Zdá sa, že energetická kríza vôbec nemusí byť zažehnená, keďže holandská vláda od 1. októbra plánuje natrvalo uzavrieť najväčšie európske plynové pole Groningen, ako uvádza Pravda na základe agentúry Bloomberg. V regióne hrozí prerušenie dodávok tesne pred ďalšou zimou.

Energetická kríza ešte nemusí byť zažehnaná

Holandská vláda oficiálne rozhodne o tomto kroku už v júni. Uzatvorenie kľúčového zdroja plynu pre značnú časť Európy sa bude kompenzovať preplnenými zásobníkmi a zníženým dopytom z Ázie. Napriek tomu sme svedkami volatilných pohybov cien. Tento fakt hovorí o tom, aký je trh citlivý.

Niekorí výrobcovia sa nestihli vrátiť do normálu a už hrozí ďalšia energetická kríza. To by mohlo eliminovať časť dopytu natrvalo. Čínsky dopyt je zatiaľ potlačený pomalším oživením ekonomiky, čo sa ale môže zmeniť vďaka stimulom. Tie opätovne zvýšia dopyt po skvapalnenom zemnom plyne. Situácia v Európe sa môže počas zimy vyhrotiť ešte viac.

Kríza životných nákladov

Už skôr sme vás informovali o tom, že milióny domácností nezvládajú ustáť vysoké ceny energií. Inflácia je totiž v eurozóne stále vysoká (6,1 %) a na Slovensku dosahuje dokonca hodnotu až 11,9 %. Okrem toho Európska centrálna banka stále neskončila so zvyšovaním základnej úrokovej sadzby. Naposledy ju zvýšila 15. júna o ďalších 25 bázických bodov.

Úmrtnosť počas energetickej krízy. Zdroj: economist.com

Podľa The Economist vysoké ceny elektriny a plynu boli minulú zimu príčinou úmrtia až 68 000 Európanov. Ukázalo sa, že oblasti s najvyššou nadmernou úmrtnosťou zvyčajne zaznamenali najväčší nárast nákladov na energie. To všetko vedie k vážnej kríze životných nákladov.

Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.

Európa rastie nalpomalšie

Výsledkom je, že podľa údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) rastie európsky región najpomalšie na svete (0,6 %) a len o čosi lepšie je na tom Južná Amerika (1 %) a Severná Amerika (1,6 %).

Najpomalšie rastúci región je Európa. Zdroj: MMF

Európania sa dostali do situácie, keď inflácia klesá pomalšie než sa očakávalo a rast úrokových sadzieb ešte neskončil. Reálne mzdy zaznamenali masívny pokles a domácnosti sa cítia ochudobnené. Najextrémnejší rast cien zaznamenali experti v sektore energií a zdá sa, že z najhoršieho ešte nemusíme byť von.

Mohlo by ťa zaujímať: Európu údajne čaká nedostatok energie. Pripravme sa na najhoršie

The post Európa bude čeliť vážnej kríze už od októbra tohto roka appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Obrovský nárast cenovej hladiny a narušenie medzinárodných dodávateľských reťazcov spôsobili, že veľké množstvo domácnosti nedokáže uhrádzať všetky svoje životné náklady. Ceny potravín dnes dosahujú rekordné hodnoty. Zdraželi úvery a veľmi výrazne stúpli aj ceny energií. Elektrina a plyn sú práve tou položkou domáceho rozpočtu, na ktorej ešte dokážeme nejakým spôsobom ušetriť.

„Musíš si kúpiť jedlo. Musíte platiť nájomné.“ povedal pre CNN Mark Wolfe, výkonný riaditeľ National Energy Assistance Directors Association. „Aký účet môžete odložiť? Váš účet za energie, však?”

Američania sa tento rok poriadne zapotia

Domácnosti v Spojených štátoch dlhujú na platbách za energie neuveriteľných 19,5 miliardy dolárov. S týmto existenčným problémom sa v USA pasuje až 20 miliónov domácnosti.

Počas pandémie covidu zvládali Američania rastúce ceny energií vďaka podporným stimulačným vládnym programom. Tie sa už skončili a množstvo domácnosti zápasí s platobnou neschopnosťou.

Nízkopríjmové domácnosti ešte môžu využívať domáci program energetickej pomoci LIHEAP, no aj ten už obmedzil rozsah finančnej pomoci z minuloročných 8 miliárd dolárov na súčasných 6 miliárd dolárov za rok.

