Týmto článkom celý seriál uzavrieme, ale samotná téma regulácií zostáva otvorená. Ako sme si stanovili už v prvom dieli, chceme hlavne vyvolať diskusiu a skúsiť odhadnúť, ako k tomu budú pristupovať politici, resp. ako by asi mohli či mali. Zaujímala nás otázka, čo sú to vlastne kryptomeny. Sú to komodity? Akcie? Peniaze? Niečo úplne nové a iné? Alebo zo všetkého trochu?

Predchádzajúce diely:

• prvý diel,
• druhý diel,
• tretí diel,
• štvrtý diel.

Kryptomeny si zaslúžia vlastnú kategóriu

Poslednou možnosťou, ako by mohli byť kryptomeny v budúcnosti definované, je formou vlastnej kategórie. Táto možnosť sa javí ako najlepšia. Kryptomeny môžu mať vlastnosti všetkých možností, ktoré sme v tomto seriálu spomenuli. Skôr ako vyčlenený druh majetku, ktorý sa dá zaradiť do súčasných kategórií, ide o novodobú formu peňazí, akcií, poťažmo samotnú technológiu, ktorá má potenciál zmeniť celú ekonomiku.

Preto ich taktiež nie je možné úspešne zaradiť ani do jednej zo súčasných kategórií. Niektoré kryptomeny síce môžu spĺňať niektoré znaky komodity, tovaru, cenných papierov, či mien, ale všetky kryptomeny všeobecne celkom určite nie je možné definovať ako meny, zásoby, či akcie. To skrátka nie je možné, pretože ich vlastnosti uvedené kategórie kombinujú a presahujú. A to ako v rámci množiny všetkých kryptomien, tak i na úrovni jednotlivých konkrétnych projektov.

Kryptomeny a dane

„Prechovávam nádej, že za tri milióny rokov, čo sme preč, ľudstvo prestalo bojovať, vyliečilo všetky choroby a podarilo sa mu zjednodušiť formulár daňového priznania.“

Citát zo seriálu Červený trpaslík.

Jedným z dôvodov, prečo by politici mali vôbec právne riešiť kryptomeny, sú nepochybne dane. Užívateľom kryptomien by sa uľavilo, keby sa niekto zo zákonodarcov v ich krajine prejavil ako múdry politik a vytvoril by jednoduchý zákon, ktorý by riešil túto problematiku tak, aby predovšetkým drobní investori a užívatelia kryptomien mohli ľahko zaplatiť dane za férových podmienok.

Ako by sa mohlo zdaňovať?

Uvedieme len niekoľko príkladov, ako by mohol vyzerať taký ideálny zákon o zdanení kryptomien. Použitie kryptomien na platbu v obchode by sa malo do určitej čiastky úplne oslobodiť. Rovnako tak trading s výnimkou profesionálov, podobne ako je to u stávkujúcich, ktorí dane taktiež neplatia. Pri dlhodobom držaní kryptomien by sa malo v zákone jednoznačne stanoviť zdanenie príjmu až po jeho výbere vo fiat mene, poprípade nákupe nad stanovený limit.

Dobre urobený, jednoduchý, spravodlivý a jasný daňový zákon, ktorý sa nebude príliš často meniť je vždy oveľa lepší a účinnejší, než vynakladanie miliónov a miliard na trestanie neplatičov daní. Trúfam si tvrdiť, že veľa ľudí by daň zo zisku z nákupu a predaja kryptomien radi zaplatili, trebárs pre dobrý pocit a čisté svedomie, ale namiesto toho, aby sa púšťali do krkolomného procesu a riskovali nezmyselné prieťahy a opletačky, tak radšej nezdania nič. Možno ani nevedia, ako to majú urobiť.

Súvisiaci článok: Dánská daňová agentúra prenasleduje 2700 investorov.

