. Jeho najväčším snom a motiváciou bolo, stať sa najlepším hokejovým hráčom na svete. Korčuľovať ho naučil jeho otec už v 5 rokoch. Keď však ako malý chlapec hrával s kamarátmi, nebolo to na ľade. Podobne ako mnohí z nás, ktorí sme na ihriskách na ulici hrávali „hokej”, používali i oni tenisovú loptičku. Tato hra je veľmi zábavná, jeho si však úplne pohltila a predurčila ho na to, aby dokázal niečo neobyčajné.

Jaromírovi rodičia veľa pracovali a v detstve preto trávil veľa času so svojou babičkou. Vtedy u nás panoval totalitný komunistický režim. Táto doba ho zrejme veľmi poznamenala. Sám spomína, ako jeho rodine zabavili pole a statky a deda zavreli do väzenia. Ako ste sa mohli dočítať v niektorom z článkov o Milade Horákovej či Janovi Werichovi, tzv. obdobie Pražskej jari bolo určitým nádychom nádeje a zdravého rozumu.

To všetko síce ukončil vpád sovietskych vojsk v auguste 1968, ale napriek tomu ide o významnú súčasť našich dejín. Jarda toto číslo nosí hrdo na svojom drese zrejme ako pamiatku na svojho dedka, ktorý v tom roku zomrel vo väzení, ale predovšetkým ako pripomienku povstania proti totalitnej komunistickej vláde.

Národná hrdosť

Spojitosť hokeja a významných udalostí pre našu národnú hrdosť má svoju logiku. Hokej je pre väčšinu z nás niečo viac než len šport. V momentoch, kedy sa českému týmu podarilo zvíťaziť na Olympiáde nebo Majstrovstvách sveta, sa český národ zomkol a všetci pocítili určitú súnáležitosť, ktorá je pre všetkých pochopiteľne veľmi dôležitá.

To sa týka ako Čechov, tak i Slovákov. Veď nie je to tak dávno, keď sa naši rodičia a starí rodičia mohli spoločne radovať z úspechov československého národného hokejového týmu, ktorý pravidelne získaval medaile z ME i MS, vrátane tých najvyšších.

Vždy je lepšie, keď za národy bojujú športovci na svetových súťažiach, než aby bojovali armády a umierali ľudia. Hokej má u nás úžasnú tradíciu a právom by mohol byť nazývaný našim národným športom. Oba naše štáty sú pomerne malé a preto je vždy úžasné, keď  sa niekomu z nás, či už Slovákom alebo Čechom, podarí zvíťaziť i nad tými najväčšími (nie len hokejovými) obrami, ako je Kanada a Rusko a získať zlato.

Najlepší hráč na svete

Peniaze nikdy neboli pre Jágra hlavnou motiváciou. Ako ale sám hovorí, vždy si nejakú motiváciu potrebuje nájsť, pretože tá je veľmi dôležitá a bez nej by si to tam chodil len „odkorčuľovať”, čo by nebolo profesionálne. Jarda sa veľmi poctivo venuje tréningom i mentálnej príprave. V čase, kedy už začínal starnúť začal zisťovať, že aby mohol naďalej hrať s tými najlepšími na svete, musí už trénovať viac.

Rád si hru užíva, preto často trénoval oveľa viac než ostatní. Trénoval 4 hodiny denne, chodil trénovať i v noci. Pred zápasom sa poctivo pripravuje a často chodí na štadión, keď je ešte prázdny a venuje sa psychickej príprave. Taktiež vraj na tele nosil ťažké závažia, a to i počas menej dôležitých stretnutí, ako prípravu na NHL. Vďaka tomu všetkému mal pred ostatnými často náskok, a hru si tak mohol doslova užívať.

Jeho motiváciou bolo stať sa najlepším hráčom na svete. Medzi najsilnejšie momenty, ktoré sám popisuje v rozhovoroch s novinármi, patria predovšetkým zážitky so spoluhráčmi či privítanie fanúšikov po zisku medailí. Práve na tieto zážitky bude po skončení svojej kariéry spomínať. Počas nej sa stal tímovým hráčom, ktorý už tak netúži po individuálnych výsledkoch a oceneniach, ale zo všetkého najviac sa sústredí na úspech celého týmu.

Záver

Tímových i osobných úspechov zažil celý rad a v ďalšom dieli si tie najväčšie pripomenieme, vrátane zlata na Olympiáde v Nagane v roku 1998 a dvoch zlatých majstrovstiev. Samozrejme neopomenieme ani úctyhodnú kariéru v NHL, vďaka ktorej Jaromír Jágr už navždy patrí k tým najlepším hokejistom všetkých čias. Môžeme teda konštatovať, že si svoj sen splnil.

The post [Osobnosť] Jaromír Jágr – Sníval o tom, že sa stane najlepším hokejistom na svete appeared first on KRYPTOMAGAZIN.