Začínajúce leto potrápi ľudí výraznejšie ako po minulé roky. Rast cien energií spôsobí, že sa Američania tento rok poriadne zapotia. Milióny z nich si budú musieť poriadne rozmyslieť či zapnú klimatizáciu, a veľká časť domácnosti v tom už má jasno.

Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.

Drahá energia mohla minulú zimu zabiť viac Európanov ako pandémia

Podľa The Economist vysoké ceny elektriny a plynu boli minulú zimu príčinou úmrtia až 68 000 Európanov. „Odhadujeme, že zvýšenie ceny o približne 0,10 EUR za kWh, čo bolo približne 30 % priemernej ceny elektriny z minulej zimy, priamo súviselo so zvýšením týždennej úmrtnosti v Európe o približne 2,2 %. Ak by elektrina minulú zimu stála rovnako ako v roku 2020, náš model by očakával v Európe o 68 000 úmrtí menej, čo je pokles o 3,6 %.“

Úmrtnosť počas energetickej krízy. Zdroj: economist.com

Pohľad naprieč európskymi krajinami ukazuje, že oblasti s najvyššou nadmernou úmrtnosťou zvyčajne zaznamenali najväčší nárast nákladov na energie.

Európa má rekordné ceny energií už za sebou

Najvyššie ceny elektriny a plynu trápili Európu v auguste minulého roka. Cena plynu vtedy na trhu dosahovala rekordnú úroveň, až 313 eur za megawatthodinu. Cena elektriny dosiahla svoje maximum na  1 001 eur za megawatthodinu.

Dnes je situácia výrazne odlišná. V minulom týždni klesla trhová ceny elektriny pod 150 eur za megawatthodinu a ceny plynu klesli na úroveň 30 eur za megawatthodinu.

Ako sa budú ceny energií vyvíjať ďalej

Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) dodávatelia nedostatočne zohľadňujú aktuálny vývoj trhových cien energií vo svojich cenníkoch.

Predseda ÚRSO Andrej Juris: „Trhové ceny energií sú v súčasnosti extrémne vysoké a veľmi nestabilné, čo vnáša vysokú mieru neistoty do odhadov budúcich cien energií. Pri pokračovaní súčasných úrovní trhových cien elektriny a plynu budú regulované ceny pre zraniteľných odberateľov výrazne vyššie ako v súčasnosti.“

Ďalej Andrej Juris povedal, že „úrad bude v najbližšom období dôsledne skúmať oprávnenosť nákladov a primeranosť ziskov regulovaných subjektov a využije všetky dostupné prostriedky na minimalizáciu dopadov na regulovaných odberateľov.“

Prečítajte si aj: Európu údajne čaká nedostatok energie. Pripravme sa na najhoršie

The post Milióny domácností už nezvládajú ustáť vysoké ceny energií appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Európska únia dnes rozhodla o výške zastropovania cien na ruskú ropu. Stalo sa tak po niekoľkodňových rokovaniach. Snaha o stanovenie stropu je na jednej strane výsledkom prebiehajúcej vojny na Ukrajine, na druhej rastom ceny ropy, ktorá počas roka 2022 výrazne narástla.

EÚ zastropovala ceny ruskej ropy

EÚ stanovila cenový strop 60 dolárov (56,94 eura) za 1 barel (159 litrov) ruskej ropy. Táto cena nie je konečná, keďže vzhľadom na cenové pohyby sa bude v priebehu času upravovať. Do platnosti by po schválení štátov G7 mala vstúpiť do platnosti 5. 12. v pondelok, ako informuje agentúra TASR.

Cieľom zastropovania je zabrániť prílišnému rastu ceny ropy a oslabiť ruskú ekonomiku a tým aj ruskú agresiu na Ukrajine, ktorá je podľa západných analytikov do veľkej miery financovaná ziskami z predaja ruských energetických a pohonných zdrojov. Aby bol tento strop efektívny, musí znížiť zisky Ruska a musí sa aplikovať jednotne.

Na zastropovanie ceny existujú rozdielne pohľady. V prípade Maďarska, ktoré zastropovalo ceny pohonných hmôt, sme boli svedkami kritiky zo strany ekonómov aj predstaviteľov EÚ. V prípade celoplošného zastropovanie cien ropy v rámci štátov EÚ sa toto rozhodnutie vníma skôr ako morálna nutnosť, než ekonomicky správny krok.

