Pokiaľ si so slovami počítač, IT, alebo programátor spájate predovšetkým mužov, je to v dnešnej dobe pochopiteľné a rozhodne nie ste sami. Avšak v začiatkoch rozvoja počítačových technológií a programovania to tak nebolo. Programovaniu sa totiž venovali prevažne ženy. Napodiv, o tomto fakte dnes takmer nikto nevie.

Originál článku v českom jazyku nájdete tu.

Viete vy, kto bol prvý programátor? Ne? Nevie to ani väčšina študentov zo slávnej univerzity Stanford, kde bol vyvinutý prvý počítač vôbec. Možno to bude tým, že to nebol programátor, ale programátorka (Ada Lovelace).

Prvé programátorky

Jean Jennings Bartiková spomína, ako sa dostala k práci na tomto počítači. Keď v roku 1945 robila výpočty raketových a kanónových trajektórií a počítala všetko z hlavy a v ruke, našla inzerát na prácu na úplne novom type stroja.

“Objavilo sa také oznámenie, že sa hľadajú operátori pre nový typ stroja, ktorý stavali pod názvom ENIAC,” spomína Bartiková. “Samozrejme, nemala som tušenie, čo to bolo, ale vedela som, že to nerobí výpočty z ruky.”

Bartiková bola jednou zo šiestich matematičiek, ktoré vytvorili programy pre jeden z prvých plne elektronických univerzálnych počítačov na svete. Muži si v tom čase nemysleli, že je to dôležitá práca.

Mužov vtedy zajímalo skôr zostavovanie hardware a ženy boli veľmi dobré v matematike. Dokonca nebolo neobvyklé, že si ju volili ako hlavný odbor na univerzitách, napriek tomu že potom sa skôr než vede venovali vyučovaniu. To sa zmenilo počas druhej svetovej vojny.

Vojnové roky

Muži odišli do vojny, alebo sa venovali vývoju vojnových systémov a zbraní a ženy sa hlásili do dobrovoľnej služby i k týmto technológiám. Práca programátoriek ale mala malú prestíž. Dokonca i napriek tomu, že boli ženy s prvým počítačom často fotené, neboli na fotkách ani označené menami.

UNIVAC a prvý programovací jazyk

Po vojne Bartiková so svojim týmom programátoriek pokračovala v práci na UNIVAC, jednom z prvých veľkých komerčných počítačov.

Tu sa k týmu pridala i Grace Hopperová, profesorka matematiky. Práve Hopperovej sa podaril historický prelom. Prišla na spôsob, ako naprogramovať počítače pomocou slov, namiesto čísel používaných do toho času – a vyvinula prvý programovací jazyk nazvaný COBOL.

Vyvinula tak programovací jazyk, ktorý umožnil dávať inštrukcie takmer v bežnej angličtine a fungoval pre akýkoľvek hardware (neberte to doslovne – pozn. korektora). Tým sa programovanie stalo dôležitejším, než hardware.

Ako sa programovanie stalo takmer výhradnou doménou mužov?

V osemdesiatych rokoch sa už ale začínala situácia obracať. Programátormi sa stávali skôr muži. V tom čase sa taktiež začínalo v médiách písať o istých pánoch menom Steve Jobs a Bill Gates. Jednou z mnohých teórií je, že univerzity si do svojich nových odborov o počítačoch skôr vyberali mladých mužov, ktorí sa zaujímali o hardware a tak sa dostali k programovaniu. Naviac tým, ako sa o ženách v začiatkoch programovania nepísalo v médiách, neexistovali takmer žiadne vzory pre mladé ženy.

Dúfame, že týmto seriálom sa nám podarí situáciu trochu napraviť a v budúcnosti bude v IT viac žien. Kvízová otázka – viete, kto je na ilustračnom obrázku ku článku a prečo? Môžete sa podeliť v komentároch.

Nasledujúci diel

Nabudúce si predstavíme ďalšiu osobnosť zo sveta kryptomien – Blythe Masters – bývalú bankárku z JPMorgan Chase & Co., ktorá dala v banke výpoveď, aby mohla založiť vlastnú spoločnosť Digital Asset Holdings.

Prvý diel seriálu: Ženy v kryptomenách – jasná nerovnosť
Druhý diel seriálu: Ženy v kryptoměnách – Elisabeth Stark

The post [Seriál]: Ženy v kryptomenách – časť tretia – zabudnuté programátorky appeared first on KRYPTOMAGAZIN.