Umelá inteligencia už dnes predpovedá trestné činy, využívame ju na marketingové účely, pri výbere zamestnancov alebo pri pasovej kontrole na rozpoznávanie tvárí. Niet divu, že jej potenciál chceme zužitkovať aj v lekárskom odvetví. Ako budeme v budúcnosti využívať umelú inteligenciu v medicíne? Nahradí umelá inteligencia lekárov?

Umelá inteligencia ako diagnostička

Diagnostika chorôb je veľmi ťažká práca a lekári v nej nie sú vždy bezchybní. To je jedným z dôvodov, prečo mnohých nadchla myšlienka, že by umelá inteligencia mohla diagnostikovať choroby rýchlejšie i presnejšie než lekár.

Umelá inteligencia dokáže spracovávať obrovské množstvo komplexných dát, čo jej dáva výhodu pri diagnostike. Existuje mnoho druhov zobrazovacích testov – CT skeny, MRI, echokardiogram či röntgen. Všetky tieto zobrazovacie metódy poskytujú opäť množstvo dát vysokej kvality, ktoré je nutné spracovať a analyzovať. Ideálna práca pre umelú inteligenciu!

Navyše, ľudské oko je často slepé voči niektorým vzorcom na snímkach – napríklad drobné zmeny v tkanive počas niekoľkých rokov. Umelá inteligencia tak môže rozoznať veľmi skoré príznaky niektorých chorôb, príznaky, ktoré ani ten najlepší a najskúsenejší lekár na snímke nevidí.

Príkladom aplikácie umelej inteligencie pri diagnostike je projekt AI laboratória spadajúceho pod Google, v ktorom vedci úspešne naučili systém rozoznávať 50 očných chorôb zo snímok. Úspešnosť umelej inteligencie pri identifikácii choroby sa v testoch rovnala úspešnosti tých najlepších expertov.

Umelá inteligencia namiesto psychológa?

Prekvapivé a neintuitívne využitie umelej inteligencie uvádza Eric Topol, autor knihy Deep Medicine. Podľa populárneho názoru majú počítače a internet skôr negatívny vplyv na naše duševné zdravie – moderné technické vychytávky nás odcudzujú, izolujú a dokonca v nás môžu vyvolávať úzkosť. Topol hovorí presný opak: V niektorých prípadoch naše duševné zdravie povzbudzujú!

V zaujímavom experimente vedci testovali, či by ľudia boli ochotní zveriť sa so svojimi najväčšími tajomstvami skôr avataru alebo inej ľudskej bytosti. Výsledky boli šokujúce! Avatar s prehľadom porazil človeka – ľudia by sa o najväčšie tajomstvá podelili oveľa radšej s umelou inteligenciou!

Ďalšie verzie experimentu priniesli podobné výsledky, preto sa zdá, že by nám četujúce roboty a avatary mohli v budúcnosti pomáhať s úzkosťami a depresiami.

„Niektorí si myslia, že ide o prelom. Iní sú skeptickí. Jestvuje ale veľký nesúlad medzi tým, čo potrebujeme na podporu duševného zdravia ľudí, a tým, čo je k dispozícii. Takže, ak to bude fungovať – a vyzerá to sľubne – tak by toto mohol byť zásadný krok vpred smerom k pomoci ďalším ľuďom,“ povedal Topol.

Umelá inteligencia ušetrí lekárom čas

Veľká nádej sa vkladá i do určitého oslobodenia lekárov. Umelá inteligencia by totiž mohla za lekárov robiť kopec práce s informáciami a dátami. Áno, opäť je nutné zmeniť naše skostnatené myslenie, no predstavte si, že by lekár už viac nemusel písať poznámky, pretože by ich písala umelá inteligencia na základe rozhovoru lekára s pacientom. Pacient by následne mohol poznámky sám revidovať, ak by sa tam vyskytli nedostatky.

Nuž, vyzerá to, že umelá inteligencia má potenciál oslobodiť lekárov od kusiska ich súčasnej práce. Znamená to, že lekárov dokáže aj úplne nahradiť? Podľa Topola by lekári extra čas, ktorý by mali k dispozícii vďaka umelej inteligencii, mohli využiť na budovanie lepších vzťahov s pacientmi. Lepší vzťah by zas viedol ku komplexnejšej diagnostike a k lepšiemu nastaveniu liečby (veď pacient je bytosť, subjekt, nie súbor dát!).

Idea, že by umelá inteligencia nahradila lekárov a lekárky, zatiaľ stále patrí do sci-fi literatúry. Skúsme sa radšej zaoberať myšlienkou, ako lekári s pomocou umelej inteligencie posunú medicínu i servis pacientom a pacientkam na vyšší level!

Čo čítať ďalej?

Elonov Neuralink predstavuje svoj prvý produkt – Týmto čipom

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu)! Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri!

