Experimentovanie s celým svetom – Zavedie FED negatívne úrokové sadzby?

0

Keby ste ešte pred rokom 2008 niekomu povedali, že sa raz dočkáme toho, že sadzby budú nulové a dokonca sa bude uvažovať o záporných, tak by vás v odborných kruhoch automaticky považovali za blázna. Avšak, ten vývoj za poslednú dekádu bol taký, že to k tomu prirodzene smerovalo. Aj napriek tomu, že šéfovia hŕby centrálnych bánk záporné úrokové sadzby z princípu odmietajú, je dosť pravdepodobné, že k tomuto experimentu budú aj tak prinútení okolnosťami.

Fiškálna vs. monetárna politika

Medzi tie okolnosti samozrejme patrí aj politický tlak, ktorý sa na vedenie centrálnych bánk vyvíja. Napríklad Jerome Powell (SED Fedu) sa na jeseň 2018 snažil prepálené trhy trochu vyrovnať a sadzby mierne zvýšil. Na to trhy zareagovali pádom a zo strany vládnej administratívy čelil kritike. Donald Trump explicitne v médiách Powella kritizoval a to opakovane, keďže jeho administratíva presadzovala expanzívnu fiškálnu politiku a zároveň viesť s Čínou obchodnú vojnu.

A to sa skutočne nedá, keď FED robí svoju vlastnú politiku, ktorá je v rozpore s fiškálnou politikou. To je však samozrejme fundamentom centrálnych bánk robiť svoju vlastnú nezávislú monetárnu politiku, ako uznajú za vhodné. V praxi to tak ale nie vždy na sto percent funguje.

POTVRDENÉ! – 6000 $ ZDARMA pre každú domácnosť v USA

Pre/proti negatívnym sadzbám

sadzby, Experimentovanie s celým svetom – Zavedie FED negatívne úrokové sadzby?

Dovolil by som si tvrdiť, že väčšina ekonómov zo starej školy záporné úrokové sadzby z princípu odmieta. Niektorí idú trochu ďalej a rovno tvrdia, že záporné úroky ako monetárny nástroj vôbec nefungujú a je lepšie využívať fiškálne nástroje na stimuláciu ekonomiky v krajine. Ďalší sú trochu viac zdržanliví a iba namietajú, že nikto vlastne nevie, ako ekonomika zareaguje. Preto sa z toho stáva jeden veľký experiment s nejasný výsledkom. Ale aj to nie je úplná pravda, pretože negatívne sadzby sú už v podstate v eurozóne, Švajčiarsku, Japonsku a niektorých škandinávskych krajinách. Je teda celkom diskutabilné, či to týmto regiónom po ekonomickej stránke akokoľvek pomohlo.

Na druhej strane sú tie negatívne sadzby ešte pomerne malé, až blížiace sa nule. Samozrejme, argumentácia týchto politík spadá do ríše domnienok, kedy by to vraj bolo potom ešte horšie. Lenže to môžete tvrdiť kedykoľvek. A hlavne, súkromnému bankovému sektoru nie je situácia s nulovými, či zápornými sadzbami vôbec výhodná, pretože príjem z poskytnutých úverov je pre banky minimálny. Teda by sme sa mohli dostať do paradoxnej situácie, kedy by sa obrat peňazí v ekonomike naopak znížil. To je presne to, čo ekonomika absolútne nechce.

V každom prípade, ak Jerome Powell nesúhlasí so zápornými sadzbami, tak je isté, že pre americkú ekonomiku to bude tento rok dosť nepríjemné. V podstate by teoreticky ich krátkodobé zavedenie mohlo dopady krízy do určitej miery zbrzdiť, a preto možno očakávať, že ten tlak voči Powellovi sa bude v priebehu času stupňovať. Bude však veľmi záležať aj od okolností vývoja.

Záver

Ako bolo v grafe znázornené, keď vypukla v roku 2008 finančná kríza, tak úrokové sadzby predstavovali niečo vyše 5 p.b., čo môžeme nazvať veľmi „tučným vankúšom“. Federálna rezervná banka mala vtedy skrátka čo znižovať a podľa grafu to plne využila. Zatiaľ tento rok bol ten „vankúš“ asi tak tretinový, takže potenciál využitia tohto nástroja je oveľa menší. To sa však dá natiahnuť len cez tie záporné sadzby.

Čo čítať ďalej?

Americký kongres dnes rozhoduje o ďalšej finančnej injekcii – Pomohlo by to chradnúcej ekonomike?

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Jaroslav Jarolím.

0 0 vote
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
Pozrieť všetky komentáre