Spojené Štáty Americké boli pre Európskych politikov a centrálnych bankárov dlho veľkým vzorom. Ultimátna menová fantázia vo forme USA sa však v roku 2020 zmenila na nočnú moru. Ešte nedávno stabilná krajina padá pod tlakom ekonomickej a finančnej krízy a pandémie koronavirusu, zatiaľ čo eurozóna drží pokope a ECB pomáha krajinám, ktoré nezvládajú tlak recesie. A aj keď to u nás nie je dokonalé, sme ďaleko od problémov, ktorým dnes čelí Amerika.

Svedčí o tom aj najnovšie rozhodnutie Európskej Centrálnej Banky, ktorá bola nútená zareagovať na defláciu eura voči doláru a potvrdila tak stimulačný balíček vo výške 1,35 bilióna eur. Pokúsi sa tak vyriešiť problém s recesiou v eurozóne a príliš silným eurom. A aj keď znehodnocovanie eura nevnímame ako dobrý krok, v súčasnej situácii je to asi najmenšie zlo

Novú, uvoľnenejšiu, menovú politiku ECB sme bližšie rozobrali v tomto článku.

EÚ drží pokope – USA majú problémov vyše hlavy

Niektoré členské štáty eurozóny zvládajú pandémiu a s ňou spojenú recesiu lepšie, iné zas horšie a zopár ich je závislých na pomoci zo zahraničia. Vo svetle súčasnej krízy sa však americký model limitovanej moci na úrovni štátov javí ako ten horší. Problémy v USA sú ešte zvýraznené neustálym súperením politických strán. V čase, keď sa mali všetci spojiť, rozdelenie medzi demokratmi a republikánmi nikdy nebolo väčšie.

Silné centrálne riadenie, nemožnosť amerických štátov nabrať deficit a panická snaha o získanie lekárskych prístrojov, rúšok či ochranných odevov, zanechala americké štáty v prakticky vojnovom stave. Dražba o zásoby a techniku ktorú vyrábajú ich vlastné firmy neprospieva nikomu, iba daným firmám. Tie to však majú poistené lobbistami vo Washingtone.

“Posledné tri mesiace ukázali, že USA a nie eurozóne hrozí kolaps.”

Silná centrálna vláda vzdialená od problémov štátov ktoré riadi, je skvelá v pokojnom období, keď je výhodné ukazovať svoju silu vo zvyšku sveta. Takýto systém však nie je schopný efektívne riešiť problémy doma. Tu zas vyniká európsky model, v ktorom nikdy nedošlo k prílišnej centralizácii moci a členské štáty môžu rozhodovať o vlastnom osude.

Slovenská banka ponúka úver s najnižším úrokom v histórii! – Je bezpečné vziať si teraz hypotéku?

Zákaz bailoutov a obmedzená moc lokálnych vlád nedovoľuje americkým štátom efektívne pomôcť svojím ekonomikám

Averzia senátora Mitcha McConnella k štátnym bailoutom ukazuje, aký je v skutočnosti americký systém pokrivený. Solidarita je v USA vzácnosťou a “siné štáty by nemali pomáhať slabým štátom” je nová mantra prezidenta Trumpa.

Kvôli tomu je dnes veľa štátov závislých na federálnej podpore. Zákaz deficitov im znemožňuje efektívne bojovať proti kríze a pomôcť lokálnej ekonomike a tlak zo strany veľkých amerických monopolov podporovaných Fedom ničí malé a stredné podniky.

A federálna podpora je stále viac závislá na nepredvídateľných politických prioritách chaosu zvaného biely dom.

Môže vás zaujímať: Zlato je pripravené na rast! – Oplatí sa nakupovať za 2000 $ ?

Rozklad spoločnosti v USA

Mitch McConnell navrhuje určovať federálnu podporu podľa výšky nezamestnanosti. Návrh zákona momentálne prebieha schvaľovacím procesom. Štáty by tak boli navzdory zúriacej pandémii nútené robiť kroky, ktoré by viedli k zníženiu nezamestnanosti. Súčasťou návrhu zákona je taktiež imunita pre zamestnávateľov, ktorých pracovníci sa nakazili koronavirusom.

Ľudia by tak boli nútení chodiť do práce a vystaviť svoje životy a životy svojich blízkych nebezpečenstvu.