Ďalším problémom, ktorému môže tento krok čeliť, je zvýšenie importu ruskej ropy krajinami ako je Čína a India. Tie po vypuknutí vojny na Ukrajine zvýšili svoje nákupy, pričom Ruská federácia im predáva ropu v zľave. Už dnes máme k dispozícii údaje o tom, že ruská ropa aj naďalej putuje na Západ, a to buď v rafinovanej podobe alebo cez nastrčené spoločnosti.

Graf: cena ropy Brent. Zdroj: Tradingeconomics

S rozhodnutím EÚ nesúhlasí Ukrajina, ktorá považuje súčasný strop vo výške 60 dolárov za príliš vysoký. Podľa hovorcu ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrija Jermakova by sa mal stanoviť strop až na 30 dolárov.

„Aj tak dosiahneme náš cieľ a ruská ekonomika bude aj tak zničená. A Rusko samotné bude musieť zaplatiť a zodpovedať sa za svoje zločiny,“ uviedol Jermakov.

Rusko kroky EÚ a G7 považuje za porušenie pravidiel voľného trhu. Ďalším faktorom, ktorý môže výrazne ovplyvniť cenu ropy, je reakcia krajín OPEC-u. Tie totiž zvažujú zníženie ťažby ropy pre dosah sankcií proti Rusku a zastropovanie cien. Podľa banky Goldman Sachs je vysoká pravdepodobnosť, že najväčší exportéri ropy na svete podniknú kroky smerom k zastaveniu poklesu cien ropy, aby tak obmedzili dosah západných sankcií a zabránili poklesom ziskov. Rozhodovať sa o tom bude už zajtra, pričom sa už zohľadní aj rozhodnutie EÚ a štátov G7.

Medzitým sa cena ropy Brent obchoduje za 85,863 dolára za barel. Posledné maximum ropa dosiahla v marci 2022, keď sa 1 barel predával za vyše 130 dolárov.

Čítaj tiež: Aktuálne: Európska centrálna banka varuje pred Bitcoinom, ohrozuje vraj banky

The post Aktuálne: EÚ zastropovala cenu ruskej ropy appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Rastúce ceny energií stupňujú obavy analytikov a Európanov z toho, ako zabezpečia vlády prístup k energiám a svetlu miliónom ľudí v blížiacej sa zime. Podľa správy agentúry Bloomberg je situácia natoľko vážna, že sa o nej boja hovoriť aj analytici a vlády, aby sa nevyvolala všeobecná panika. Spotrebiteľov čaká jedna z najťažších zím za posledné desaťročia.

Cenovo nedostupná elektrina

Ceny elektriny trhajú každým týždňom nové rekordy. Včera sme vás informovali, že cena elektriny od roku 2021 narástla o vyše 2000 % a len za jeden týždeň vyskočila o 100 %. Príčin je viacero, ale predovšetkým treba za rastom vidieť odpojenie sa EÚ od energetických zdrojov Ruskej federácie pre vojnu na Ukrajine.

Nárast ceny elektriny. Zdroj: Kurzy.cz

Kroky najsilnejších ekonomík v EÚ, ako je Nemecko a Francúzsko, ukazujú, že EÚ nebola pripravená na taký razantný krok a vystavila milióny ľudí najväčšej energetickej kríze od čias 2. svetovej vojny. Nemecko, najsilnejšia a najviac postihnutá ekonomika EÚ, sa dokonca rozhodlo ponechať v pohotovosti tri jadrové elektrárne v dôsledku závislosti na energetických zdrojoch z Ruska.

Podľa agentúry Bloomberg nie je otázkou to, či nastane v zime kríza, ale čas, kedy presne sa to stane. Správa zhrnula tri kľúčové problémy:

„Po prvé, hroziaca energetická kríza je horšia, než mnohí vedúci pracovníci v odvetví verejne priznávajú, a oveľa nebezpečnejšia, než pripúšťa vláda. Po druhé, vysoké ceny sú veľkým problémom, ale ohrozená je aj bezpečnosť dodávok. Po tretie, čas na prípravu sa kráti, kým začnú teploty klesať.“

Čítaj tiež: Cena elektriny tento týždeň zažila šialený rast, môže hroziť kolaps ekonomiky!

