V tomto dieli nášho seriálu o tom, čo sú vlastne kryptomeny, sa zameriame na otázku, či sú kryptomeny skutočne menami. Reč bude o súčasných fiat peniazoch i o histórii peňazí. Taktiež spomenieme zlato a zlatý štandard, ktorý vo svojej klasickej podobe platil až do roku 1914, kedy začala prvá svetová vojna. Akékoľvek názory sú vítané, takže nám po prečítaní tohoto článku určite zanechajte svoj komentár pod článkom. Sú kryptomeny peniaze?

Predchádzajúce diely:

• prvý diel,
• druhý diel,
• tretí diel.

História peňazí

Kým vznikli prvé peniaze, o veci sa ľudia museli deliť buď zadarmo, alebo priamo. Pretože sa nikto z nás zatiaľ nevie vrátiť 7 či viac tisícročí naspäť, aby zistil, jak to vtedy bolo, musíme si vystačiť s tým, čo vieme dnes, čo je obchod. Aby sme mohli nakupovať čokoľvek potrebujeme v potrebnom množstve, potrebujeme niečo, čím to zaplatíme.

No a keďže by bolo veľmi nepraktické meniť tovar a služby za iné zboží a služby, ktoré môžu mať inú hodnotu a druhá strana o tie naše naviac nemusí mať záujem, potrebujeme peniaze. Základnou funkciou peňazí je teda sprostredkovávanie výmeny tovaru a služieb. Medzi historické peniaze patria trebárs mušle, kamenné doštičky, neskôr mince z drahých kovov a zlato…

Na kryptomarkete sa to mimochodom dá porovnať s faktom, že sa altcoiny obvykle neobchodujú medzi sebou priamo, ale často sa využíva Bitcoin (a pár ďalších kryptomien) ako prostriedok výmeny.

Je to teda už viac ako sto rokov

Zlato ľudia pôvodne držali vo svojich rukách, kým zaňho v priebehu necelého storočia dostali iba papier. To je dôvod, prečo veľa ľudí nemá príliš kladný vzťah k bankám. Pritom do bánk sme si zlato začali dávať kvôli bezpečnosti. Prvé papierové potvrdenia o vklade zlata v banke – bankovky – boli vydávané v Číne, niekedy pred približne tisíc rokmi.

Paradoxom je, že začali platiť ak peniaze. Predstavte si, že si dávate zlato do banky, aby vám ho nikto nemohol ukradnúť, ale zrazu máte vo vrecku papier, ktorý kohokoľvek oprávňuje na to, aby si zodpovedajúce množstvo zlata niekde vyzdvihol (často na ktorejkoľvek pobočke banky).

Ja v tom teda žiadny zásadný bonus v podobe vyššej bezpečnosti nevidím. Vy áno? Naviac sa postupom času stalo, že si banka zlato jednoducho nechala. Napriek tomu/preto sa tento model stal základom dnešného bankového systému.

Hodnota peňazí

Súčasné peniaze sú vydávané bankami (nie štátmi, byť to tak vyzerá) a kryté iba našou dôverou v ich hodnotu. Klasický zlatý štandard (krytie peňazí zlatom) je dávno preč, za čo vďačíme vojnám a vojnovým výdavkom a taktiež krízam, kedy sa ľuďom oznamovalo, že už za peniaze žiadne zlato nedostanú, poprípade im vzali i to zlato, ktoré si nechali doma.

Od toho času už peniaze neplnia funkciu uchovávateľa hodnoty, pretože strádajú tzv. vnútornú hodnotu, ktorú predtým mali vďaka zlatu. Ich hodnota v skutočnosti neustále mierne klesá. Tomu sa hovorí inflácia a ide o určitú formu skrytej dane. Také peniaze vlastne nie je príliš výhodné dlhodobo držať, či už vo vrecku, pokladničke, sejfe či banke.

Fiat mena – peniaze s núteným obehom

Najdôležitejšou funkciou peňazí je sprostredkovávanie výmeny tovaru a služieb. K tomu je potrebné, aby boli dobre deliteľné, skladné a trvanlivé, aby sa vám vo vrecku nerozpadli. Taktiež musia mať nejakú hodnotu. Tá je dnes daná iba dohodou a dôverou ľudí, ako už bolo povedané. Fiat peniaze sa od kryptomien čo sa týka tejto funkcie líši v zásade len svojou pestrou históriou a obehom, ktorý je tzv. nútený podľa zákona.

Sú kryptomeny peniaze?

Kryptomeny majú svoje využitie v oblastiach online platieb novej generácie. Je mnoho ďalších spôsobov, ako sa dá uplatniť túto revolučnú teóriu v praxi, niektorým sme sa mimochodom venovali v predminulom dieli HODLu. Keď teda hovoríme, že kryptomeny slúžia ako meny, myslíme tím iba jedno z mnohých reálnych využití, ktoré buď teraz poskytujú, alebo poskytovať v budúcnosti budú. O potenciály kryptomien svedčí ich postupné prenikanie do ekonomiky, ktoré už podľa môjho názoru nikto nezastaví.

Papierové peniaze pomaly končia a nahrádzajú ich bezhotovostné platby. Pri bezhotovostných platbách stojí za pozornosť fakt, že nie sú kryté dokonca ani fyzickými peniazmi. Sú ešte viac virtuálne, než kryptomeny. Sú vydávané jediným kliknutím niekde v komerčnej banke, ktorá si takto sama „tlačí” peniaze bez toho, aby komukoľvek musela čokoľvek vracať. Tento model je pre väčšinu obyčajných pracujúcich ľudí niečím šokujúcim a v zásade neuveriteľným podvodom.