Pozrite si video: Toto je najväčšia finančná chyba, akú môžete urobiť

Záver

Môže sa zdať, že Amerika je priveľká na to, aby padla. Dolár je predsa svetová rezervná mena a USA najväčšia svetové ekonomika s najsilnejšou armádou. Po jednej vlne koronavirusu však krajina čelí vážnym problémom a vnútri to skutočne vrie.

Zatiaľ čo eurozóna sa dokázala efektívne popasovať s pandémiou, obmedzená moc členských štátov USA to neumožňuje. A teraz si predstavte, že by prišla druhá, či dokonca tretia vlna pandémie. Ak sa niečo rýchlo nezmení, Ameriku by to skutočne mohlo položiť. A možno aj skôr než eurozónu.

Americkí ekonómovia euro dlho považovali za veľmi zlý nápad. Tvrdili, že až sa naplno prejavia nerovnosti medzi členskými štátmi, ľudia vyjdú do ulíc a tento jednotný európsky experiment zanikne. Dnes sú však ulice v USA plné ľudí (i keď dôvodom nie je dolár). Nie eurozóne, ale Spojeným Štátom Americkým hrozí rozpad ich únie. Vzhľadom na voľnosť zväzku európskych krajín je to na starom kontinente menej pravdepodobné.

Ďalšie správy z USA

Americká vláda ponúka $625 000 za hacknutie Monera a Lightning Network

The post Podľa USA z veľmocí ako prvá skolabuje eurozóna, ale mali by sa báť o seba appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Aktuálne je tá doba strašne hektická, aspoň čo sa týka prílevu informácií. Neustále sa niečo deje a dynamicky sa mení situácia. A to nielen na trhoch, ale aj geopoliticky. V poslednom mojom článku ste sa dozvedeli, že FED obnovil politiku kvantitatívneho uvoľňovania (QE) a že ďalšie centrálne banky budú jeho kroky nasledovať. Ešte v ten deň znížila ČNB sadzby o 0,5 p.b., a teraz Európska centrálna banka oznámila, že v rámci QE uvoľní do ekonomiky 750 miliárd eur. A to cez výkup dlhopisov a akcií, čo je naozaj čistý quantitative easing. Vzhľadom na to, že ECB má už nejakú dobu úrokové sadzby na nule, tak ani nič znižovať jednoducho nemôže. Existuje ale obrovské riziko, že ich zúfalstvo ešte viac napučí a skúsi zaviesť negatívne úrokové sadzby.

Aktuálna situácia na indexoch a BTC

Ako môžete sami vidieť, tak aktuálne počínanie centrálnych bánk nesú trhy dosť ťažko. Proste to nemá vo všeobecnom očakávaní ani pozitívny efekt a naopak, všetci sa z toho horiaceho baráka snažia dostať, zatiaľ čo sa ho centrálne banky snažia uhasiť tými bambiliónmi eur a amerických dolárov. K dnešnému dňu je celková strata na Dow Jones vyše 32 %, S & P 500 je v strate necelých 30 % a nemecký DAX je na tom vôbec najhoršie, aktuálne jeho strata predstavuje 40 %.

Pokles k dnešnému dňu je na Bitcoine cca 45 %. Zo začiatku bol ten prepad ale oveľa striedmejší a nenápadnejší, ako to bolo na samotných indexoch. Nech mi však nikto nehovorí, že akciový trh a Bitcoin nijako nekorelujú. Price action z posledných niekoľkých týždňov fakt nie je iba náhoda.

Bailout, či zoštátnenie

Aby toho nebolo málo, tak Trumpova administratíva už pripravuje finančné balíky pre krachujúce americké spoločnosti ako je napríklad Boeing či ropné spracovateľské spoločnosti. Tie vďaka extrémne nízkym cenám ropy sú už dosť pod break even pointom a nemajú dokonca ani peniaze na svoj vlastný chod. Tu je ale zásadná otázka, či pôjde o bailout, či dokonca dôjde k zoštátneniu týchto spoločností. Bailout v podstate znamená vonkajší zásah štátu do spoločnosti, ako je napríklad finančná injekcia. Ale firma aj napriek tomu zostane v súkromnom vlastníctve a nedôjde k zoštátneniu. V roku 2008 bol bailout v obrovskom rozsahu využívaný, takže predpokladám, že to akurát zopakujú.