Záver

Štát chce vyberať dane a je úlohou politikov, aby zaistili, že sa dane vyberú podľa možností čo najefektívnejšie, s čo najmenším ekonomickým vplyvom a byrokratickou záťažou na ľudí a podniky v danom štáte a aby tieto peniaze boli využité čo najlepšie. Ako dobre sa im to zatiaľ darí, nebudeme radšej komentovať. Zostáva už len konštatovať, že za vybrané dane by bolo na mieste aspoň vytvoriť dobré zákony a zapracovať na zefektívnení štátnej správy. Kryptomeny by paradoxne i tu mohli pomôcť.

Naše najnovšie video:

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

Článok je preložený z originálu, ktorý pre český Kryptomagazín napísal Kytka.

The post Potrebujeme kategóriu pre kryptomeny a jednoduché dane – Seriál o definícii a regulácii kryptomien (5. diel) appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

V tomto dieli nášho seriálu o tom, čo sú vlastne kryptomeny, sa zameriame na otázku, či sú kryptomeny skutočne menami. Reč bude o súčasných fiat peniazoch i o histórii peňazí. Taktiež spomenieme zlato a zlatý štandard, ktorý vo svojej klasickej podobe platil až do roku 1914, kedy začala prvá svetová vojna. Akékoľvek názory sú vítané, takže nám po prečítaní tohoto článku určite zanechajte svoj komentár pod článkom. Sú kryptomeny peniaze?

Predchádzajúce diely:

• prvý diel,
• druhý diel,
• tretí diel.

História peňazí

Kým vznikli prvé peniaze, o veci sa ľudia museli deliť buď zadarmo, alebo priamo. Pretože sa nikto z nás zatiaľ nevie vrátiť 7 či viac tisícročí naspäť, aby zistil, jak to vtedy bolo, musíme si vystačiť s tým, čo vieme dnes, čo je obchod. Aby sme mohli nakupovať čokoľvek potrebujeme v potrebnom množstve, potrebujeme niečo, čím to zaplatíme.

No a keďže by bolo veľmi nepraktické meniť tovar a služby za iné zboží a služby, ktoré môžu mať inú hodnotu a druhá strana o tie naše naviac nemusí mať záujem, potrebujeme peniaze. Základnou funkciou peňazí je teda sprostredkovávanie výmeny tovaru a služieb. Medzi historické peniaze patria trebárs mušle, kamenné doštičky, neskôr mince z drahých kovov a zlato…

Na kryptomarkete sa to mimochodom dá porovnať s faktom, že sa altcoiny obvykle neobchodujú medzi sebou priamo, ale často sa využíva Bitcoin (a pár ďalších kryptomien) ako prostriedok výmeny.

Je to teda už viac ako sto rokov

Zlato ľudia pôvodne držali vo svojich rukách, kým zaňho v priebehu necelého storočia dostali iba papier. To je dôvod, prečo veľa ľudí nemá príliš kladný vzťah k bankám. Pritom do bánk sme si zlato začali dávať kvôli bezpečnosti. Prvé papierové potvrdenia o vklade zlata v banke – bankovky – boli vydávané v Číne, niekedy pred približne tisíc rokmi.

Paradoxom je, že začali platiť ak peniaze. Predstavte si, že si dávate zlato do banky, aby vám ho nikto nemohol ukradnúť, ale zrazu máte vo vrecku papier, ktorý kohokoľvek oprávňuje na to, aby si zodpovedajúce množstvo zlata niekde vyzdvihol (často na ktorejkoľvek pobočke banky).

Ja v tom teda žiadny zásadný bonus v podobe vyššej bezpečnosti nevidím. Vy áno? Naviac sa postupom času stalo, že si banka zlato jednoducho nechala. Napriek tomu/preto sa tento model stal základom dnešného bankového systému.

Hodnota peňazí

Súčasné peniaze sú vydávané bankami (nie štátmi, byť to tak vyzerá) a kryté iba našou dôverou v ich hodnotu. Klasický zlatý štandard (krytie peňazí zlatom) je dávno preč, za čo vďačíme vojnám a vojnovým výdavkom a taktiež krízam, kedy sa ľuďom oznamovalo, že už za peniaze žiadne zlato nedostanú, poprípade im vzali i to zlato, ktoré si nechali doma.