Záver

Kryptomeny typu Bitcoin, Litecoin a pod. už dnes výmenu sprostredkovávajú, ale k oficiálnej mene majú stále ďaleko. Ako u iných kategórií z minulých dielov, tak i dnes je na mieste argument, že sa do tejto kategórie (mien/peňazí) určite všetky nevojdú. Existujú rôzne druhy kryptomien a len niektoré z nich by sa mohli stať peniazmi budúcnosti. Momentálne to síce ešte možné nie je, ale doba, kedy to možné bude, sa veľmi rýchlo blíži. V budúcom dieli by sme mohli celý seriál uzavrieť. Pokiaľ máte pocit, že sme na niečo zabudli, alebo máte čokoľvek ďalšie k téme, napíšte nám to do komentára pod článkom. Ďakujeme.

Naše najnovšie video

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri. 

The post Čo sú kryptomeny, peniaze? Seriál o definícii a regulácii kryptomien (4. diel) appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Sú kryptomeny peniaze (meny), alebo niečo iné? Ako k nim budú pristupovať politici? Vytvoria pre ne úplne novú triedu investičných aktív, alebo budú vychádzať z toho, čo už tu je? Pred časom sme vás informovali o novom stanovisku Ministerstva financií ČR, ktoré odporúčalo hovoriť o kryptomene ako o „zásobe svojho druhu.” Samozrejme, že to je len akési provizórne riešenie, ktoré nie je právne záväzné ani v ČR, nieto ešte v iných krajinách sveta. Nás bude samozrejme zaujímať, ako k tomu pristúpia nielen českí a slovenskí politici, ale aj EÚ, USA atď. V tomto diele sa zameriame na to, či môžu byť kryptomeny zásobami, resp. komoditami.

Prvý diel nájdete tu.

Komodita

Kryptomena ako komodita, podobne, ako napríklad zlato? Bitcoin je často považovaný za digitálne zlato, istá súvislosť tu teda je. Má niektoré vlastnosti podobné zlatu, ako napríklad obmedzené množstvo, ťažiteľnosť, stálosť, deliteľnosť atď.

Čo vlastne presne znamená slovo komodita?

Komodita je tovar, ktorý sa na trhu vyskytuje v jednotnej kvalite a bez rozdielov. Je jedno, od koho ho kúpite, všade je úplne rovnaký. Túto definíciu kryptomeny spĺňajú, až na slovo tovar, o ktorom by sa dalo diskutovať. To isté by sa však dalo tvrdiť aj o ktorejkoľvek fiat mene.

Tovar

Tovar je majetkom podnikateľa, je zakúpený a neskôr predaný v nezmenenej podobe. Tovar patrí do zásob. Zásoby patria do krátkodobého majetku, ktorý je buď vo firme spotrebovaný, zmenený výrobou, alebo predaný v nezmenenej podobe. Toto jednoducho stačiť nebude, aj keď by to v prípade ťažby kryptomien teoreticky mohlo fungovať. Ale čo napríklad taký trading, alebo dokonca investícia do kryptomien, hodlovanie, prijímanie platieb v kryptomene, nákup altcoinov prostredníctvom BTC a pod.?

Zásoby

Tento variant vychádza čiastočne aj zo stanoviska Ministerstva financií ČR, ktoré v máji 2018 vydalo správu k účtovaniu a k vykazovaniu digitálnych mien, kde odporúča, aby boli kryptomeny účtované ako „zásoby svojho druhu.” Celý článok nájdete tu. Čo vlastne znamená to „svojho druhu”?

Ako možno viete, do zásob patrí len niekoľko druhov majetku podnikateľa. Ide napr. o materiál, tovar, či výrobky. Ministerstvo vo svojej správe (nejde o zákon) teda zrejme hovorí, že by kryptomeny nezaradilo ani do jednej z kategórií, ale napriek tomu je to podľa neho zásoba. Tým vlastne naznačuje, že by sa do budúcna malo do príslušného zákona (o účtovníctve) pridať ustanovenie o kryptomenách, ako o novej kategórii zásob.

Toto poňatie je skutočne možné viac-menej len veľmi obmedzene a ani zďaleka nezahŕňa všetky spôsoby, ktorými sa kryptomeny používajú. Že by napr. inštitucionálni investori mali svoje dlhodobé strategické investície do kryptomien účtovať do krátkodobého majetku, rovno po boku materiálu a výrobkov? A čo napríklad fondy? A ďalej, že by traderi mali každý uskutočnený obchod účtovať ako nákup a predaj „zásob”? To je skutočne na uváženie.

Záver

Pristupovanie ku kryptomenám ako k tovaru popiera ich skutočný účel. Kryptomeny nemožno spotrebovať a nemajú krátkodobú povahu, keďže ťažiari ich môžu predávať priebežne počas celého roka, podobne, ako výrobky. Nemôžete ich však ponúkať zákazníkom ako spotrebný produkt. Nejde o výrobky v pravom slova zmysle, pretože ich ťažbou nedochádza k výrobe. Neexistuje nič také, ako nedokončená výroba kryptomeny.

Nejde o suroviny, pretože nie je možné ich ďalej spracovávať (ako napríklad zlato). Účtovanie do zásob je však možné, a v určitých prípadoch to snáď aj dáva zmysel. Všeobecne to však podľa môjho názoru stačiť nebude. Čo si o tom myslíte vy? Ak máte skúsenosti s účtovaním či so zdanením kryptomien, podeľte sa s nami do komentárov pod článkom.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri. 

The post Čo sú kryptomeny? Seriál o definícii a o regulácii kryptomien – (2. diel) appeared first on KRYPTOMAGAZIN.