Respektíve, neverím tomu, že Trump pristúpi k niečomu tak drastickému a začne krachujúce firmy zoštátňovať. Avšak firmy v konkurze budú nad všetku pochybnosť závislé od pomoci štátu. A to je ešte len špička ľadovca, pretože tých veľkých firiem s rútiacou sa ekonomikou bude na štát odkázaných oveľa viac. Až teraz sa ukáže, kto bol dlhodobo akurát zadlžený a neschopný si reálne na seba zarobiť. V súvislosti s tým ma veľa zaujíma, ako dopadne nakoniec Tesla. Posledných 12 mesiacov to začalo vyzerať sľubne, ale predtým bola priamo závislá od finančnej pomoci vlády.

Záver

Toto počínanie jednotlivých centrálnych bánk a vlád pôsobí dosť zúfalo a nikto už ani nehovorí, že je všetko v pohode. Ovšem nezaznela tu ešte jedna dôležitá vec a tou vecou je, že keby sa pred rokom 2008 tak veľmi nešvindľovalo a problém sa vtedy rovno vyriešil, tak by sa toto (v takom meradle) vôbec nemuselo stať. Všimnite si, že všetky médiá, politici a predstavitelia centrálnych bánk uvádzajú ako dôvod aktuálneho ekonomického krachu pandémiu koronavírusu. To ale nie je pravda, pretože išlo len o tú pomyselnú iskru.

Čo čítať ďalej?

FED znížil sadzby o neuveriteľný 1 p.b. a obnovil politiku kvantitatívneho uvoľňovania, ostatné centrálne banky budú asi nasledovať

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Jaroslav Jarolím.

The post ECB začína masívne kvantitatívne uvoľňovanie v objeme 750 miliárd dolárov + prehľad svetových indexov appeared first on KRYPTOMAGAZIN.

Myšlienka stojaca za vznikom kryptomien sa opiera predovšetkým o decentralizáciu. Kryptomeny majú ľuďom navrátiť späť kontrolu nad ich majetkami, ktorú v dnešnej dobe príliš nemáme. V ceste im však stoja prekážky v podobe centrálnych bánk a negatívneho postoja niektorých vlád.

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Michal.

Poďme si položiť jednoduchú otázku. Ako je vlastne s vašimi peniazmi hospodárené? Veľa ľudí to nevie a tým nad svojím majetkom stráca kontrolu. Vo veľa prípadoch sa nemôžu rozhodovať, ako bude ich majetok využitý a tiež často pociťujú negatívne dopady, vyplývajúce z rozhodnutia niekoho iného. Môže nám v takomto prípade pomôcť decentralizovaná mena?

O investovaní do kryptomien sa môžete dozvedieť viac na našej stránke TRADING11

Historické okienko alebo ako bolo v histórii hospodárené s verejnými peniazmi

Vlády pomáhali veľkým spoločnostiam už po stáročia. Takmer vždy, keď nastane finančná kríza, začnú firmy požadovať od úradov a vlády záchranu. Zatiaľ čo priame poskytovanie finančných prostriedkov alebo iba pôžičky spoločnostiam, ako sú výrobcovia automobilov, letecké spoločnosti a podobne, je pre ekonomiku škodlivé, pre verejnosť ide o ľahšie prijateľný krok, pretože vďaka nemu sa zachráni mnoho pracovných miest. Ekonómovia však vidia záchranu bánk ako zlé nabádanie vedúcich a riaditeľov k tomu, aby aj naďalej mohli uskutočňovať rizikové rozhodnutia a kroky, pretože majú pocit, že akonáhle sa niečo pokazí, veľké straty budú vždy pokryté daňovými poplatníkmi.

Na druhú stranu bývajú bankové výpomoci takmer všeobecne nenávidené. Široká verejnosť si totiž myslí, že bankári dostávajú finančné “injekcie” iba vďaka ich priateľským vzťahom s politikmi. Práve preto musia vlády a centrálne banky vždy vyhlásiť situáciu za národný problém a varovať, že čistka bankového systému by mohla spôsobiť úplný kolaps ekonomiky.