Od toho času už peniaze neplnia funkciu uchovávateľa hodnoty, pretože strádajú tzv. vnútornú hodnotu, ktorú predtým mali vďaka zlatu. Ich hodnota v skutočnosti neustále mierne klesá. Tomu sa hovorí inflácia a ide o určitú formu skrytej dane. Také peniaze vlastne nie je príliš výhodné dlhodobo držať, či už vo vrecku, pokladničke, sejfe či banke.

Fiat mena – peniaze s núteným obehom

Najdôležitejšou funkciou peňazí je sprostredkovávanie výmeny tovaru a služieb. K tomu je potrebné, aby boli dobre deliteľné, skladné a trvanlivé, aby sa vám vo vrecku nerozpadli. Taktiež musia mať nejakú hodnotu. Tá je dnes daná iba dohodou a dôverou ľudí, ako už bolo povedané. Fiat peniaze sa od kryptomien čo sa týka tejto funkcie líši v zásade len svojou pestrou históriou a obehom, ktorý je tzv. nútený podľa zákona.

Sú kryptomeny peniaze?

Kryptomeny majú svoje využitie v oblastiach online platieb novej generácie. Je mnoho ďalších spôsobov, ako sa dá uplatniť túto revolučnú teóriu v praxi, niektorým sme sa mimochodom venovali v predminulom dieli HODLu. Keď teda hovoríme, že kryptomeny slúžia ako meny, myslíme tím iba jedno z mnohých reálnych využití, ktoré buď teraz poskytujú, alebo poskytovať v budúcnosti budú. O potenciály kryptomien svedčí ich postupné prenikanie do ekonomiky, ktoré už podľa môjho názoru nikto nezastaví.

Papierové peniaze pomaly končia a nahrádzajú ich bezhotovostné platby. Pri bezhotovostných platbách stojí za pozornosť fakt, že nie sú kryté dokonca ani fyzickými peniazmi. Sú ešte viac virtuálne, než kryptomeny. Sú vydávané jediným kliknutím niekde v komerčnej banke, ktorá si takto sama „tlačí” peniaze bez toho, aby komukoľvek musela čokoľvek vracať. Tento model je pre väčšinu obyčajných pracujúcich ľudí niečím šokujúcim a v zásade neuveriteľným podvodom.

Záver

Kryptomeny typu Bitcoin, Litecoin a pod. už dnes výmenu sprostredkovávajú, ale k oficiálnej mene majú stále ďaleko. Ako u iných kategórií z minulých dielov, tak i dnes je na mieste argument, že sa do tejto kategórie (mien/peňazí) určite všetky nevojdú. Existujú rôzne druhy kryptomien a len niektoré z nich by sa mohli stať peniazmi budúcnosti. Momentálne to síce ešte možné nie je, ale doba, kedy to možné bude, sa veľmi rýchlo blíži. V budúcom dieli by sme mohli celý seriál uzavrieť. Pokiaľ máte pocit, že sme na niečo zabudli, alebo máte čokoľvek ďalšie k téme, napíšte nám to do komentára pod článkom. Ďakujeme.

Naše najnovšie video

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri. 

The post Čo sú kryptomeny, peniaze? Seriál o definícii a regulácii kryptomien (4. diel) appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Sú kryptomeny peniaze (meny), alebo niečo iné? Ako k nim budú pristupovať politici? Vytvoria pre ne úplne novú triedu investičných aktív, alebo budú vychádzať z toho, čo už tu je? Ďalšou možnosťou, ktorá sa ponúka zo súčasných zákonom stanovených kategórií, je definovanie kryptomien ako akcií. V tomto diele sa teda zameriame na to, či by kryptomeny mohli byť zaradené medzi akcie a iné cenné papiere. Poďme na to.