Európu čaká zima bez svetla. Spotreba elektriny bude regulovaná.. Zdroj: shutterstock.com/Leelaryonkul

Na čo sa pripraviť

Slovenský ekonóm Juraj Karpiš vo svojej známej knihe Zlé peniaze na príkladoch ukazuje, že v krízových situáciách zväčša vládnuca vrstva tvrdí presný opak toho, ako je to skutočne. Je pochopiteľné, že vlády nechcú vyvolávať paniku v ľuďoch a kritizujú apokalyptické tvrdenia nezávislých analytikov. Avšak realita je taká, európske vlády podľa správy agentúry Bloomberg nedostatočne informujú svojich občanov o tom, čo nás skutočne čaká.

„Minimalizovanie rozsahu problému alebo, čo je ešte horšie, predstieranie, že problém neexistuje, nezabezpečí túto zimu dodávku elektriny,“ píše sa v správe.

Ľudia by sa mali pripraviť na scenár, že vlády nebudú vedieť úplne zabezpečiť svojim občanom neustály prístup k teplu a elektrickej energii. To naznačuje reguláciu prísunu energií do domácnosti. V praxi to bude vyzerať tak, že elektrina nemusí ísť v určitých časoch. Deje sa to napríklad v Kosove, kde už dnes existuje plánované odstavenia elektriny po šiestich hodinách po dobu dvoch hodín.

Čítaj ďalej: Čínu čaká ekonomický kolaps. Tu sú hlavné dôvody

The post Zima bez svetla? Európu čaká jedna z najťažších zím za posledné desaťročia appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Európska únia stojí na prahu recesie, ktorej hlavným sprievodným znakom je eruptívny nárast energií. Tento týždeň zažili trhy ďalšie zdražovanie cien elektriny a zemného plynu. Predovšetkým cena elektriny dosiahla nové rekordné maximum. Pre obavy z úplného odstavenia plynovodu Nord Stream 1 z dôvodu opráv narástla aj cena plynu, keďže investori sa obávajú, či oprava nastane do predpokladaného času.

Elektrina trhá rekordy

Agentúra TASR informovala, že cena elektriny v pondelok vzrástla až o 13 % na novú rekordnú sumu 630 eur za MWh. Tento rast je ďalším v sérií zdražovaní, ktoré sprevádzajú rok 2022. Ako sme vás nedávno informovali, elektrina v roku 2022 narástla o astronomických 400 %, pričom podľa analytikov cenový strop je stále v nedohľadne. Pokiaľ vlády nezasiahnu, milióny domácnosti sa ocitnú v platobnej neschopnosti a v existenčnej kríze. Príkladom je situácia v Spojenom kráľovstve, kde takmer polovici domácnosti hrozí energetická chudoba. Šéf koncernu EDF pre služby britským zákazníkom Philippe Commaret hovorí o katastrofickej zime a prosí vládu, aby zrušila daň na účty za energie.

Graf: cena elektriny na novom rekorde. Zdroj: kurzy.cz

Plynová kríza pokračuje

Cena zemného plynu v pondelok narástla o 16 %. Stalo sa tak po tom, čo ruský koncern Gazprom oznámil, že od 31. augusta až do 2. septembra bude prebiehať oprava turbíny plynovodu Nord Stream 1. To zvýšilo na trhu s energiami napätie a obavy z toho, že avizovaný termín nemusí byť dodržaný, čo by následne negatívne ovplyvnilo európske a predovšetkým nemecké zásoby zemného plynu, ktoré sú aj tak v súčasnosti nedostatočné.

Graf: cena plynu. Zdroj: Tradingeconomics

Pripomíname, že v súčasnosti sa ruský plynovod Nord Stream 1 využíva iba na 20 % zo svojej celkovej kapacity. Plánovaná odstávka robí ďalší škrt cez rozpočet európskym krajinám, ktoré už dnes čelia problémom s deficitnými zásobami plynu. Plynová kríza sa predovšetkým prejaví v zime a podľa analytikov čaká Európu jedna z najťažších zím za posledné desaťročia. Či už opravy plynovodu používa Ruská federácia ako odvetu voči západným sankciám, alebo skutočne ide o potrebné opravy, energetická kríza strhne Európu do najväčšej energetickej krízy od 2. svetovej vojny.

Čítaj ďalej: Robert Kiyosaki mení názor, dôjde ku ekonomickému kolapsu 21. septembra?