Ako príklad si môžeme uviesť finančnú krízu v Spojených štátoch amerických v roku 2008. Po hypotekárnej kríze, ktorá nastala o rok skôr, museli veľké americké finančné inštitúcie vyhlásiť insolvenciu. Našťastie ich zachránila vtedajšia vláda prezidenta Busha s programom Troubled Asset Relief Program (skrátene TARP). Program slúžil na podporu bánk, ktoré uschovávali peniaze daňových poplatníkov v hodnote stoviek miliárd dolárov. TARP bol nakoniec presadený, aj napriek značnému nesúhlasu ostatných politikov, a to z rád republikánov, aj demokratov.

Pred rokom 2008 a programom TARP bol najväčšou záchranou amerických bánk zákon o reforme finančných inštitúcií a vymáhaní (FIRREA) z roku 1989, ktorý vznikol v dôsledku krízy úspor a pôžičiek. Daňových poplatníkov stál odhadom cca. 200 miliárd dolárov.

Výsledkom oboch zmienených udalostí bola väčšia vládna kontrola, dohľad a regulácie ekonomiky.

Tip redakcie Prehľadná mapa aktuálnych regulácií kryptomien a ICO vo svete

Čo môže byť horšie ako pomoc zvonka? Takzvaná “záchrana zvnútra”

Akokoľvek môže byť poskytovanie vládnych finančných injekcií bankám zlé, predsa len ide o jeden z úspornejších spôsobov. Tím horším spôsobom je napríklad takzvaná “záchrana zvnútra”, alebo “bail-in”. Ide o nový koncept, ktorý sa používa iba v niekoľkých posledných rokoch. V prípade bail-inu zachraňujú banku samotní vkladatelia, nie daňoví poplatníci. Pretože ide prakticky o priamu konfiškáciu bohatstva a majetku, snažia sa vlády tomuto konceptu čo najviac vyhnúť, napríklad vytlačením väčšieho množstva obežnej meny alebo zadĺžením.

Treba však poznamenať, že nejde o výmysel nejakej diktátorskej mocnosti. Práve naopak, prvou krajinou, ktorá tento koncept vyskúšala, bol Cyprus, teda členská krajina Európskej únie, a to v roku 2013. Cyperská vláda súhlasila s pomocou ECB a MFF, ktoré v rámci záchrannej finančnej injekcie poskytli Cypru celkom 10 mld. EUR. Vláda následne odsúhlasila, že uvalí na všetky nezaistené vklady v druhej najväčšej banke krajiny daň. Počet takýchto vkladov činil až 48%. Výsledkom bola masívna strata dôvery obyvateľov k bankám a všeobecne k vláde.

Odporúčame článok Kryptomeny vs. banky – sme svedkami finančnej vojny?

Môže byť kryptomena lepšia?

Ak sa spätne pozrieme na informácie v článku, zistíme, že v súčasnosti nemáme nad svojím majetkom príliš veľkú kontrolu. Veľké spoločnosti podstupujú rizikové kroky a ak nastane kríza, je vládna pomoc jedinou cestou, ako zachrániť stovky, až tisíce pracovných miest. Za chyby vedúcich pracovníkov však zaplatia predovšetkým daňoví poplatníci.

S pomocou kryptomien ako je Bitcoin, a mnoho ďalších, môžeme vďaka ich decentralizácii túto kontrolu získať späť. A nielen to, digitálne meny ponúkajú radu ďalších výhod, ako napríklad omnoho väčšiu transparentnosť, rýchlejšie transakcie a zároveň väčšiu bezpečnosť. Vládam a bankám sa však táto cesta príliš nepáči a kryptomenám stavia do cesty mnoho prekážok, ako sú napríklad príliš prísne regulačné pravidlá, či úplne zákazy. Samozrejme, sú proti, pretože by tým prišli o veľkú moc. Zdá sa však, že vďaka nátlaku im v budúcnosti nezostane nič iné, než kryptomeny prijať a umožniť plné využitie ich potenciálu. Ktovie, kam nás takýto krok môže v budúcnosti zaviesť.

Mohlo by vás zaujímať Generálna riaditeľka MMF: Regulácie sú nevyhnutné

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku, a najnovšie i na Instagrame a Twitteri.

Zdroj:
news.bitcoin.com

The post Bail-in alebo ďalší dôvod, prečo investovať do kryptomien appeared first on KRYPTOMAGAZIN.