Predchádzajúce diely:

• prvý diel,
• druhý diel.

Kryptomarket

Tak, ako na trhu akcií a na ďalších trhoch, tak aj tu pôsobia traderi, ktorí sa snažia zarobiť peniaze krátkodobým obchodovaním. Kryptomeny vkladajú túto možnosť do rúk všetkých ľudí a ktokoľvek tak môže skúsiť tradovať alebo dlhodobo investovať priamo na online burze, bez prostredníka (makléra, dohodcu). Vlastne sa tak na kryptotrhu môže ktokoľvek stať akýmsi „maklérom,” prinajmenšom sám pre seba.

Kryptomeny držíme sami vo svojich peňaženkách, bez potreby banky. Nemusíme ich ukladať v žiadnom depozitári a pod… Myšlienka, že by sme kryptomeny ukladali napríklad niekde v CDCP (Centrálny depozitár cenných papierov), je nemysliteľná. To by skrátka nebolo možné, aj keby sme chceli.

Ak by niekto vplyvný predsa len trval na tom, že to tam musíme mať, s vysokou pravdepodobnosťou by tak veľmi uškodil kryptomenám a postavil by sa do cesty ich budúcemu prínosu pre celý svet. A je veľmi pravdepodobné, že by to ľudia aj tak neurobili, takže by potom ani neplatili dane.

Majetok vo vlastných rukách

Vďaka kryptomenám majú ľudia späť vo svojich rukách svoj majetok. To je veľmi dôležitý bonus, na ktorý by sa nemalo nikdy zabudnúť. V minulom diele sme sa okrem iného zaoberali myšlienkou, či je kryptomena komoditou, podobne, ako zlato. Dnes už sa zlato na platby veľmi nepoužíva, akciami takisto za kávu nezaplatíte, no kryptomeny sú dobre deliteľné.

Porovnanie so zlatom je veľmi časté a ponúka sa aj v tomto kontexte. Zlato totižto ľudia pôvodne držali vo svojich rukách, kým za neho v priebehu necelého storočia dostali len papier. Zlatý štandard bol zrušený za menej než 50 rokov od jeho vzniku. Viac sa budeme touto problematikou zaoberať v budúcom diele, v ktorom budeme skúmať, či sú kryptomeny naozaj menami.

Kryptomeny cenným papierom (akciou)?

Vráťme sa však späť k akciám a k iným cenným papierom. Mohli by sme si položiť niekoľko otázok:

• Čo sú vlastne akcie?
• Čo sú cenné papiere?
• Mohli by politici urobiť z kryptomien „akcie”?

Čo sú akcie

Akcie sa vždy viažu k nejakej obchodnej akciovej spoločnosti. Vlastník akcií je teda spoluvlastníkom spoločnosti, ktorej akciu (akcie) vlastní. Emisiou akcií získava akciová spoločnosť kapitál. To je veľmi podobné procesu predťaženia a emisie určitej kryptomeny, ktorému sa hovorí ICO (prvotná ponuka mincí), podľa IPO (prvotná ponuka akcií). Vlastník akcie získava určité práva, ako napríklad podiel na zisku formou dividendy alebo spolurozhodovanie o spoločnosti na valnom zhromaždení.

Cenné papiere

Cenný papier je listina alebo záznam, ktorý je spojený s nejakým právom a s majetkom. Ide o akýsi prostriedok, ktorý de facto nie je sám o sebe majetkom, ale sprostredkúva majetok alebo právo, na ktorého základe je emitovaný. Okrem akcií sem patria napr. dlhopisy, šeky, zmenky, opcie, investičné kupóny a pod. Pôvodne by sme sem mohli zaradiť aj peniaze, ktoré pôvodne platili ako cenný papier, ktorý potvrdzoval, že jeho majiteľ má v banke uložené zlato.

Mohli by politici urobiť z kryptomien cenné papiere (akcie)?