The post Graf na dnes: cena elektriny láme nové rekordy, plyn ďalej stúpa appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Svet sa nachádza v najťažšej situácii za posledné desaťročia. Analytici sa zhodujú, že to najhoršie ešte len príde. Najkritickejší stav je v energetickom priemysle. Aj preto sa čoraz viac začína hovoriť, že by ľudia dostávali základné energie na prídel.

Budeme dostávať energie na prídel?

Svet najskôr zaskočil vírus Covid-19. Ekonomika v tomto období utrpela ťažké straty. Keď už to vyzeralo, že by sa svet mohol opäť dostať do pohodlnejšej situácie, prišla vojna na Ukrajine. Momentálne sa preto nehovorí o ničom inom, iba o rastúcej inflácii a recesii, ktorá môže Európu zasiahnuť už v priebehu nasledujúcich týždňov či mesiacov.

Sankcie a boj západných mocností proti Rusku vyvolali najväčšie v obavy v energetickom priemysle. Počas najbližšej zimy nás môže čakať naozaj kritický scenár. Ľudia by dostávali energie na prídel. Ako prvý o tom začal hovoriť generálny riaditeľ ropnej a plynárenskej spoločnosti Shell Ben van Beurden:

„Čaká nás naozaj veľmi ťažká zima. Niektoré štáty to zvládnu lepšie ako ostatné, no faktom je, že budeme všetci čeliť výraznému rastu cien energií.“

Prečítaj si tiež: Pozitívna správa pre Slovensko? Plyn je zabezpečený, ceny sa však nezmenia

Domácnosti budú mať prednosť

Vo väčšine európskych krajín sa o tejto problematike začína reálne uvažovať. Dokonca už padli aj prvé scenáre, ako by to malo fungovať. V prípade najhoršej situácie budú mať domácnosti prednosť pred firmami. Vykurovanie domácností je tak absolútnou prioritou.

Európska komisia má jasné požiadavky. Každá členská krajina musí do 1. novembra  naplniť zásobníky na minimálne 80 %. Najväčším problémom je aktuálne odstavenie plynovodu Nord Stream 1. Ten sa má vrátiť do prevádzky 21. júla. Ak sa však tento scenár nenaplní, krajiny ako Nemecko či Taliansko budú musieť zrealizovať prídelový systém.

Čítaj ďalej: Hlasy z Európskej centrálnej banky: „Zmena klímy spôsobí zákaz Bitcoinu“

The post Budú energie na prídel? Svet reaguje na možný kritický scenár appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Christian Sewing a Bettina Orlopp sa na konferencii zhodli, že nás môže tento rok čakať veľká energetická kríza. Nemecko je do značnej mieri závislé od ruského plynu a úplné odstavenie či nedoplnenie zásob na túto zimu môžu mať veľmi negatívne dôsledky.

Ministri energetiky Európskej únie očakávajú, že zásoby na tento rok budú naplnené do zimy na 80 %. Započítavať sa má aj skvapalnený plyn, o ktorý po začiatku vojny na Ukrajine rastie záujem. Ak by niektoré štáty mali nadmerne naplnené zásobníky, tak si môžu časť zásob uložiť v iných štátoch.

S energetickou aj ekonomická kríza

Christian Sewing z Deutsche Bank a Bettini Orlopp z Commerzbank tvrdia, že rastie riziko veľkej energetickej krízy, ktorá môže nasledujúcich 12 mesiacov zastihnúť Európu. Ak by sa dodávky plynu z Ruska do Nemecka úplne stopli, tak by sa museli kompenzovať cez skvapalnený plyn, ktorý je pre ekonomicky drahší dovoz menej efektívne využívať.

Vysoké ceny za dovoz plynu či pre jeho nedostatok môžu vyšvihnúť cenu pre domácnosti a firmy niekoľkonásobne vyššie. To by automaticky mohlo znamenať aj vypuknutie ekonomickej krízy.

Prečítaj si aj:

Odstavenie ruského plynu by najviac zasiahlo tieto 3 krajiny. Je tam aj Slovensko?

Graf na dnes: benzín aj nafta opäť zdraželi, hrozí riziko 4 eur za liter?

The post Nemeckí bankári: môže nás čakať veľká energetická kríza a niekoľkonásobný nárast ceny plynu appeared first on KRYPTOMAGAZIN.