Zdroje:
vox.com
undark.org
futurity.org

The post Ako zmení umelá inteligencia medicínu? appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Milí čitatelia, dnešnou osobnosťou je staroveký lekár, predchodca a zakladateľ vedeckej medicíny, Hippokrates. Ako už je našim zvykom, aj dnes sa zameriame predovšetkým na to, čím nás môže tento antický velikán obohatiť a čo sa od neho môžeme naučiť. Ako už nám Hippokratovo povolanie napovedá, inšpiráciu nájdeme predovšetkým v jeho životnom poslaní – pomáhať ľuďom. Dočítate sa niečo o Hippokratovej prísahe a veľmi zaujímavá je aj jeho typológia osobnosti. Aj teraz by sme vás radi požiadali, aby ste nám nezabudli dať vedieť dole do komentárov, či máte záujem o druhý diel článku o Hippokratovi. Ďakujeme.

Získajte profesionálne analýzy a exkluzívny pohľad na kryptomeny na trading11.com

V minulých dieloch sme vzdali hold jednému pomerne nepríjemnému starčekovi menom Charles Babbage, ktorého sklamanie z nedocenenia by iste zmiernil fakt, že sa jeho sen o počítačoch nakoniec predsa len podarilo uskutočniť a on sám je dnes považovaný za ich „otca“. Taktiež sme uctili pamiatku Milady Horákové a ďalších obetí komunistického totalitného režimu. Skrátka všetkých, ktorí sa nenechali zmanipulovať a odvážili sa postaviť na odpor politickému teroru, ktorý panoval za železnou oponou.

Obdobie antiky

Nielenže pomáhal ľuďom prekonávať choroby a položil jeden zo základných kameňov dnešnej medicíny, Hippokrates bol taktiež pomerne vyspelým mysliteľom. Nie je divu, pretože sa narodil do obdobia antického Grécka, odkiaľ pochádza mnoho významných rečníkov, filozofov a dodnes známych mudrcov, ale aj vedcov či umelcov. Môžeme menovať napríklad Platónovho učiteľa Sokrata, ktorý sa narodil 469 rokov pr. n. l., teda iba o 9 rokov neskôr ako Hippokrates.

Táto doba bola v mnohých ohľadoch mimoriadna. Zdá sa byť nepredstaviteľne vzdialená a predsa v niečom tak blízka. Len s ťažkosťami si dnes vieme predstaviť, že už stovky až tisícky rokov pred našim letopočtom existoval takýto pokrok. Nejednalo sa pritom o krátke obdobie, ale o celé stáročia úprimného bádania pre dobro ľudstva, rozvoja rôznych oblastí ľudskej činnosti, ale aj ľudskej hlúposti v celej svojej nahote. Bola to taktiež doba otrokárstva, intríg a malicherností, teroru, desivých vojen a chorôb.

Hippokratov vrstovník Sokrates

Sokrates bol za svoje názory a filozofovanie popravený. Jeho žiaci sa však postarali o to, aby na neho nikdy nebolo zabudnuté. V niektorých z budúcich článkov o osobnostiach by sme si jeho odkaz mohli pripomenúť. A nie len jeho, táto doba bola skrátka zaujímavými osobnosťami a ich príbehmi pretkaná, a preto sa do tajov starovekého Grécka a Ríma (teda do antiky) určite budeme vracať.

Možno sa pýtate, prečo sme pri líčení doby, v ktorej Hippokrates žil, zmienili ako príklad práve Sokrata. Iste, boli vtedy takmer rovnako starí a obaja boli priekopníkmi etiky, obaja sú preslávení z veľkej časti vďaka svojim žiakom a nasledovníkom… Ale je tu ešte jedna zaujímavá paralela. Zatiaľ čo Sokrates bol obviňovaný z toho, že jeho žiak Alkibiadés zapríčinil prepuknutie ďalšej fáze Peloponézskej vojny, Hippokrates bol lekárom, ktorý pomohol Aténčanom od moru, ktorý sa v dôsledku vojny šíril.

Zakladateľ vedeckej medicíny

Hippokrates bol zrejme pre medicínu predurčený. Už jeho otec bol lekár a Hippokratovi synovia na rodinnú tradíciu naviazali. Sám sa najskôr učil od svojich predchodcov a všetko nasvedčuje tomu, že sa stal skutočne výnimočným lekárom, ktorý celú medicínu posunul na nový stupeň.