To samozrejme nemožno vylúčiť. Dnes sa začína hovoriť o tokenizácii firiem, kde sa toto pojatie priamo ponúka ako správne. Všeobecne však kryptomeny do tejto kategórie príliš nezapadajú. Sú skrátka viac, než len sprostredkujúcim záznamom. Ako príklad si vezmime Ethereum.

Ide o decentralizovanú platformu, na ktorej je možné vytvárať nové tokeny. Prostredníctvom jeho mincí (nazvaných Ether) si mnoho ľudí nakúpilo v ICO tokeny nových kryptomien, postavených na Ethereu. To sa dialo na tzv. smart kontraktoch, ktoré čiastočne nahrádzajú klasické právo. V zásade nie je potrebné právne ošetrovať vzťahy jednotlivých účastníkov takého kontraktu, samotná technológia platformy a smart kontraktu zaisťuje dôveryhodnosť celej operácie.

Politici by mali vytvoriť zákon, ktorý by toto všetko naďalej umožňoval na decentralizovanej báze bez zásahov, a ktorý by len zastrešil ochranu pred podvodnými projektami, ktoré bohužiaľ takisto vznikajú.

Na to však samozrejme reagujú aj vývojári platforiem, takže je možné, že sa v budúcnosti podarí tento problém vyriešiť obyčajnou technológiou, bez nutnosti striktného právneho dohľadu a zákonného rámca. Ten by mal byť preto dobre premyslený s ohľadom aj na tieto skutočnosti, a čo najmenší, aby technológiám budúcnosti nevstúpil do cesty. Preto sa domnievam, že zaradiť kryptomeny striktne medzi cenné papiere asi nie je tou správnou voľbou.

A čo si o tom myslíte vy? Napíšte nám do komentárov.

Tento článok je preložený z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Kytka.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri. 

The post Čo sú kryptomeny? Seriál o definícii a o regulácii kryptomien – (3. diel) appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Sú kryptomeny peniaze (meny), alebo niečo iné? Ako k nim budú pristupovať politici? Vytvoria pre ne úplne novú triedu investičných aktív, alebo budú vychádzať z toho, čo už tu je? Pred časom sme vás informovali o novom stanovisku Ministerstva financií ČR, ktoré odporúčalo hovoriť o kryptomene ako o „zásobe svojho druhu.” Samozrejme, že to je len akési provizórne riešenie, ktoré nie je právne záväzné ani v ČR, nieto ešte v iných krajinách sveta. Nás bude samozrejme zaujímať, ako k tomu pristúpia nielen českí a slovenskí politici, ale aj EÚ, USA atď. V tomto diele sa zameriame na to, či môžu byť kryptomeny zásobami, resp. komoditami.

Prvý diel nájdete tu.

Komodita

Kryptomena ako komodita, podobne, ako napríklad zlato? Bitcoin je často považovaný za digitálne zlato, istá súvislosť tu teda je. Má niektoré vlastnosti podobné zlatu, ako napríklad obmedzené množstvo, ťažiteľnosť, stálosť, deliteľnosť atď.

Čo vlastne presne znamená slovo komodita?

Komodita je tovar, ktorý sa na trhu vyskytuje v jednotnej kvalite a bez rozdielov. Je jedno, od koho ho kúpite, všade je úplne rovnaký. Túto definíciu kryptomeny spĺňajú, až na slovo tovar, o ktorom by sa dalo diskutovať. To isté by sa však dalo tvrdiť aj o ktorejkoľvek fiat mene.

Tovar

Tovar je majetkom podnikateľa, je zakúpený a neskôr predaný v nezmenenej podobe. Tovar patrí do zásob. Zásoby patria do krátkodobého majetku, ktorý je buď vo firme spotrebovaný, zmenený výrobou, alebo predaný v nezmenenej podobe. Toto jednoducho stačiť nebude, aj keď by to v prípade ťažby kryptomien teoreticky mohlo fungovať. Ale čo napríklad taký trading, alebo dokonca investícia do kryptomien, hodlovanie, prijímanie platieb v kryptomene, nákup altcoinov prostredníctvom BTC a pod.?

Zásoby

Tento variant vychádza čiastočne aj zo stanoviska Ministerstva financií ČR, ktoré v máji 2018 vydalo správu k účtovaniu a k vykazovaniu digitálnych mien, kde odporúča, aby boli kryptomeny účtované ako „zásoby svojho druhu.” Celý článok nájdete tu. Čo vlastne znamená to „svojho druhu”?

Ako možno viete, do zásob patrí len niekoľko druhov majetku podnikateľa. Ide napr. o materiál, tovar, či výrobky. Ministerstvo vo svojej správe (nejde o zákon) teda zrejme hovorí, že by kryptomeny nezaradilo ani do jednej z kategórií, ale napriek tomu je to podľa neho zásoba. Tým vlastne naznačuje, že by sa do budúcna malo do príslušného zákona (o účtovníctve) pridať ustanovenie o kryptomenách, ako o novej kategórii zásob.

Toto poňatie je skutočne možné viac-menej len veľmi obmedzene a ani zďaleka nezahŕňa všetky spôsoby, ktorými sa kryptomeny používajú. Že by napr. inštitucionálni investori mali svoje dlhodobé strategické investície do kryptomien účtovať do krátkodobého majetku, rovno po boku materiálu a výrobkov? A čo napríklad fondy? A ďalej, že by traderi mali každý uskutočnený obchod účtovať ako nákup a predaj „zásob”? To je skutočne na uváženie.

Záver

Pristupovanie ku kryptomenám ako k tovaru popiera ich skutočný účel. Kryptomeny nemožno spotrebovať a nemajú krátkodobú povahu, keďže ťažiari ich môžu predávať priebežne počas celého roka, podobne, ako výrobky. Nemôžete ich však ponúkať zákazníkom ako spotrebný produkt. Nejde o výrobky v pravom slova zmysle, pretože ich ťažbou nedochádza k výrobe. Neexistuje nič také, ako nedokončená výroba kryptomeny.

Nejde o suroviny, pretože nie je možné ich ďalej spracovávať (ako napríklad zlato). Účtovanie do zásob je však možné, a v určitých prípadoch to snáď aj dáva zmysel. Všeobecne to však podľa môjho názoru stačiť nebude. Čo si o tom myslíte vy? Ak máte skúsenosti s účtovaním či so zdanením kryptomien, podeľte sa s nami do komentárov pod článkom.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri. 

The post Čo sú kryptomeny? Seriál o definícii a o regulácii kryptomien – (2. diel) appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Sú kryptomeny skutočne menami, alebo niečím iným? A aké možnosti vlastne prichádzajú do úvahy? Kryptomeny majú potenciál priniesť nielen investičnú možnosť, ale tiež úplne nový prístup k ekonomike a technológiám. Zle nastavené zákony a regulácie by im túto úlohu mohli značne sťažiť. Čo si o tom myslíte vy, nám nezabudnite napísať do komentárov pod článkom. Ale teraz nám už dovoľte, aby sme vám k tomu poskytli pár informácií, názorov a predpokladov, teda podnetov k prípadnej debate.

Vychádzajme z predpokladov – 3 predpoklady

V prvom diele si predstavíme možnosti, ktoré by mohli prichádzať do úvahy. Informácie v tomto článku (a v ďalších dieloch) neberte ako nejaké dogmy. Ide nám predovšetkým o vyvolanie diskusie na túto veľmi zásadnú tému pre celý svet kryptomien. Než začneme s možnosťami, je treba stanoviť si niekoľko predpokladov.

1. Politici musia definovať kryptomeny z hľadiska zákona

V prvom rade ide o to, „pre koho?” Je rozdiel, čo predstavujú kryptomeny pre banky, pre občanov Venezuely, ktorej fiat mena tento rok utrpela 1000 % infláciu, niečím iným sú pre používateľov, pre traderov, niečím iným sú pre štáty a inak sa na ne pozerajú obchodníci, ktorí ich prijímajú vo svojich obchodoch.