Hovorí sa o ňom, že zavrhol posledné primitívne predstavy o démonoch či mágii a nahradil ich pozorovaním, racionálnou úvahou a tvorbou diagnózy. Zároveň je autorom citátov: „Jedz preto, aby si žil, neži preto, aby si jedol.“ a „Nech je tvoje jedlo tvojím liekom.“ Priaznivcov celostnej medicíny potom pravdepodobne poteší jeho citát: „Je zbytočné liečiť oko bez hlavy, hlavu bez tela a telo bez duše.“

Postupne sa vďaka svojim výsledkom stal natoľko slávnym a uznávaným, že sa jeho pokračovatelia rozhodli hrdo hlásiť k jeho učeniu a vytvorili súbor asi 60 lekárskych spisov, nazvaných na jeho počesť Corpus Hippocraticum (Hippokratova zbierka). Súčasťou tejto zbierky je aj jeden veľmi slávny text, ktorého autorstvo sa prisudzuje práve Hippokratovi. Ostatné síce priamo nenapísal, ale určite vychádzajú z jeho učenia.

Hippokratova prísaha

Síce sa dnešná verzia Hippokratovej prísahy od tej pôvodnej mierne líši, princíp zostává po celé tisícročia zachovaný. Začínajúci lekári skladajú túto prísahu, ktorá obsahuje určité morálne a etické zásady. Jedná sa predovšetkým o:

• úctu ku svojim učiteľom za vedomosti, ktoré sa od nich naučili,
• svedomitú ochranu života a zdravia pacientov, ich blaho je na prvom mieste,
• sľub mlčanlivosti (o informáciách, ktoré behom svojej praxe uvidia či si vypočujú) a
• pôvodne taktiež aj striktné odmietnutie akéhokoľvek usmrtenia (umelý potrat, eutanázia).

Hippokratova prísaha na byzantskom zvitku z 12. storočia napísaná do tvaru kríža

Táto prísaha, ktorú nám po sebe Hippokrates zanechal, je skutočne niečím mimoriadnym. Aj napriek tomu, že prešla určitými úpravami, potrebnosť a význam jej etického a morálneho jadra neboli po tisícky rokov nijako znížené. Ba naopak, s rozvojom komerčnej farmácie jej význam snáď aj stúpa. Skutočnosť, že sa v určitej obmene predáva z generácie na generáciu už od antických dôb, jej dodáva takú váhu a silu, že je oproti nej celá rada dnešných neustále sa meniacich zákonov len lístkom vo vetre.

Teória temperamentu – typológia osobnosti

Určite nesmieme opomenúť skutočnosť, že z Hippokratovho učenia vychádza aj táto veľká zaujímavá teória. Iste ste počuli o rozdelení osobností podľa temperamentu na tieto 4 typy:

• sangvinik,
• cholerik,
• flegmatik
• melancholik.

V ďalšom diele by sme sa tejto teórii mohli venovať dopodrobna. Radi by sme vám predovšetkým ponúkli to, ako ju možno používať v praxi pre lepšie pochopenie ostatných aj pre rozvoj vlastnej osobnosti. Napíšte nám teda prosím do komentárov pod článkom, či máte záujem o druhý diel. Ďakujeme.

Záver

Hippokrates je jedným z mnohých antických velikánov. Pochádza z klasického obdobia starovekého Grécka a jeho vrstovníkom bol napríklad aj Sokrates. Na rozdiel od neho sa však dožil vysokého veku. Dalo by sa o ňom povedať, že zjednotil vtedajšie lekárske učenie, povýšil ho na vedu a pridal k nemu etickú a morálnu stránku, bez ktorej si ho dnes už nemožno vôbec predstaviť. Svoje meno preslávil, keď behom vojny so Spartou potlačil v Aténach mor. Jeho žiaci naviazali na jeho učenie a zostavili súbor asi 60 spisov – Hippokratovu zbierku.

Neliečil iba telo bez mysli, ale zaoberal sa aj psychológiou a pripisuje sa mu základ teórie temperamentu, podľa ktorej možno vysledovať 4 typy osobnosti. Viac sa o tejto teórii môžete dozvedieť v druhom diely. Budeme radi, pokiaľ nám pod článkom zanecháte svoj komentár. Radi by sme vedeli, či máte záujem o druhý diel, prípadne o ktorej ďalšej osobnosti by ste si radi niečo prečítali a prečo.

Budeme radi, pokiaľ sa prihlásite k odberu videí na našom YouTube kanále.

NAŠE NAJNOVŠIE VIDEO:

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku, a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

Zdroje:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Antika
http://www.antickysvet.cz/25844n-sokrates
http://www.kos-web.cz/clanky/hippokrates-lekarstvi
http://www.peengel.cz/euthanasie_soubory/Page288.htm
https://cs.wikipedia.org/wiki/Hippokrat%C3%A9s
https://cs.wikipedia.org/wiki/Corpus_Hippocraticum
https://citaty.net/autori/hippokrates/
https://cs.wikipedia.org/wiki/D%C4%9Bjiny_l%C3%A9ka%C5%99stv%C3%AD

The post [Osobnosť] Hippokrates – Antický lekár, ktorý vniesol etiku do medicíny appeared first on KRYPTOMAGAZIN.