Jednoznačne teda platí, že ktokoľvek si môže povedať, že kryptomeny preňho menami sú a naopak. Vychádzajme preto z predpokladu, že rozhodujúce slovo budú mať pravdepodobne politici, keď kryptomenám dajú právnu úpravu.

2. Nová krypto-legislatíva bude podľa kryptomien, nebude cieliť na ich zmenu

Druhým predpokladom potom bude, že svoje rozhodnutie postavia na základe dôkladného štúdia kryptomien, všetkých ich špecifík, vrátane odlišností jednotlivých konceptov a výhľadov do budúcna. Dúfajme, že sa nepokúsia kryptomeny meniť, ale na základe tohto štúdia upravia zákon, aby vyhovoval tomu, čo kryptomeny naozaj predstavujú.

Je pravdepodobné, že kryptomeny dostanú vlastný právny rámec. To znamená, že zákonodarcovia vytvoria špeciálne ustanovenie na základe skutočných vlastností kryptomien, nie zákony, ktorými sa pokúsia kryptomeny zmeniť.

Takýto zákon by mal predovšetkým zjednodušiť ich používanie, zdaňovanie a účtovanie, a uľahčiť rozvoj a využívanie technológií, ktoré kryptomeny ponúkajú. Mal by investorom aj používateľom poskytnúť jasný a (v rámci možností) jednoduchý právny rámec, ktorého sa majú držať, aby neboli v rozpore so zákonom. Účelom takéhoto zákona musí byť predovšetkým uľahčenie zdaňovania (resp. oslobodenie od dane), obmedzenie manipulácií a podvodov, a teda aj ochrana investorov, a v neposlednom rade umožnenie a zjednodušenie rozvoja tohto nového odvetvia, ktoré v sebe kombinuje aspekty ekonomiky a technológie.

3. Zákonodarcovia budú chcieť vychádzať z toho, čo je tu dnes

Tretím predpokladom je, že politici budú mať pravdepodobne snahu vychádzať z toho, čo už tu je. Preto teraz najprv zvážime, aké možnosti už aktuálne máme. To znamená, kam by sa kryptomeny možno mohli dať zaradiť v tejto chvíli, podľa aktuálnych zákonov, ktoré platia dnes. Tomu, či to je naozaj možné, sa budeme okrem iného snažiť prísť na koreň v nasledujúcich dieloch tohto seriálu, kde si jednotlivé možnosti preberieme.

Aké možnosti sa ponúkajú

Predpoklady sme si teda už povedali, teraz prichádzajú na rad súčasné možnosti. Čím všetkým by kryptomeny mohli byť, resp. aké funkcie plnia a pri ktorých síce zatiaľ pokrivkávajú, ale s pozitívny výhľadom do budúcna?

Kryptomena môže byť:

• komoditou, zásobou (tovarom),
• cenným „papierom” (investičný majetok, podobne ako akcie),
• (alternatívnou) menou,
• kombináciou prechádzajúcich variantov,
• niečím mimo súčasné normy.

V prvých štyroch prípadoch ide o určité príklady, ktoré by mohli prichádzať do úvahy v rámci súčasne platnej legislatívy. Ako by sa na ne mohli dívať politici. Najprv si jednotlivé varianty uvedieme v bodoch. Do komentárov nám samozrejme môžete napísať vaše prípadné ďalšie tipy.

V nasledujúcich dieloch si jednotlivé možnosti popíšeme podrobne. Zvážime, či by kryptomeny mohli byť zaradené do niektorých týchto druhov majetku, popr. do týchto kategórií rozdelené. Následne sa potom v poslednom diele pokúsime definovať, aké vlastnosti by mala nová krypto-legislatíva spĺňať, resp. aký by mal byť jej účel.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Kytka.

The post Čo sú kryptomeny? Seriál o definícii a regulácii kryptomien – (1. diel) appeared first on KRYPTOMAGAZIN.